Sociálny štát nevznikol ako výsledok politiky ľavicových strán. Prekvapujúco sa o jeho vznik zaslúžil autoritatívny Bismarck. Ľavica si ale našla svoje miesto, ktoré potom u nás (a nielen u nás) úplne opustila. Aby strana bola sociálno-  demokratická a pritom ľavicová, nestačí len sľubovať zvýšenie dôchodkov, sociálnych dávok a minimálnej mzdy. Podľa Chmelára sú u nás najľavicovejšou stranou mimoparlamentní Socialisti.sk. Chmelár pomáhal Socialistov zakladať, dnes sa však k nim už veľmi nehlási, najmä pre ich pasivitu v posledných rokoch. Veľmi podnetné sú však jeho slová o Hlase SD. Prinášame jeho text bez krátenia, aj video so širším obsahom jeho úvahy:

Výzva lídrom ľavicových strán: prestaňte sa škriepiť a diskutujte o podstatných otázkach!

V poslednom čase sa zdá, že najväčším nepriateľom strany Hlas-SD nie je vláda, ale Smer-SSD. Útoky na predstaviteľov strany Smer sú nielen čoraz intenzívnejšie a agresívnejšie (čo je zrejme nová stratégia Hlasu po dlhodobom klesaní preferencií), ale aj demagogickejšie. Dnes už bývalý zahraničný tajomník Hlasu Peter Kmec nazval včera predsedu Smeru podvodníkom a obvinil ho z dvojtvárnosti, lebo vraj verejnosti zatajil, že na stretnutí s veľvyslancami podporil vstup Ukrajiny do EÚ. Túto hlúposť na tlačovej konferencii zopakoval Peter Pellegrini, pričom dodal ďalšie klamstvo v štýle našich červených denníčkov – vraj smeráci hlásajú, že sa treba viac zbližovať s Moskvou. Tieto slová ma nemilo prekvapili, lebo doteraz som považoval Petra Pellegriniho za seriózneho politika, ktorý sa vyhýba klamstvu. On veľmi dobre vie, že nijaký predstaviteľ Smeru nikdy nepovedal, že sa treba zbližovať s Moskvou. Keď takúto zákernú lož vypustí z úst Jaro Naď, Michal Šimečka alebo jeho otec, už nad tým len mávnem rukou, lebo všetci vieme, že lož je ich pracovnou metódou. Ale už aj ty, Brutus Peter? Smer môžete obviňovať z čohokoľvek, ale rozhodne nie z toho, že je dvojtvárny vo vzťahu k členstvu Ukrajiny v EÚ. Veď to hovoria verejne všade, kade chodia a dá sa to ľahko dohľadať – Robert Fico vyjadril podporu členstva Ukrajiny v EÚ minimálne na tlačovej konferencii 1. marca 2022, 10. februára 2023, ale aj inde. Načo sú potrebné takéto detinské klamstvá? Zaujímavé je, že keď Smer zverejnil dôkazy vo forme videa, že Hlas nehovorí pravdu, Peter Kmec ešte dvadsať minút po tomto usvedčení písal na sociálnej sieti o dvojtvárnosti smerákov. To už nie je omyl, to je zámer a zámerne šírená nepravdivá informácia je definícia klamstva.

Podobných faulov sa dopúšťa aj Peter Weiss, ktorý už otvorene kope vo farbách Hlasu. V poriadku, každý si vyberá svoj vlastný smer (alebo ho opúšťa, hoci mu umožnil bohatú diplomatickú kariéru, a vtedy mu nevadil). Ale nemal by pri tom škaredo zavádzať. Peter Weiss v denníku Pravda napísal, že Smer je izolovaný, že jeho postoje k vojne na Ukrajine nezdieľa žiadna zo sociálnodemokratických strán V4 a že Hlas naopak “usilovne buduje spojenectvo s vládnucimi nemeckými sociálnymi demokratmi”. Preboha, ale veď to je smiešne. Nech sa obzrie, kde sú tie sociálnodemokratické strany v krajinách V4 – všetky sú mimo parlamentu a politika bez vplyvu je záujmový krúžok. A to už nehovorím o tom, že je to Smer SSD, ktorý je plnoprávnym členom Strany európskych socialistov, kým Hlas-SD je od októbra minulého roka iba pridruženým členom – aj vďaka láskavému súhlasu jeho slovenského konkurenta. Tak nech vážia slová, lebo ešte ho budú potrebovať, ale hovoriť v tomto kontexte o medzinárodnej izolácii Smeru je nesmierne hlúpe.

Peter Weiss robí v poslednom čase pre Hlas až húževnatú nadprácu, keď vypisuje, že je to jediná pravá sociálna demokracia. Čím, prosím vás?! Veď tam poutekalo zo Smeru celé biznis krídlo a už aj pravicoví komentátori pripúšťajú, že oligarchia prešla do Hlasu. Čím sa odlišuje vyhlásenie Roberta Fica, že ak bude Robert Kaliňák chcieť, dostane miesto na kandidátke – od vyhlásenia Petra Pellegriniho, že ak bude Peter Žiga chcieť, dostane miesto na kandidátke? Ako prosím?? Ten Peter Žiga, ktorému na východe nepovedia inak ako zlodej a ktorého ekonomické názory sa neodlišujú od Sulíka?! Takto akože vyzerá tá moderná sociálna demokracia? Menujte mi jedného ľavičiara v tej strane, nech sa zasmejem! Parafrázujúc Thomasa Jeffersona, sociálnu demokraciu už máme, ešte tak zohnať sociálnych demokratov, však? Nečudujem sa, že všetci tí „geniálni“ politickí marketéri, ktorí poutekali zo Smeru do Hlasu prví ako potkany a ktorí vymysleli taký legendárny nezmysel ako „birmovaný komunista“, dnes nevedia nájsť účinný liek na klesajúce preferencie Hlasu a opäť sa len utiekajú ku klamstvám a podvodom. A ešte niečo (keďže toto nečestné konanie ma k tomu vyprovokovalo). Minulý rok som sa na prosbu vedenia Socialistov.sk usiloval sprostredkovať stretnutie s lídrami Smeru a Hlasu. Výsledkom stretnutia s lídrami Smeru bola viditeľná spolupráca pri protestoch proti vojenskej zmluve s USA, kým lídri Hlasu sa s nimi odmietli stretnúť. Jeden vysoký predstaviteľ Hlasu mi pri káve tlmočil výhrady k Socialistom: “Nie sú príliš radikálni?” spýtal sa neisto. “V čom, napríklad?” “Napríklad… Sú oni vôbec za voľný trh?” Prekvapene som sa k nemu naklonil a ticho, ale dôrazne som sa ho spýtal: “A vy hádam ste?” Keďže bol viditeľne zmätený, doplnil som otázku: “Viete, čo je cieľom sociálnej demokracie? Viete, že jej historickou úlohou bolo vždy trh regulovať?” Ďalej som sa nepýtal. Nuž, takýchto “pravých sociálnych demokratov” majú v Hlase…

Takže takto nie. Sociálna demokracia je v kríze v celej Európe, politická ľavica je prakticky mŕtva, z prísne politologického hľadiska nemáme ľavicové strany, ale iba strany, v ktorých sú (aj) ľavičiari. Rozobrať príčiny tohto stavu je úloha na jednu konferenciu, ale tu sa môžeme obmedziť na konštatovanie, že tieto strany si nemajú čo vyčítať. Keď bývalá ministerka financií za SDĽ Brigita Schmögnerová najprv pre Hospodárske noviny a neskôr pre Pravdu povedala, že Smer zdiskreditoval sociálnu demokraciu, jej slová by som bral vážne, keby k nim dodala, že najprv ju zdiskreditovali neoliberálne reformy, ktoré presadzovalo jej “moderné” krídlo SDĽ. Nebola to jediná príčina pádu Strany demokratickej ľavice, ale bol to zásadný zlom, prečo sa tu štandardná ľavica už nikdy nepozviechala. Pozrite sa však okolo seba. Dnes štandardné strany miznú, a to nielen ľavicové. Kde je kedysi dominantná Francúzska socialistická strana? Kde je ČSSD? Kde sú poľskí či maďarskí ľavičiari? Ale ani pravicové či liberálne strany už nie sú z politologického hľadiska štandardné. Tieto prekáračky dnes nemajú význam. Na rozdieloch medzi ľavicou a pravicou síce stále záleží, ale nie sú to jediné rozlišovacie kritériá politickej identity, ktorá je oveľa rôznorodejšia. Strany, ktoré sa hlásia k ľavici, sa môžu odlišovať v mnohých bodoch, ale to, čo by ich malo spájať, je riešenie sociálno-ekonomických otázok. Tam by mal existovať spoločný záujem. A v tomto bode beriem kritiku Brigity Schmögnerovej zľava: stotožňujem sa s jej pohľadom, že tieto strany sa doteraz sústreďovali len na zvyšovanie sociálnych dávok či minimálnych miezd a úplne zanedbali otázky podpory nájomného a sociálneho bývania či služieb vo verejnom záujme (kam patrí nielen úroveň zdravotníctva a školstva, ale aj verejnej dopravy či udržateľnej energetiky).

Samozrejme, už aj Smer tlačí príliš na pílu. Dalo sa to pochopiť na začiatku, keď v rozpore s tým, čo tvrdia naše skorumpované médiá, bol to Hlas, kto vyvolával útoky (označenie voličov Smeru za dezolátov či mierovej politiky za extrémistickú). Vtedy bolo azda potrebné upozorniť na to, aký je základ Hlasu a kam mieri. Ale dnes si aj smeráci musia uvedomiť, že na vládnutie potrebujú Hlas viac ako on ich. Preto vyzývam všetky strany, ktoré sa hlásia k ľavici, aby prestali s tými márnomyseľnými hádkami, odhodili egá a začali sa dohadovať o podstatných otázkach: Napríklad o tých, ktoré nadhodila exministerka Schmögnerová. Na to, aby mohli spolu diskutovať, však potrebujeme spoločnú platformu, potrebujeme denník.