Putin na ňu upozornil skôr okrajovo na tlačovej konferencii s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom v závere svojho úvodného vystúpenia, keď v podtóne prezradil dramatické rozhodnutie, že Rusko poskytne Bielorusku de facto “jadrový dáždnik”. Putin toto historické rozhodnutie formuloval takto:

“Verím, že je možné pokračovať aj v realizácii návrhu prezidenta Lukašenka na výcvik posádok bojových lietadiel bieloruskej armády, ktoré boli prezbrojené na potenciálne použitie leteckej munície so špeciálnymi hlavicami. Chcem zdôrazniť, že táto forma spolupráce nie je naším výmyslom. Napríklad Spojené štáty vykonávajú podobné aktivity so svojimi spojencami v NATO už desaťročia. Tieto koordinované opatrenia sú mimoriadne dôležité vzhľadom na napätie na vonkajších hraniciach zväzového štátu Ruska a Bieloruska.”

Moskva už dlho vyjadruje znepokojenie nad tým, že Spojené štáty si ponechávajú jadrové zbrane v Európe a poskytujú spojencom v NATO technické možnosti na dodávku jadrových hlavíc pomocou stíhačiek s jadrovým certifikátom. Vzdušné sily z celého NATO pravidelne cvičia schopnosti jadrového odstrašenia.

Bez ohľadu na súčasné zvýšené napätie totiž NATO počas dvoch týždňov od 17. do 30. októbra uskutočnilo “rutinnú, opakujúcu sa výcvikovú aktivitu” v rámci cvičenia nad severozápadnou Európou, na ktorom sa zúčastnilo 14 krajín a do 60 lietadiel rôznych typov vrátane stíhačiek štvrtej a piatej generácie, ako aj pozorovacích a tankovacích lietadiel a rovnako ako v predchádzajúcich rokoch aj amerických diaľkových bombardérov B-52, ktoré lietali z leteckej základne Barksdale v Louisiane.

Rusko naďalej protestovalo proti takýmto drzým činom USA a NATO, ktoré porušujú Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1970, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu jadrových zbraní a zbrojných technológií. Kremeľ sa zjavne rozhodol reagovať na bojovnosť USA, aj keď skromne a trochu ospravedlňujúco.

Pravdaže, na pozadí priameho zapojenia NATO do konfliktu na Ukrajine a novej politiky Bidenovej administratívy, ktorá umožňuje “prvé použitie” jadrových zbraní, Moskva nemá na výber.

Za posledné dve desaťročia dochádzalo k neustálemu šíreniu jadrových zbraní vo svete a zvyšovaniu zásob jadrových zbraní na celom svete, zatiaľ čo medzinárodné vzťahy, ktoré by mohli obmedziť ich šírenie, sa zhoršili. A v posledných mesiacoch alebo týždňoch sa hrozba, ktorú tieto zbrane predstavujú, zvýšila viac ako kedykoľvek predtým od konca studenej vojny.

Dňa 28. marca, viac ako mesiac po vypuknutí konfliktu na Ukrajine, Biely dom oznámil, že prezident Joe Biden podpísal niekoľko mesiacov trvajúcu revíziu obrannej stratégie USA a politiky v oblasti jadrových zbraní pod vedením Pentagónu a odovzdal Kongresu utajovanú verziu Národnej obrannej stratégie, ktorej prílohami boli aj Revízia jadrovej politiky a Revízia protiraketovej obrany.

NPR odzrkadľuje Bidenovo prehodnotenie toho, že nebude nasledovať svoj predvolebný sľub z roku 2020, v ktorom vyhlásil, že jediným účelom jadrových zbraní je odstrašenie od jadrového útoku. Stručne povedané, Bidenovo nové uvažovanie ponecháva otvorenú možnosť použiť jadrové zbrane nielen ako odvetu na jadrový útok, ale aj ako odpoveď na nejadrové hrozby.

Bidenova politika deklaruje, že základnou úlohou jadrového arzenálu USA je odstrašenie od jadrového útoku, ale stále ponecháva otvorenú možnosť, že jadrové zbrane by sa mohli použiť za mimoriadnych okolností na obranu životne dôležitých záujmov USA alebo ich spojencov a partnerov. Denník Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov USA uviedol, že tieto extrémne okolnosti by mohli zahŕňať použitie jadrových zbraní na odstrašenie konvenčných, biologických, chemických a prípadne aj kybernetických útokov nepriateľa.

Hoci sa studená vojna skončila a plány na jadrovú vojnu sa od polovice 90. rokov 20. storočia obmedzili, USA a Rusko udržiavajú svoje strategické sily v pozícii “spustenie pri útoku”. Je možné predpokladať, že Bidenovo najnovšie rozhodnutie bolo pravdepodobne ovplyvnené hroziacou konfrontáciou s Ruskom v súvislosti s Ukrajinou.

Pre Moskvu bude veľkým rizikom, ak nebude brať do úvahy možnosť, že USA sa v konflikte na Ukrajine uchýlia k jadrovému úderu proti nejadrovej hrozbe, akou je napríklad použitie hypersonických zbraní Ruskom, na ktoré NATO jednoducho nemá kapacity.

Stačí povedať, že poskytnutím jadrového dáždnika Bielorusku Moskva posilňuje svoju odstrašujúcu schopnosť proti útoku zo Západu, ako aj zvyšuje svoju schopnosť druhého úderu. V žiadnom prípade nejde o improvizované rozhodnutie.

Pri spätnom pohľade sa neohlásená návšteva ministra obrany Šojgua v Bielorusku 3. decembra dostáva do perspektívy. Počas nej Šojgu a jeho bieloruský náprotivok Viktor Chrenin podpísali protokol o zmenách a doplneniach spoločnej regionálnej bezpečnostnej dohody oboch krajín z roku 1997.

Ani jedna strana obsah tajného protokolu neprezradila. Malá prezradka však existuje – slávnostný podpis sa konal na leteckej základni Machulišče pri Minsku, čo je dosť nezvyčajné. Letecká základňa Machuliščy v Minskej oblasti slúžila v minulosti ako základňa strategických bombardérov a stíhačiek Sovietskeho zväzu. V polovici 60. rokov bola jedným z deviatich hlavných operačných miest pre lietadlo Tupolev Tu-22 Blinder, prvý nadzvukový bombardér, ktorý sa začal vyrábať v Sovietskom zväze.

Po slávnostnom podpise Šojgu odišiel do Minska a stretol sa s Lukašenkom. V skutočnosti sa šíria fámy, že v rámci nadchádzajúcej zimnej ofenzívy nemožno vylúčiť ruský útok na západnú oblasť Ukrajiny a Kyjev (100 km od bieloruských hraníc).

Nech je to akokoľvek, pred návštevou Minska Putin minulý piatok prostredníctvom videokonferencie predsedal stretnutiu so stálymi členmi Bezpečnostnej rady, aby “prehodnotil aktuálne otázky zaistenia národnej bezpečnosti v rôznych oblastiach… [a] prediskutoval aj našu interakciu so susedmi v niektorých veľmi významných aspektoch”.

A v sobotu Putin navštívil spoločný štáb všetkých vojenských zložiek zapojených do ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, aby ho velitelia informovali o budúcich operáciách z krátkodobého a strednodobého hľadiska. Veci sa skutočne dejú podľa očakávaných línií.

Ešte 3. júla to povedal Lukašenko v prejave na slávnostnom kladení vencov pri príležitosti Dňa nezávislosti Bieloruska: “Sme jediná krajina, ktorá podporuje Rusov v tomto boji. Tí, ktorí nám to vyčítajú, nevedeli ste, že s Ruskou federáciou máme najužšie spojenectvo? So štátom, s ktorým budujeme jednotný, silný, nezávislý štát – zväzový štát. Kde sú dva nezávislé národy v Únii.

“A že oni [Washington] nevedeli, že sme už dávno vytvorili jednotnú skupinu ozbrojených síl v zväzku Bieloruska a Ruska? V skutočnosti jednotnú armádu. To všetko ste vedeli, tak prečo nám to dnes vyčítate? Boli sme a budeme aj naďalej spolu s bratským Ruskom. O našej účasti na “špeciálnej operácii” som rozhodol už dávno.”

Rovnako v pondelok Lukašenko oznámil rozmiestnenie raketových systémov S-400 a Iskander. Celkovo možno Putinovu návštevu Minska, prvú po troch rokoch, vnímať z hľadiska očakávanej ruskej zimnej ofenzívy. NATO bolo upozornené na odstrašujúci potenciál Bieloruska.