V stredu Ústavný súd vyriekol ortieľ: referendum o predčasných voľbách do Národnej rady SR nie je v súlade s Ústavou SR. Je dôležité povedať, že rozhodovanie pléna Ústavného súdu nebolo jednomyseľné: sudcovia Ústavného súdu Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka si myslia, že referendum je v súlade s Ústavou.

Ktoré časti ústavy považoval Ústavný súd za relevantné pri rozhodnutí o neústavnosti referenda? Podľa predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady nie je v súlade s článkom 1 odsek 1 a s článkom 1 odsek 1 v spojení s článkom 73 odsek 1, článkom 81a, článkom 82 odsek 5 a článkom 93 odsek 3 ústavy SR.

Sú to tieto články:

Čl. 1 odsek 1: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Čl. 73 odsek 1: Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

Čl. 81a: Mandát poslanca zaniká

1. a) uplynutím volebného obdobia,
2. b) vzdaním sa mandátu,
3. c) stratou voliteľnosti,
4. d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
5. e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
6. f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.

Čl. 82 odsek 5: Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením.

Čl. 93 odsek 3: Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Ako to odôvodnili?

„Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť respektíve porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu,“ uviedol Fiačan. Kľúčom k takémuto rozhodnutiu Ústavného súdu teda je Čl. 81a a Čl. 82 odsek 5, keďže medzi vymenovanými možnosťami sa nenachádza možnosť skrátenia volebného obdobia referendom. Podľa Fiačanovcov by teda referendum popieralo Ústavu.

Takýto výklad práva je veľmi diskutabilný. Ale Fiačan hovorí ešte aj o porušení charakteru SR ako demokratického a právneho štátu. A to už je naozaj veľmi pritiahnuté za vlasy: veď práve funkčné referendum je najlepším dôkazom demokracie a fungujúceho práva.

Z uvedeného sa zdá, že by stačilo na koniec Čl. 81a vložiť text „(g) výsledkom referenda“ a už by voči referendu za skrátenie volebného obdobia asi nikto nemohol nič namietať.

Možnosť referenda tu stále je

Opozícia viní zo zmarenej petície za referendum prezidentku Zuzanu Čaputovú. Bol to jej aktivizmus, nevypísať referendum, ale dať vec najskôr preskúmať Ústavnému súdu. A mnohí poukazujú na to, že Ústavný súd zložený z ľudí menovaných Kiskom a Čaputovou bude rozhodovať tak, ako bude rozhodovať.

Je kuriózne, že Robert Fico aj Igor Matovič v tomto prípade jedným dychom hovoria to isté: že keby o referendum žiadala Čaputovej strana Progresívne Slovensko, tak by referendum schválila bez mihnutia oka.

Čaputová však hovorí, že parlamentu nič nebráni referendum vyhlásiť: „Keď už chcú dopriať ľuďom referendum, nič im nebráni, aby prijali zmenu ústavy a následne prijali uznesenie, ktorým požiadajú o vypísanie referenda a ja ho obratom vypíšem, pretože by bolo v súlade s ústavou.“

A v tom má pravdu. V podstate tým ešte viac namočila Matoviča do kaše, ktorú si navaril svojím statusom na facebooku, kde na prezidentku nabrýzgal a vyhlásil, že tých 600 tisíc ľudí má na svoje referendum právo, hoc sa to aj koalícii nepáči.

Samozrejme, Matovič sa teraz zahrá na demokrata a zistí, že jeho poslanci majú iný názor ako on, a že teda čo on zmôže, skrátka, žiadne referendum nebude. No ale môžeme sa aj mýliť, u neho človek nikdy nevie, ktorou fintou pretromfne tú skoršiu.

Ďalšia chyba junty?

Tak či onak, tu by sa junta ovládajúca Slovensko opäť raz zamotala do problému, ktorý si vyrobila vlastnou hlúposťou a zbabelosťou. Panstvo sa zjavne bojí, že by referendum mohlo byť úspešné. Možno ich vyľakal nejaký prieskum, možno už dopredu kalkulujú s tým, že na jeseň budú ľudia ešte omnoho viac naštvaní za to všetko, čo sa deje, že na referendum by naozaj prišli… ktovie.

Ale nalejme si čistého vína. Referendum, aj keby sa konalo, aj tak by pravdepodobne nebolo platné a junta by dostala do ruky tromf: vidíte, ľudia chcú, aby sme zostali. Treba si tu povedať to podstatné: inštitút referenda v podobe, v akej je teraz, je nefunkčný. Referendum je totiž nastavené tak, že reálne môže schváliť iba niečo, na čom sa zhodujú obe strany veľkej barikády.

Veď uvažujme. Ak na voľby či referendá u nás aj vo svete reálne chodí 40 – 60 percent voličov, tak v prípade otázky, ktorá výrazne polarizuje spoločnosť, jednoducho odporcovia referenda neprídu, súc si vedomí toho, že pre jeho platnosť je potrebná 50-percentná voličská účasť. A teda v prípade otázky, kde je verejnosť rozdelená zhruba na dve rovnako veľké polovice, by museli prísť z tábora, ktorý chce referendum, všetci do nohy, vrátane chorých, odcestovaných, plne vyťažených aj znechutených – a štatistika hovorí, že to je absolútne nereálne očakávať. V takom prípade je realistické očakávať účasť na referende nanajvýš 20 – 30 percent.

No dobre, toto, čo tu máme, je iná situácia. Dnes už je aj väčšina voličov koalície naštvaná. Ale aj v takomto prípade je naozaj veľmi otázne, koľkí z nich by k referendu prišli s vedomím, že koalíciu, ktorú chceli, nahradí Pellegrini. Záviselo by to aj od počasia a ďalších faktorov, ale tých 50 percent je naozaj veľmi vysoká méta.

Bude zábava? To si píšte!

Toto si však hlupáci z koalície neuvedomujú a vo svojom strachu z toho, že prídu o teplé miestečká, akiste radšej zatiahnu ručnú brzdu a šesťstotisíc hlasov z petície zrejme odignorujú.

A tak bude jeseň ešte veselšia, než mohla byť. Ľudia, ktorí majú plné zuby tejto junty, sa dočasne upokojili s vedomím, že asi bude čoskoro referendum a tam im to všetko zrátajú – a zrazu vidia, že referendum sa nekoná a voľby môžu byť až o dva a pol roka. K tomu sa pridajú dobiela rozzúrení pendleri, gastropodnikatelia a x ďalších skupín obyvateľstva, rozsypaná ekonomika, za rohom číhajúce ďalšie lockdowny, pribúdajúce záhadné ochorenia nijako nesúvisiace s očkovaním…

A ľudia sa môžu zamyslieť. A keď už im referendum, pod zámienkou veľmi pochybných právnických kľučiek nebolo dopriate, mohli by pouvažovať aj o nástrojoch ešte priamejšej demokracie, než je referendum. Niektorí dokonca majú doma ešte aj vidly.

Ivan Lehotský