Príchod obrovskej fabriky prudko zvýšil v Nitre záujem o byty a zdvihol ceny realít o desiatky percent, ale zdvihne aj kvalitu života? Postavili sa nové cesty, železnica, terminál, obchodné centrá a zdá sa, že sa zdvihli aj ponúkané platy. Ak ešte v roku 2010 bol priemerný plat v kraji nad úrovňou 600 eur za mesiac a mnohí boli radi, ak našli za takúto mzdu voľné pracovné miesto v blízkom elektrotechnickom závode, v súčasnosti Jaguar ponúka platy v závislosti od pozície od 997 do 1 774 eur mesačne v hrubom. Celkový vplyv na ostatné platy v regióne však nebude príliš veľký.

Naopak, dá sa na to pozerať aj tak, že na platy zamestnancov, prinajmenšom počas najbližších piatich rokov, sa budeme skladať my všetci z našich daní. Prečo? Ak štátnu dotáciu 129 miliónov eur, ktorú automobilke Slovensko poskytlo, rozrátame na počet zamestnancov, ktorých bude spočiatku 1300 a o dva roky postupne až 2800, a na očakávanú mzdu, potom táto suma vystačí približne na päť rokov.

V nadväznosti na príchod Jaguaru by podľa niektorých odhadov malo na Slovensku vzniknúť aj ďalších až 22 tisíc pracovných miest v subdodávateľských firmách a obslužných činnostiach. Takmer všetkých zamestnancov sa Jaguaru údajne zatiaľ podarilo nájsť medzi Slovákmi, teda cudzincov je vo fabrike nateraz minimum. Druhá polovica pracovníkov by však ešte len mala pribudnúť, pričom v Nitre nie sú k dispozícii a mnohé profesie z tohto odvetvia nie sú dostupné ani na celom Slovensku. Nová automobilka teda bude pre Nitru znamenať príchod stoviek a tisícov dočasných obyvateľov z Ukrajiny, Srbska, Bosny, Rumunska, Bulharska alebo iných krajín, ktorí tu budú míňať veľkú časť svojich zárobkov.

Súčasne s otvorením závodu v Nitre Jaguar Land Rover obmedzuje výrobu vo svojom závode v Castle Bromwich, ktorý prechádza od októbra na trojdňový týždeň. Jaguar oznámil, že sa týmto spôsobom chce vyhnúť prepúšťaniu. No áno, nikto nepochybuje o tom, že tu ide o klasický kapitalistický spôsob ako prinútiť ľudí pracovať za menej peňazí. Keď sa to tak vezme, je zvláštne, že naša sociálnedemokratická vláda alebo aspoň odborové centrály neprejavujú žiadnu solidaritu s anglickými robotníkmi, ktorým nitriansky závod vezme prácu, keď už principiálne neodmietajú takéto zjavné sťahovanie fabriky z jednej krajiny do druhej za účelom platového dumpingu…

Bežný človek iba krúti hlavou nad nápadom preonačiť tradičné centrum slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva na mesto automobilizmu. A pýta sa: prečo radšej nie je automobilka konečne na východe? Napríklad Košice, majú všetko čo treba: technickú univerzitu, kvalifikovaných ľudí, oceľ aj vhodné lokality…

Ale nie, niekto pichol prstom do mapy a ukázal na Nitru. Mesto s unikátnym géniom loci, s Agrokomplexom, poľnohospodárskou univerzitou a množstvom ďalších agroinštitúcií tým zmení svoj charakter, svoju kultúru, tradície, pretože sa tak ktosi rozhodol. Prinesie to problémy dopravné, environmentálne, kultúrne, estetické…

Píše o tom Igor Hubinský ml. na stránke nitralive.sk (celý zaujímavý príspevok nájdete TU.) „Všetci sme tak nejako tušili, že výstavbou fabriky došlo k obrovskému zásahu do ekosystému v jej okolí, veď v bezprostrednom okolí je rieka Nitra či ďalšie polia a lúky, neďaleko začínajú zoborské lesy. Túto otázku som teda prebral s odborníkmi z katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe. Potvrdili mi, že nahradenie poľnohospodárskej pôdy betónom a továrenskými budovami bude mať negatívny vplyv napríklad na teplotný rytmus lokality, že príde k jej otepleniu. Príde tiež ku zmene vodného režimu lokality, pretože betónové plochy majú samozrejme inú priepustnosť vody i zadržovaciu schopnosť ako plochy prírodné. A príde aj k strate biodiverzity okolia, teda úbytku rôznych druhov flóry a fauny. A mimoriadne závažné sú samozrejme estetické dopady, veď dnešné výhľady z Dražovského kostolíka hovoria za všetko.“

Samotný závod zabral 733 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je síce len o niečo viac ako jedna dvetisícina z celkovej ornej pôdy na Slovensku (1 411 294 ha), ale keď sa prirátajú privádzače, odpadové plochy, plochy pre satelitné subdodávateľské firmy, potom je to o dosť vyššie číslo znehodnotenej pôdy. A najmä, nejde tu o nejakú biednu kamenistú podhorskú pôdu, ale o kvalitnú pôdu tradičnej poľnohospodárskej oblasti.

Potrebuje táto planéta ďalší závod na výrobu automobilov? Skutočnosť je taká, že na celom svete je obrovská nadprodukcia áut, ktoré nikto nekupuje. Automobilky musia nepredané vozidlá ukladať na „cintoríny nových áut“, ktoré môžeme nájsť na všetkých kontinentoch (okrem Antarktídy, zatiaľ), kde sa do dvoch rokov znehodnotia tak, že ich musia zošrotovať. Neuveriteľné obrázky niektorých z obrovských cintorínov nových áut môžete vidieť napríklad TU.

Ivan Lehotský