Môj profil 
Predplatné
Krym je izolovaný? Je pravda, že Európska únia stále blokuje prepojenie Krymu na svetový bankový systém či jeho telefonické spojenie so svetom (pričom pokrytectvo a dvojaký meter pekne vidno na tom, že ich ani nenapadne to isté urobiť napríklad na Golanských výšinách protiprávne okupovaných Izraelom). Inak však o nejakej izolácii ťažko hovoriť: sankcie sú samozrejme fajn, ale biznis je biznis a peniaze sú peniaze – na Slovensku sa nehovorí napríklad o tom, že diaľnice na Kryme stavia veľká švajčiarska stavebná firma, alebo že fantastické „kozmické“ letisko v Simferopoli stavali Francúzi.
Jaltské medzinárodné ekonomické fórum sa bude konať v dňoch 18. – 20. apríla. Je to medzinárodná konferencia pre každého, kto chce na Kryme robiť biznis a z roka na rok láka čoraz viac podnikateľov a obchodníkov. V roku 2017 sa jej zúčastnilo 200 zahraničných návštevníkov zo 46 krajín, vlani to bolo vyše 600 zahraničných návštevníkov z viac ako 70 krajín a tohto roku je prihlásených 103 zahraničných delegácií z celého sveta, spolu vyše tritisíc účastníkov. Niektoré výpravy, z krajín ako Francúzsko, Taliansko či Nemecko, majú cez päťdesiat členov a nechýbajú v nich ani členovia parlamentu či prominentní kapitáni priemyslu.
Slovenská republika na podujatie nevyšle oficiálnu štátnu výpravu. Podujatia sa však napriek prskaniu časti politického spektra a jednofarebných masmédií zúčastní aj delegácia zo Slovenska, ktorú budú viesť poslanci Národnej rady SR Peter Marček (Hlas ľudu) a Štefan Zelník (SNS). Okrem nich bude v skupine aj dvadsať až tridsať podnikateľov a možno dokonca aj nejaký novinár.
Je smutné, že v čase, keď sa všetky európske krajiny snažia na Kryme etablovať a získať zákazky, využiť neopakovateľné príležitosti, ktoré vyplynuli z búrlivého rozvoja Krymu po navrátení do Ruska, my na Slovensku chceme byť pápežskejší ako pápež a zubami-nechtami sa bránime obchodovaniu s Krymom. Je o to smutnejšie, že trestáme obyvateľov Krymu za to, že urobili pred pár rokmi vlastne to isté, čo sme urobili predtým aj my: najprv vyhlásili nezávislosť a potom sa na základe legálneho referenda s jednoznačným výsledkom pripojili k väčšiemu celku.
Verejnosť kŕmená jednostrannými informáciami o tom, ako to s návratom Krymu k Rusku vlastne bolo, sa zväčša neunúva položiť si ani len otázku, prečo vlastne Západ už päť rokov trestá Krymčanov za to, že sú obeťami ruskej „anexie“. Prečo nie sú tie sankcie teda namierené radšej proti „agresorovi“? Akoby Krymčanom, chudákom, nestačilo, že tak trpia pod „nadvládou agresora“, treba ich trestať ešte aj takto? Čo komu oni zlé urobili okrem toho, že sa v referende jasne rozhodli, že nechcú byť ďalej súčasťou štátu ulúpeného gangstrami, ku ktorému ich Chruščov kedysi umelo prilepil?
Dokonca aj členovia slovenského parlamentu, ktorí tam chcú ísť, môžu ísť jedine ako turisti, resp. na základe osobných kontaktov, pričom za to čelia neslýchanej mediálnej štvanici. Má tu však niekto pochybnosti o tom, ako to s Krymom naozaj je? O krymských reáliách, ale aj o skutočnom postoji podnikateľov z celého sveta k podnikaniu na Kryme má teraz jedinečnú možnosť sa ísť presvedčiť na vlastné oči.
Ivan Lehotský
.JPG)
