V ospevnom tóne sa nesie aj zvyšok článku, kde prezidenta ľudia nadšene vítajú a dôchodcov teší, že na rozdiel od ostatných politikov si nenecháva výplatu, ale rozdeľuje ju. O jeho 116 letoch do Popradu a späť, ktoré stáli štátnu kasu už 139 tisíc eur samozrejme ani zmienka.
Ľuboš Blaha, poslanec za Smer SD neveriacky krúti hlavou nad úrovňou slovenskej žurnalistiky. V SME narazili na nové dno. Autorka zrejme študovala novinárstvo v Pchjongjangu na Kim-Ir-senovej univerzite a diplomovku písala na tému “Kult osobnosti”. Jej článok sa s Kiskom mazná ako s malou mačičkou. Ujo Andrej sa prihovára malému chlapčekovi, hrajú sa s autíčkom, ľudia uja Andreja radostne vítajú, on sa zoširoka usmieva, je to veľký fešák, ktorému ďakujú za pomoc z Dobrého anjela, žerú ho úplne všetci a on sa skromne teší, že mu ľudia dôverujú. Tu veľký vodca pohladí dievčatko, tam sa veľký vodca ustarostene prihovorí babičke. Oddané masy mávajú letáčikmi, zdobia pódium, slniečko svieti, ujo Andrej miluje svoj ľud… A tak ďalej, a tak ďalej. Ak ešte aj po tomto servilnom článku niekto bude považovať SME za seriózne, vyvážené a nezávislé noviny, mal by vyhľadať odbornú pomoc: takýto kult osobnosti tu nebol ani za fašistov či stalinistov. SME sú už dočista na smiech, dodal na zaver Blaha.
Boris Garman