Keď Kolumbus vyliezol po schodoch do svojej kabíny jeho pohľad padol inštinktívne na západný obzor. Vzdialene v diaľke zachytil svetlo, ako keby sviečka stúpala a padala na vlny. Rýchlo zavolal iného muža, ktorý potvrdil jeho pozorovanie. Posádky na všetkých troch lodiach boli upozornené a každý človek na palube sa pozeral na znamenia okolia. O 2. hodine ráno zaznel výkrik: “Tierra!” Zem! Vzrušenie posádky bolo také veľké, že si sotva všimli koľko hodín potrebovali na navigáciu cez zradný útes, ktorý obklopoval nový cieľ. Kolumbus pokľakol na pláži, aby poďakoval touto modlitbou: “Ó, Pane, večný a všemohúci Bože, stvoril si svojim svätým slovom nebesá, zem a more; požehnané a oslávené buď Tvoje meno; chvála tvojej veľkoleposti, ktorou si nás viedol, že tvojim posvätným menom by si mal byť prostredníctvom tvojho nevlastného služobníka uznaný a spoznaný v tejto novej časti sveta.” 1

San Salvador

Po horeuvedenej modlitbe prednesenej v latinčine a prvý krát v Amerike nasledovali Credo (Vyznanie viery), Te Deum a mnohé ďalšie modlitby vďakyvzdania. Pod zástavami admirál slávnostne vyhlásil: “V mene nášho Pána Ježiša Krista …” Pokračoval v nárokovaní novej pôdy pre svojich panovníkov, no nie predtým, ako to najprv požadoval za svojho Božského Majstra a dal mu meno San Salvador (Svätý Spasiteľ).

Podrobnosti v horeuvedenom popise prvého pristátia Európanov v Severnej a Južnej Amerike sú v modernom období dosť neznáme. Historici sa zvyčajne vyhýbajú katolíckym aspektom ciest Kolumba, a to buď len zmienkou alebo úplým ignorovaním. Napriek tomu čítanie spisov samotného Kolumba spolu so svedectvom jeho súčasníkov ukazuje, že katolícky duch prenikol do všetkých aspektov života a bol kľúčom k prieskumnej misii.

Zatiaľ čo detailné rozprávanie udalostí z roku 1492 a nasledovných ďaleko presahuje rámec tohto článku, skúmame katolíckej inšpirácie cesty sú nevyhnutné pre pochopenie samotného Kolumba. Na rozdiel od názoru mnohých moderných historikov a ďaleko od menšinového názoru, Kolumbova militantná katolícka viera bola zdrojom jeho veľkosti a ovplyvnila každú jeho akciu.

Katolícka zbožnosť

Všetky dôkazy ukazujú, že Kolumbus bol človek hlboko oddaný, ktorý svoju vieru bral veľmi vážne. Jeden z jeho súčasníkov Bartolome de las Casas ho opísal ako človeka spravodlivosti a hlbokej zbožnosti:

“Verne sa postil, často sa spovedal a prijímal Eucharistiu, modlil sa Liturgiu hodín ako rehoľníci, nenávidel rúhanie a nečestné nadávky a bol veľmi oddaný Panne Márii a svätému Františkovi.” 2

Tieto dve oddanosti mali veľa prejavov. Celý názov vlajkovej lode Kolumba na prvej plavbe bol Santa Maria de la Inmaculada Concepción (Svätá Mária Nepoškvrneného počatia). Počas návratu z prvej plavby, keď lodiam hrozilo potopenie, Kolumbus a jeho muži prisľúbili púť do prvého mariánskeho kostola, ku ktorému prídu, čo o dva týždne neskôr splnili na Azorských ostrovoch. Po svojom návrate do Španielska, Kolumbus urobil púť do kláštora Panny Márie z Guadalupe v Extremadura ako slávnostný akt vďakyvzdania.

Ako františkán tretieho rádu (pozn. prekladateľa: tretí rád františkánov je tzv. svetský rád pre laikov) nosil Kolumbus často aj františkánsky habit, najmä v prítomnosti duchovenstva alebo šľachty. Jeho blízke osobné puto s františkánmi bolo dôležité pri zabezpečovaní kontaktov na kráľovskom dvore a poskytovalo veľmi potrebné povzbudenie, keď sa zdalo, že výpravy by nikdy nedostali potrebnú podporu. Jeho syn Diego zostal v starostlivosti u františkánov v kláštore La Rabida pri Palose počas prvej plavby, kde sa bratia starali o jeho vzdelanie. Po návrate do Španielska strávil Kolumbus leto 1493 v La Rabide a duchovne sa pripravoval na druhú cestu.

Po smrti Kolumba jeho druhý syn Fernando napísal o zbožnosti svojho otca: “Vo veciach náboženstva bol taký prísny, že pre pôst a všetky kánonické úkony mohol byť prijatý za člena rehole. A keď už musel čokoľvek napísať, tak nezobral pero bez toho aby najprv napísal tieto slová: “Jesus cum Maria sit nobis in via”. Tento text sa nachádza vo väčšine zachovaných Kolumbových listov. Doslovný význam: “Kiež sú Ježiš s Máriou s nami na ceste” je vhodnou modlitbou pre cestovateľa a môže byť správne považovaný za jeho motto.

Misionárske nadšenie

Učenci poukazovali na vplyv knihy Marca Pola “Marvels of the World” (Zázraky sveta) na Kolumba a jeho súčasníkov, a to správne. Napriek tomu kapitola, ktorá najviac ovplyvnila samotného Kolumba, bola úvodom. V ňom čítame o Polovom otcovi a strýkovi Niccolò a Maffeo Polo, ktorí cestovali do Orientu keď bol Marco ešte malý. Ich rozsiahle cesty ich nakoniec priviedli do kontaktu s Kublaim Chánom, o ktorom sa hovorí v knihe ako Veľký Chán. Veľký Chán sa zaujímal o život v západnej Európe a o katolícku vieru. Pri odchode im zveril pápežovi list, v ktorom žiadal 100 misionárov, aby prišli jeho kráľovstvo učiť o katolíckej viere, a olej zo svietidla pri svätom hrobe v Jeruzaleme. Po návrate Polovcov na Západ v roku 1268 však našli pápeža Klimenta IV. už mŕtveho, a dlhé obdobie bez pápeža, ktoré nasledovalo, zabránilo splneniu požiadaviek Chána. 4

Vo svojich žiadostiach k Ferdinandovi a Izabele počas obdobia siedmich rokov bola aj Kolumbova túžba splniť požiadavku Veľkého Chána, ktorá konečne presvedčila panovníkov o schválení cesty. Na palube svojej vlajkovej lode bol list Veľkému Chánovi od kráľa a kráľovnej a Kolumbus bol odhodlaný ho doručiť. V predlohe k správe o prvej plavbe sa Kolumbus priamo zaoberá touto evanjelizačnou misiou:
“Ja som dal svojmu vysokému predstaviteľovi správu o krajinách Indie a o princovi, ktorý sa nazýva “Veľký Chán”, … ako žiadal misionárov našej Svätej viery z Ríma, aby ho poučili, ale Svätý Otec nikdy nesplnil jeho žiadosť, a tak sa tam veľa ľudí stratilo, padlo do modlárstva a prijalo falošné a škodlivé náboženstvá; a Vaše Výsosti, ako katolícki kresťania a princovia, milovníci a podporovatelia Svätej kresťanskej viery. … , mysliac na moje poslanie, Cristóbala Colóna., … ,aby sme videli, ako sa môže uskutočniť ich premena na našu Svätú vieru.” (pozn. Cristóbal Colón je Krištof Kolumbus v španielčine)

Poslanie dokončiť žiadosť Chána o misionárov však nebolo jediným aspektom Kolumbovej túžby šíriť evanjelium. Ako Bartolome de las Casas napísal: “Bol veľmi horlivý pre česť a slávu Boha, hlboko túžil po evanjelizácii týchto národov a po rozsievaní a rozkvete viery v Ježiša Krista.” 6. Pri svojom prvom stretnutí s domorodcami na San Salvadore Kolumbus konštatuje:” Vedel som, že sú to ľudia, ktorí by boli lepšie oslobodení [od chyby] a obrátení na našu Svätú vieru láskou ako silou.” 7

V šiestich prípadoch Kolumbus napísal Svätému Otcovi požiadavku, aby boli misionári poslaní na nedávno objavené ostrovy, a žiadosť bola splnená. Dňa 6. januára 1494 na sviatok Troch kráľov, prvú omšu v Amerike slúžili benediktíni, ktorí ho sprevádzali na druhej ceste.

Päť storočí po tom americký jezuita Fr. John Hardon poznamenal: “Jedna vec je povedať, že Kolumbus objavil Ameriku. Je to niečo iného, ​​čo si uvedomujem, že otvoril dvere najpopulárnejšiemu šíreniu kresťanstva od čias svätého Pavla.” 8

Križiacka podstata

Otázka od moderného čitateľa: “A čo hľadanie zlata?” Ako to objasňuje Kolumbus vo svojom denníku, nájdenie zlata, korenín a iných cenností je ústredným bodom jeho poslania, ale nie je to dôvod ako sa väčšinou vyučuje.

26. decembra 1492 založil Kolumbus provizórnu osadu La Navidad na severnom konci ostrova Hispaniola z trosiek Santa Marie, ktoré sa nachádzali na útese. Vidiac ruku Božej prozreteľnosti potom napísal o svojom želanom výsledku:

“Dúfam Bože, že keď sa sem vrátim z Kastílie., … ,Nájdem veľa zlata, s ktorým títo ľudia obchodujú a nájdem zlatú baňu a koreniny a v takých množstvách, aby sa v priebehu troch rokov panovníci pripravili a odzbrojili Svätú Zem, …, Už som požiadal Vaše Výsosti, aby pochopili, že všetky výnosy mojich ciest by mali byť použité na dobytie Jeruzalema a Vaše Výsosti sa usmievali a povedali to., … ,dokonca aj bez expedície mali k tomu sklon.” 9

Teraz, keď bolo Španielsko konečne oslobodené od moslimskej nadvlády (2. januára 1492), mohla byť nakoniec dokončená veľká túžba prevziať boj proti nepriateľovi a dokončiť oslobodenie Svätej Zeme. Vďaka plavbe na Západ sa Kolumbus snažil vyhnúť islamu a získať prístup k bohatstvu Východu, aby financoval obnovu Jeruzalema. Od pádu Konštantínopolu v roku 1453, zatiaľ čo Kolumbus bol ešte dieťa, sa vo všetkých kútoch Európy volalo po obnovebí križiackych výprav. Kolumbus sa videl ako nástroj na splnenie tohto túžobného cieľa.

V liste pápežovi Alexandrovi VI. Kolumbus zopakuje vážnosť svojich zámerov:

“Plán sa musí uskutočiť, aby sa získalo čokoľvek na vykúpenie Svätého hrobu a Chrámovej hory do svätej Cirkvi.” 10
Historik George Grant stručne konštatuje: “Samozrejme, motivácia Kolumba bola formovaná dlhým konfliktom medzi kresťanstvom a islamom. Dôkazy sú nezvratné. Plavil sa nie preto, aby objavil nový svet, ale preto aby našiel spôsob ako obnoviť starý.” 11

Náš veľký dlh Kolumbovi

Udalosti z roku 1492 a neskoršie sa mohli vyvinúť aj inak. Najbohatším národom na svete bola v tom čase Čína, po ktorej nasledovali islamské kalifáty, ktoré sa tiahli od Maroka až po okraj Ďalekého východu. Prečo Číňania nerozšírili svoju ríšu na východ cez Pacifik? Prečo to neboli moslimovia, ktorí by vytvorili trvalý kontakt medzi kontinentmi? Prečo to nebol Indián, ktorý by objavil Európu?

Moderní historici nevedia zodpovedať tieto otázky a prichádzajú k záverom, že to bola jednoducho náhoda, že sa udalosti odohrali tak ako sa odohrali. To ale sotva vysvetľuje skutočnosť, že Španielsko bolo v tej dobe najchudobnejším národom v západnej Európe, zničené dokončením Reconquisty (oslobodenie Španielska od moslimskej nadvlády). Napriek tomu Španielsko nielen úspešne vykonalo kolonizáciu a evanjelizáciu Ameriky, ale zároveň zabránilo moslimom vstup do Ameriky. Ak by sa islam rozšíril do Ameriky namiesto kresťanstva, tak Spojené štáty by dnes mohli byť jednoducho Spojenými Emirátmi.

Kolumbus veril, že bol Bohom vyvolený, aby priniesol evanjelium ľuďom, ktorí žili v tme a v tieni smrti. Veril, že jeho meno Krištof (Christopher) značilo poslanie, na ktorého vykonanie bol určený, ako to neskôr vysvetlil jeho syn Fernando: “Tak ako svätý Krištof niesol Krista nad vodou, tak aj on nesie svetlo evanjelia nad rozľahlé oceány.” 12

Na záver, šírenie katolíckej viery a získanie bohatstva na financovanie obnovenia Jeruzalema od moslimov bolo v centre Kolumbovej misie. Akékoľvek nádeje na osobné odmeny alebo vyznamenania boli druhotné. V liste španielskemu kráľovskému pokladníkovi po ukončení prvej cesty zdôvodňuje, že všetci ľudia, prítomní i budúci, by mali osláviť to, čo sa stane známym ako Kolumbov deň:

“A teraz musí kráľ, kráľovná, kniežatá a všetky ich panstvá, ako aj všetci kresťania, poďakovať nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý nám udelil takéto víťazstvo a veľký úspech. Nech sú konané procesie, slávia sa slávnostné slávnosti, nech sú chrámy ozdobené ratolesťami a kvetmi. Nech sa Kristus raduje nad Zemou ako aj v nebi, aby bol svedkom blížiaceho sa spasenia mnohých ľudí, ktoré im bolo dané pred smrťou. Radujme sa z povýšenia našej viery, ako aj s rozširovania našej časnej prosperity, na ktorej sa bude podieľať nielen Španielsko, ale aj celé kresťanstvo.” 13

Päť mýtov o Krištofovi Kolumbovi

1. Mýtus: Kolumbus sa plavil, aby dokázal, že Zem je guľatá.
Fakt: Každý vzdelaný človek na konci 15. storočia vedel, že Zem je guľatá čo bolo známe už od staroveku. Čo bolo sporné, bol obvod zeme, ktorý Kolumbus podceňoval o jednu štvrtinu.

2. Mýtus: Kráľovná Isabella predala svoje korunovačné klenoty na financovanie prvej cesty.
Fakt: Kráľovská pokladnica Španielska bola vyčerpaná po dokončení dobytia Granady začiatkom roku 1492. Avšak Luis de Santangel, kráľovský pokladník, dokázal zabezpečiť finančné prostriedky od Križiakov v celom Stredozemí, ako aj od ďalších finančných podporovateľov zo Španielska aj odinakiaľ. Kráľovská Koruna vynaložila len veľmi málo prostriedkov na financovanie cesty.

3. Mýtus: V roku 1492 bol na palube Santa Maria kňaz.
Fakt: Kvôli nebezpečenstvám prvej plavby neboli na lodi žiadni kňazi alebo bratia, a to napriek hlbokej Kolumbovej zbožnosti. Mnohé z obrazov prvého pristátia v novom svete na San Salvadore ukazujú kňaza s Kolumbom – na rozdiel od faktov. Na druhej plavbe bolo päť kňazov: benediktín otec Buil; jerónimský otec Ramon Pane; a traja františkáni.

4. Mýtus: Kolumbus zaviedol otroctvo do Nového sveta.
Fakt: Otroci boli už rozšírení medzi domorodými Indiánmi, keď Kolumbus prišiel. Kolumbus naliehal na spravodlivé zaobchádzanie s Indiánmi, čo bola politika, ktorá mu získala mnoho nepriateľov ako guvernér Hispaniola. Bartolome de las Casas, španielsky brat, ktorý pracoval pre ochranu Indiánov, kritizoval svojich kolegov Španielov v ich vážnom zneužívaní, ale pre Kolumba mal len rešpekt a obdiv. Hromadný dovoz Afričanov do Ameriky začal až v generácii po Kolumbovej smrti.

5. Mýtus: Kolumbus zomrel ako chudák v reťaziach v španielskom väzení.
Fakt: Napriek skutočnosti, že španielska koruna odňala niektoré privilégiá sľubované Kolumbovi, bol v čase jeho smrti pomerne bohatý. Aj keď sa vrátil do Španielska v reťaziach v roku 1500 po jeho tretej plavbe, kráľ a kráľovná sa ospravedlnili za nedorozumenie a nechali ich odstrániť.

20. mája 1506, na sviatok Nanebovstúpenia Pána, Krištof Kolumbus ležal na smrteľnej posteli vo svojom dome vo Valladolide, obklopený svojimi blízkymi františkánmi a svojimi synmi. Keď bratia spievali Compline (nočnú modlitbu), zopakoval Kolumbus posledné slová Krista na kríži: “In manus tuas, Domine, commendo spiritum meum” (Do tvojich rúk porúčam svojho ducha).

Ben Broussard