Anton Selecký: Karol, pochádzaš z disidentskej rodiny, tvoj otec bol Ivan Polanský, odsúdený v roku 1988 na 4 roky nepodmienečne do väzenia za tlač a šírenie samizdatovej literatúry. Viem, že aj ty si bol účastník protikomunistického odboja, dnes si kandidát do Európskeho parlamentu za stranu Kotleba Ľudová strana naše Slovensko. Moja otázka znie, prečo si do tejto strany vstúpil a aké nádeje do nej vkladáš?

Karol Polanský: „Do strany Kotleba – ĽSNS som vstúpil pred tromi rokmi, bolo to hneď po tom, ako som bol na kandidátnej listine Ľudovej strany Naše Slovensko pre parlamentné voľby 2016. Vtedy som bol požiadaný – a viaceré osoby mali záujem – aby som kandidoval pre túto stranu. Kotleba Ľudová strana naše Slovensko je jediná alternatíva pre tých ľudí, ktorí majú skutočne kresťanské, ľudové a sociálne cítenie.“
Anton Selecký: Ešte sa vrátim k tvojmu otcovi, ako je známe, tvoj otec vydával samizdatovú literatúru čo sa týkala Slovenského štátu a jeho predstaviteľov. Ty si pred pár rokmi na pohrebe svojho otca povedal, že budeš pokračovať v jeho šľapajach. Táto otázka sa týka aj tvojej terajšej činnosti?

Karol Polanský: „Ja si myslím, že našu Slovenskú históriu nemôžeme poprieť. Sú to fakty, ktoré sa udiali a veľmi dôležité je, aby sme ich vysvetľovali pravdivo. Na to máme historikov, ktorí tieto fakty posudzujú. Ja som mal tiež vo svojom živote viacero možnosti stretávať sa s ľuďmi, ktorí nielenže prežili Slovenský štát (aj moji rodičia), ale aj s ľuďmi, ktorí zastávali určité funkcie, či to bolo v zahraničí, alebo tu na Slovensku.“
Anton Selecký: Čo rozhodlo o tom, že si sa stal kandidátom v májových voľbách do Európskeho parlamentu za stranu Kotleba Ľudová strana naše Slovensko?

Karol Polanský: „Určitú časť života som prežil v zahraničí, ovládam nemecky, taliansky, anglicky a stále mám dobré kontakty so zahraničím, mám tam veľa priateľov z obdobia, keď som tam študoval a veľmi mi to pomohlo. V zahraničí som nabral veľa skúsenosti a myslím si, že to by mohlo pomôcť Ľudovej strane naše Slovensko, lebo tá moja hlavná orientácia je – pilier kresťanský národný, sociálny, a toto by som chcel vniesť do politiky Bruselu.“
Anton Selecký: Slovensko je kresťanská krajina, ale v poslednom čase vidíme v Európe nástup liberalizmu a ešte aj neomarxizmu, čo sa odráža aj u nás. Otázka znie: Ako sa podľa teba dá na Slovensku eliminovať tento nástupný tlak liberalizmu?

Karol Polanský: „Veľmi zaujímavá otázka. Hlavne liberalizmus – ako ho vôbec definujeme. Ak ten liberalizmus vidíme hlavne v otázkach morálnych, teda rozklade morálky, tak to je vážna vec. Na čo chcem upozorniť, a na čo som aj ja viazaný vo svedomí, na základe toho, čo som študoval je, že pokiaľ sa nebudeme držať Božích zákonov, bude zle. Máme tu jedno jasné desatoro a pokiaľ toto chceme dať preč, myslíme si že je to zastarané, že to už na dnešnú dobu neplatí, to je ako keby sme sa stavali nad Boha. Toto je liberalizmus. Liberalizmus chce zničiť hlavne kresťanstvo. Tak potom proti takémuto liberalizmu musíme bojovať.“
Anton Selecký: Myslíš si, že v Európskom parlamente sa bude dať zastávať desatora, evanjelia a kresťanské korene Európy?

Karol Polanský: „Bude to veľmi zložitý proces. Pretože západná Európa vlastne je, keď sa to zoberie po tej morálnej stránke – zliberalizovaná. Ide o to, že môžeme mať aj politické názory, ktoré sú veľmi blízke s inými politickými stranami v EP, ale dôležité je, aby sme sa neodchýlili od toho hlavného a držali sa toho základného Desatora. Tam sa ustupovať nedá.“
Anton Selecký: Slovensko zatiaľ úspešne liberalizmu odoláva, ako sa zdá. Naposledy sa tak stalo NRSR, kedy bol de iure pozastavený Istanbulský dohovor čo sa týka Slovenska, dohovor, ktorý obsahuje tzv. rodovú rovnosť a popretie prirodzenej morálky Desatora. Myslíš si, že tento trend bude na Slovensku pokračovať?

Karol Polanský: „Je teraz na nás, ako si vychováme ďalšiu generáciu. Všetko záleží od nášho svedomia. A to svedomie treba vychovávať. Tomu svedomiu treba dávať tie mantinely. Ja si myslím, že u slovenského národa sa to bude dať docieliť, cez naše naše Cyrilo-Metodské tradície. Keď sa ich buďme držať, týchto koreňov, z ktorých sme vyrástli, tak potom ani tá ďalšia generácia sa nestratí. Ale toto si nesmieme jednoducho dať zobrať. V tom musíme našu mladú generáciu vychovávať.“
Anton Selecký : Máme tu zákony Európskej Únie, alebo jej Ústavu, ktorá je nadriadená aj nám. Keby si sa dostal do Európskeho parlamentu, ako by sa tomu všetkému mohlo dať čeliť? Dá sa v Bruseli zastávať pozícia Slovenska, jeho suverenity?

Karol Polanský: „Záleží na tom, ako sa spoja pronárodné sily v EP. Tu už ani nejde o morálku – to je vyslovene ideológia, ten liberalizmus – a zabrániť tejto ideológii, aby ju odhlasovali v rámci celej EU. Istanbulský dohovor je v podstate jeden podvod, v ktorom na základe zabránenia násilia proti ženám a ochrane žien propagujú veci, ktoré sú nezlučiteľné s našim kresťanským svetonázorom. To znamená, že porušujú základné Božie zákony a to je jednoducho pre mňa a pre našu stranu neakceptovateľné.“
Anton Selecký: Hovorili sme o tom, že Slovensko malo veľkú šancu zabojovať a uchovať si to svoje kresťanské svedomie. Na druhej strane sme si zvolili liberálku na čelo Slovenska, teda prezidentku Zuzanu Čaputovú. Napriek hlasom z cirkvi. Biskup Orosz vyhlásil, že dokonca to je hriech – voliť liberalizmus. Ako hodnotíš túto situáciu? Nezdá sa Ti v tom nejaký rozpor?

Karol Polanský: „Rozhodne v tom rozpor je. To je vec problému formácie Slovenského národa. Spočíva v tom, že sme si nedokázali ako národ v jednotlivých prípadoch sami urobiť analýzu situácie, a veľmi ľahko podliehame propagande. Táto kampaň, ktorá prebiehala s pani Čaputovou, to bola vymodelovaná kampaň na základe „au pair“. Dokážu perfektne spracovať človeka, ako má vyzerať, ako má hovoriť, ako odpovedať, ako byť nekonfliktný v tých jednotlivých situáciách, to je proste celá veda. Toto sa žiaľ podarilo a Slováci sa dali nachytať.“
Anton Selecký: Kto mohol mať záujem, aby to takto dopadlo?

Karol Polanský: „Záujem museli mať oligarchické štruktúry, preto potrebovali si presadiť určitú osobu, ktorá navonok vyzerá tolerantná, ale v podstate ona ani nepozná základné kresťanské princípy. Nepozná, alebo sa nepridržiava vlastne toho, čoho sa tento národ pridržiaval celých 1100 rokov od čias Cyrila a Metoda. Toto, čo tu dnes máme, je odklon úplne od našich tradičných hodnôt.“
Anton Selecký : Vráťme sa EÚ. Neustále tu hrozí nebezpečenstvo – respektíve sa to už spustilo – nekontrolovanej, mohutnej migrácie hlavne moslimov. Aké vidíš z toho nebezpečenstvo pre Slovensko?

Karol Polanský: „Toto, čo sa v súčasnosti deje ja by som to nenazval migráciou. Toto je zámerné a riadené premiestňovanie obyvateľstva. Keď vychádzam od seba, aj ja som bol emigrant a viem, čo to znamená. Toto už viac nie je emigrácia, čo sa dnes odohráva. Ide tu o zámer jednoducho zmiešať národy, vykoreniť ich z vlastnej kultúry a tým vlastne ich ovládať. Čiže toto je ten globalizačný plán na ovládanie más ľudí a to sa už čiastočne prejavilo pri týchto voľbách. Dneska sme videli, že ľudia už nemajú svoje individuálne analytické zmýšľanie, ale tu už nastupuje tá masovosť. Tohto sa bojím, lebo to aj na Slovensku môže vyvolať nielenže intoleranciu. Toto už je riadená kriminalita, to nie je migrácia. Čiže to treba jednoducho zastaviť v tom zmysle, ako pomáhať tým krajinám, aby odtiaľ nemuseli utekať. Stretol som sa s jedným kňazom v Taliansku v Ríme, ktorý bol z Burkiny Faso a porozprával mi ako to chodí. Povedal: Naši ľudia dostávajú SMS správy, ktoré im chodia s Európy, že majú možnosť – ísť do Európy. Keďže je tam určitá chudoba, tak títo chlapi, ženy s deťmi nechajú doma a vydajú sa na cestu do Európy, do neznáma, ani nevedia kam. A kňaz hovorí ďalej: Aj pre mňa je to katastrofa v tej mojej farnosti, v tej našej diecéze mi zostali matky s deťmi a chlapi sú preč. My toto nechceme, toto je riadená kriminalita.
Anton Selecký: Karol, hovorili sme o tom vplyve marketingu know – how na voľby. Aj na Slovensku vieme dobre, že existuje istý pán Soros, ktorý údajne viditeľne riadi zmeny v štátoch sveta cez tzv. mimovládne organizácie teda tzv. „Tretí sektor.“ Ako vidíš ty pôsobenie týchto organizácii na Slovensku?

Karol Polanský: „Ja som konkrétne v jednej mimovládnej organizácii kedysi pracoval ako riaditeľ pobočky. Bolo to platené nie zo Sorosovho fondu, ale z Bušových fondov. Vyzeralo to tak, že úloha bola v rámci Slovenska v privatizačnom procese pomáhať ľuďom, aby dokázali riadiť súkromné podniky. Špecialisti mali pomáhať. Lenže jedného dňa mi prišiel fax z Budapešti, aby som zohnal 10 000 dolárov na proces Ľubomíra Feldeka proti Dušanovi Slobodníkovi. Vtedy som videl, že toto nie je nadácia, ktorá pomáha v rámci ekonomických štruktúr, ale vtedy som zistil, že to má politické ciele a zámery. Ja som zobral ten fax a išiel som za ministrom kultúry, za Dušanom Slobodníkom, ktorého som si veľmi cenil. Bol to veľmi inteligentný človek, veľmi sčítaný s bohatými skúsenosťami. A on mi povedal, že my sme ani sami nevedeli ako chodia tieto veci v týchto mimovládkach, akým spôsobom sa dostávajú k peniazom. Takto fungujú tieto mimovládky, ktoré aj my máme. Ja by som povedal, že trištvrte týchto mimovládok by bolo treba jednoducho obmedziť, alebo kompletne zrušiť, niečo podobné ako urobil Putin v Rusku. Politika sa dnes robí cez mimovládky, rozhodujúca politika sa už pomaly nerobí ani v parlamente, ani vo vláde.“
Anton Selecký: Vrátime sa ku kresťanstvu, k heslu „Za Boha za národ!“ V EP neviem, ktorý rok to bol, myslím že 14 rokov dozadu, odmietli uviesť Božie meno a zakotviť ho v Európskej ústave. Proste to neprešlo. Vo všeobecnosti narastá veľký tlak na katolícku cirkev po celom svete, či už legislatívne, alebo fyzicky. Je tu mučeníctvo, ktoré je najväčšie počas celej histórie. Nie je to nič nového v dejinách cirkvi, ale – prečo to je práve teraz, a ako to vnímaš?

Karol Polanský: „Vždy žijeme v nejakom časovom úseku, v nejakom čase a priestore. Teraz je to robené veľmi zákerne. Predtým ľudia buď boli s Bohom, alebo proti Bohu, teda boli ateisti alebo boli veriaci. Dnes sa človek veľmi ťažko orientuje. Preto hovorím, že je dôležitá výchova toho svedomia. Slovenský národ bol vedený vždy duchovenstvom. Keď zoberieme cirkev ako Boží ľud, vidím, ako keby dnešný klérus na tejto rovine zlyhal. Okrem zopár takých prejavov ako biskupa Oroscha, a hlavne pokiaľ ide o duchovného Mariana Kuffu, ktorý skutočne vecne a otvorene vedel zaujať stanovisko k Istanbulskému dohovoru. Je to aj vec formácie duchovenstva. Ja si pamätám ešte v Dubnici, keď som bol tam, kňazi sa nám venovali aj politicky. Formovali nás, a to sa mi veľmi páčilo. V tom čase sme vedeli zaujať konkrétny postoj.“
Anton Selecký: Keď hovoríme o duchovenstve, tak poďme k tomu najvyššiemu, Jánovi Pavlovi II., ktorý za svojho života, v roku 1996, na jednej audiencii Slovákov v Ríme povedal: „Slovensko má veľkú úlohu v Európe.“ Povedal, že Slovensko prispeje k jej duchovnému rozvoju a nepoviem rovno – aj v záchrane. Keď to povedal takýto svätý pápež, kde Ty vidíš túto silu Slovenska? Ako teda môžeme prispieť k duchovnému ozdraveniu Európy?

Karol Polanský: „Tá sila Slovenského národa spočívala a môže v budúcnosti spočívať v tom, že sa budeme vždycky držať našich Cyrilo – Metodských tradícii. Viera na Slovensku vychádza z ľudu, a to je v ľude samotnom. A my keď sa budeme držať tohto, čo nám bolo dané tými generáciami, tak týmto môžeme ukázať Európe, že predsa sme v niečom iní, ako sú tie západne krajiny.“
Anton Selecký: Spomínal si kňaza Mariána Kuffu. On má také vyjadrenie o tom zamietnutí toho Istanbulského dohovoru, že toto nie je politický boj, ale duchovný boj. Tri roky na 50 miestach sa ľudia modlili ruženec. Je známa vec, napríklad, že v Rakúsku po obsadení sovietskou armádou po II. Svetovej vojne, sa tiež niekoľko rokov Rakúšania modlili ruženec a Rusi odtiahli. Ako vidíš túto súvislosť, aj tú modlitbu za zamietnutie Istambulského dohovoru – je to tá sila Slovenska?

Karol Polanský: „Rozhodne, že táto sila tu je. Dokonca sa modlila novéna pred voľbami pred prvým kolom prezidenta Slovenskej republiky. Na Slovensku stále pretrváva trend modlitby a ja si myslím, že toto je nielen naša tradícia. Táto duchovnosť nás môže zachrániť. To je vlastne to jediné, čo nás môže zachrániť.“
Anton Selecký: Chystáš sa do Bruselu. Bude možné urobiť niečo na politickom poli ohľadne týchto otázok, ktoré sme spomínali? Zastavenie migrácie, ochrana rodiny, ochrana morálky, kresťanstva, to sa týka už aj celej Európy – čo je možné podľa teba dosiahnuť?

Karol Polanský: „Najprv je to ochrana rodiny, ako som už spomínal. Aká je to ochrana rodiny, keď tie rodiny v tej Afrike, ako som počul od toho misionára, sa vlastne rozbíjajú vlastne tým, že zoberú chlapov a migrujú do Európy. Tu sa dostáva väčšinou 80 – 90% mužov, tých vyslovene premiestňujú. Mne to pripadá ako nábor lacnej pracovnej sily. Toto sú otázky, s ktorými som sa stretol kedysi v Kanade, a počul som toto: „Lepšie by bolo, keby ste vy Európania ani do Ameriky neprišli“. Vychádzali z toho, koľko Indiánov muselo byť vystrieľaných, aby sa tam táto európska komunita usadila. Kto kolonializoval? Európa – to je nie len západ. Ja sa cítim tak isto Európanom, ale my sme takéto zverstvá nerobili. Čiže pokiaľ ide o tých migrantov, to si budú musieť riešiť Francúzko, Španielsko, Anglicko, hlavne tieto koloniálne krajiny. Migrácia je veľmi zložitý problém, a to sa musí riešiť v rámci celej EU. A pokiaľ nemajú tieto západne krajiny záujem chrániť vonkajšie hranice, tak si budeme musieť chrániť naše vnútorné hranice, tu inej možnosti niet.“
Anton Selecký: V posledných rokoch narastá v krajinách západnej Európy globalizačný odpor, vznikajú tzv. radikálne strany. Myslíš si, že tieto strany, ktoré sú národné, prokresťanské a sociálne – majú možnosť v Bruseli preraziť?

Karol Polanský: „Toto teraz je veľká nádej a dúfajme, že sa to aj udeje. Veľmi sa mi páči Matteo Salvini. Taliansky minister vnútra už konkrétne hovorí, aké zločiny sa páchajú v rámci migrácie. Zastavil lode, ktoré ich privážali. Tu treba robiť radikálne zmeny. A ja si myslím, že spoločne s týmito stranami bude sa dať hodne urobiť. Migrantom treba pomôcť v krajinách ich pôvodu. Nemôžeme černochov sťahovať do Európy. Niekomu z mimovládnej organizácie príde na rozum že Eskimákov budeme sťahovať, že sú tam zlé podmienky na život a presťahujeme ich do Afriky. Boh však stvoril tento svet a jednoducho každému dal svoje miesto na zemi. To znamená, že čiernu populáciu máme v Afrike, iných máme inde a v iných klimatických podmienkach. To sa nedá nič robiť, to je vlastne proti prírode, táto migrácia, a to sa nedá ani tolerovať.“
Anton Selecký: Politická strana Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko myslím si, že presne zapadá do tohto prúdu protiimigračného prokresťanského a pronárodného. Ty teda kandiduješ za túto stranu, aký by bol tvoj odkaz jej voličom a teda aj tvojim voličom?

Karol Polanský: „Jednoznačne – v momentálnej situácii – v akej sa nachádzame, odkazujem to, že Ľudová strana Naše Slovensko je jediná strana, ktorá drží slovo, je tou, ktorá to čo hlása aj robí. Ľudia si to môžu konfrontovať s inými politickými stranami. Je to jediná strana, kde sa dajú realizovať skutočné kresťanské, národné a už aj sociálne princípy. Bohužiaľ máme tendenciu na Slovensku zakladať iné pronárodné strany, ktoré vlastne trieštia to, čo už tuná je, čo už je v parlamente. Lebo do parlamentu sa dostať – to nie je také jednoduché. To trvá roky. A preto by som skutočne prosil ľudí, ktorí sú takto orientovaní – to znamená kresťanskí, pronárodní a sociálni, aby volili stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, lebo inú alternatívu nemajú.“
Anton Selecký: Ďakujem za rozhovor.

Karol Polanský na kandidátke politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko do Európskeho Parlamentu (celkovo 14 poslancov) figuruje pod číslom 6.