Začiatkom júna výška hladiny Dunaja dosiahla 7,4 metra a bol vyhlásený stav bdelosti. Ani vtedy ešte priame nebezpečenstvo nehrozilo. Hladina vody sa celý týždeň stále držala na vysokej úrovni. Dunaj kulminoval v Bratislave v polovici júna pri vodnom stave 910 cm. V Komárne tento ukazovateľ bol dokonca o niečo vyšší. A práve na juhu Slovenska sa situácia začala zhoršovať.

V okresoch Dunajská Streda a Komárno zaregistrovali viaceré prípady presakovania spodných vôd a v týchto okresoch zaliala spodná voda postupne okolo 5 tisíc hektárov pôdy. Pomerne kvalitné hrádze mohutná rieka v priebehu 2 týždňov zmáčala natoľko, že jej už nedokázali ďalej odolávať. Nadišiel práve 15. jún r. 1965…

Voda sa dostala spod kontroly. Medzi obcami Patince a Radvaň sa dunajská hrádza pretrhla a hučiaca voda sa začala valiť na Západoslovenskú nížinu. Zastaviť ju už nebolo možné. Preto ihneď začali evakuovať obyvateľov, majetok a zvieratá z ohrozenej oblasti. Už o 2 dní neskôr – 17. júna sa pretrhla hrádza aj poniže obce Čičov. Touto dierou sa v tej chvíli začalo valiť aj na Žitný ostrov každou sekundou vyše 1000 kubíkov vody.

Začala sa evakuácia, akú Slovensko vo svojej histórii ešte nezažilo. Zmobilizovali všetky možné prostriedky, aké len boli k dispozícii. Voda pohlcovala jednu dedinu za druhou a postupovala stále viac do vnútrozemia. Svoje domovy muselo súrne opustiť viac ako 50 tisíc obyvateľov. Väčšinu z nich, asi 35 tisíc, dopravili do bezpečia špeciálne evakuačné vlaky.

Komárno, obkľúčené až štvormetrovým „morom“, sa premenilo na ostrov a zároveň na svojráznu pevnosť pre záchranu ľudí. Z tamojšej stanice vyrážali evakuačné vlaky jediným možným smerom – do maďarského Komáromu. Cez maďarské územie potom vlaky pokračovali cez Győr a Rajku späť na naše územie – do Bratislavy. Opačným smerom zas prúdili vlaky zásobovacie. Železničná spojnica z Komárna do Komáromu, o ktorú ľudia zvádzali ťažký boj s vodným živlom, mala v tých ťažkých chvíľach cenu zlata. Ak by zlyhala aj tá, na spojenie s okolitým svetom by zostali jedine vrtuľníky. Tie pracovali takmer 24 hodín denne a výrazne napomohli zvládnuť komplikovanú situáciu.

Obyvatelia, záchranné zložky, armáda, dobrovoľníci zvádzali ťažký boj rozbesneným prírodným živlom. Dunajská voda sa valila na nížinu celé tri týždne. Zbytočná bola aj dňom i nocou budovaná provizórna hrádza okolo 15-tisícového Kolárova. Napokon aj ono sa ocitlo pod vodou. Až koncom júna sa podarilo pretrhnuté hrádze zatarasiť, resp. vybudovať okolo nich pomocné náhradné hrádze. Ďalším krokom bolo úmyselne pretrhnutie hrádze na rieke Váh, aby mohla tadiaľ odtiecť voda zo zaplaveného územia. Voda zaplavila celkovo asi 70 km tratí v úsekoch Komárno – Čalovo, Komárno – Hurbanovo. Trať z Komárna do Kolárova zmizla pod vodou úplne celá. Namiesto vlakov tu premávali člny…

Až po opadnutí vôd si ľudia trochu vydýchli, avšak trvalo celé týždne, než sa podarilo obnoviť prevádzku na železničných tratiach. Na niektorých úsekoch zostali len koľajnice a podvaly – celý spodok i s násypom odniesla voda. Prúdiaca voda odniesla spolu viac než 20 tisíc kubíkov štrku. Na trati Nové Zámky – Komárno začali motorové osobné vlaky jazdiť 10. júla, manipulačné vlaky 14. júla a medzinárodné rýchliky 16. júla. Na trati Dunajská Streda – Komárno sa práce na obnove začali už 5. júla a skončili 22. júla, po dobudovaní mostných provizórií na miestach, kde v násypoch trate vznikli obrovské diery. Najdlhšie bola prerušená prevádzka na trati Komárno – Kolárovo. S opravnými prácami začali až 9. augusta, keď tam začala opadávať voda. Rekonštrukciu trate ukončili 22. augusta.

Po oprave komunikácií a protipovodňových stavieb prišiel čas aj obnovy zničených miest a obcí. Ucelené vlaky sa tlačili po jednokoľajných tratiach jeden za druhým a kvôli ich množstvu bolo nutné na tratiach Komárno – Nové Zámky a Komárno – Dunajská Streda nahradiť mnohé osobné vlaky autobusmi, len aby zostal priestor pre tie nákladné. Na kolárovskej trati bola kvôli jej malej priepustnosti takto nahradená všetka osobná preprava. Hoci sa dovezený materiál vykladal non-stop, nebolo možné plynulo zvládať tento nápor.

V prvých mesiacoch po katastrofe totiž stálo na sieti až 1800 vozňov, ktoré stanice určenia v okolí Komárna už nedokázali jednoducho prijať. Od 1. augusta do konca októbra sa v danej oblasti vyložilo viac než 35 tisíc vozňov s materiálnou pomocou. Veľmi zložitá situácia trvala až do Silvestra r. 1965. Potom sa postupne začala stabilizovať.

Rozsah tejto katastrofy popisujú suché štatistické čísla. Zbláznený Dunaj v júni r. 1965 na juhu Slovenska vyhnal z domovov 53 693 ľudí. Vysťahovaných bolo 46 obcí a tri osady. Voda zaplavila 71 702 hektárov poľnohospodárskej pôdy a ďalších 114-tisíc podmyla. S nespútaným živlom 126 dní nepretržite bojovalo 10 979 vojakov z celej vtedajšej ČSSR. Škody sa vyšplhali na 18 miliárd Kčs. Ťažká technika pri záchranárskych prácach najazdila 1,38 milióna kilometrov, zasahujúce vzdušné sily nalietali 653 hodín. Protipovodňový zásah oficiálne ukončili až 5. júla 1965.

Eugen Rusnák

Videá si môžete pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=k9qWg71wASw

https://www.youtube.com/watch?v=HkZHTBe4d5U

https://www.youtube.com/watch?v=37FwuBXP6EY