Keď v utorok dvojica rakiet vystrelených z dronu narazila do obytného domu v južnom Bejrúte a zabila najvyššieho vodcu militantov a jeho poručíkov, zdalo sa, že to môže znamenať posun vo vojne Izraela proti Hamasu.

Izrael už tri mesiace tlačí na rozsiahlu vojenskú inváziu do Gazy. Pri prenasledovaní militantov, ktorí naplánovali a uskutočnili útok na Izrael 7. októbra, zrovnal so zemou veľkú časť pásma a zabil viac ako 22 000 ľudí. Doteraz však Izrael nekonal v súvislosti s ďalším deklarovaným vojnovým cieľom: zamerať sa na vodcov Hamasu “kdekoľvek sa nachádzajú”.

Teraz, keď konflikt vstupuje do štvrtého mesiaca, Izrael zjavne splnil túto hrozbu. Riskuje širšiu vojnu pozdĺž svojej hranice s Libanonom, aj keď po prvýkrát začal sťahovať vojská v Gaze.

Vojenskí predstavitelia uviedli, že čiastočné stiahnutie je možné teraz – keď útoky oslabili Hamas na severe, a že umožní tisícom záložníkov vrátiť sa domov a vrátiť sa do práce. Washington tiež už niekoľko mesiacov vyvíja tlak na Izrael, aby ustúpil od toho, čo prezident Biden označil za “nerozlišujúce bombardovanie”, a znížil ničivé počty mŕtvych civilistov.

Udalosti sa odohrávajú uprostred rastúcich obáv z ekonomických následkov vojny v Izraeli a postupného návratu protestov a domácich politických intríg.

Hoci je koniec násilia v Gaze v nedohľadne, je vidieť jeho vývoj

„Dostávame sa do tretej fázy,“ povedal bývalý zástupca izraelského poradcu pre národnú bezpečnosť Chuck Freilich. Mal mysli fázu vojnových operácií, ktorá by mala nasledovať po prvotnej reakcii na októbrové útoky a trvalej leteckej a pozemnej vojne vo vnútri enklávy.

„Myslím si, že prechádzame do nového režimu, niečoho, čo je bližšie tomu, čo USA presadzovali od začiatku,“ Freilich.

Izraelská armáda už niekoľko mesiacov tvrdí, že je pripravená viesť vojnu na dvoch frontoch. Pozdĺž libanonskej hranice sústredila vojská a tanky a evakuovala najmenej 70 000 obyvateľov.

Jednotky Izraelských obranných síl si často vymieňali paľbu s Hizballáhom, libanonskou militantnou skupinou napojenou na Irán, avšak údery a protiúdery sa nikdy nepriblížili k Bejrútu – až do utorka.

Vražda Saleha Arouriho

Izrael odmietol potvrdiť alebo vyvrátiť akúkoľvek svoju úlohu pri zavraždení Saleha Arouriho, exilového predstaviteľa Hamasu, ktorý pôsobil ako spojka s Iránom a Hizballáhom. Bol však na národnom zozname.

„Nepochybne išlo o najvýznamnejšiu vraždu akéhokoľvek vysokého predstaviteľa Hamasu od začiatku vojny 7. októbra,“ napísal v stredu v novinách Yedioth Ahronoth expert na palestínske záležitosti Avi Issacharoff.

Hoci Izrael tvrdí, že zabil niekoľko veliteľov a predstaviteľov Hamasu v Gaze, Jehija Sinwar, považovaný za strojcu útoku zo 7. októbra, a ďalší najvyšší predstavitelia sú stále na slobode.

Libanonskí a medzinárodní predstavitelia sa v stredu snažili utlmiť očakávanú odvetu Hizballáhu. Skupina doteraz odolávala výzvam Hamasu, aby sa naplno zapojila do vojny. Anoínymní izraelskí predstavitelia uviedli : „Dúfame, že vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh preukáže zdržanlivosť vzhľadom na to, že pri útoku nebol zabitý žiadny z jeho dôstojníkov.“

„Je tam prepravca. Dúfame, že to stačí,“ povedal jeden z izraelských predstaviteľov s odkazom na prítomnosť americkej lietadlovej skupiny vo východnom Stredomorí.

Nasralláh v stredajšom prejave varoval pred “odpoveďou a trestom”, ale poskytol len málo informácií o tom, ako budú jeho bojovníci reagovať.

Izraelským obyvateľom v severnom prístavnom meste Haifa odporučili, aby mali plány na úkryt počas útoku. Vojenskí analytici uviedli, že stiahnutie jednotiek v Gaze pravdepodobne umožní, aby viac zdrojov smerovalo do Libanonu.

„Sme vysoko pripravení na akýkoľvek scenár,“ povedal po Arouriho zabití hovorca IDF kontradmirál Daniel Hagari.

Teroristické ciele v Elione

V utorok v Eilone, kibuci vzdialenom jednu míľu južne od libanonských hraníc, izraelské delostrelectvo každých niekoľko minút spustilo paľbu na to, čo IDF označili za “teroristické ciele”. Protitankové strely Hizballáhu boli zachytené – a niekedy aj dopadli – vo vyprázdnených dedinách.

Na celom severe sa miestne bezpečnostné oddiely pripravovali na to, čo považujú za blížiacu sa vojnu. Dotan Razili, obyvateľ Eilonu, ktorý tam slúži ako vojak v zálohe, povedal : „Evakuácie umožnili IDF voľne operovať v oblasti a strieľať z poľnohospodárskych polí.“

„Sme zatiahnutí do vojny, o ktorú sme nežiadali,“ dodal.

Atentát v Libanone sa v Izraeli stretol s veľkým ohlasom, hoci niektorí zástancovia približne 133 Izraelčanov, ktorí sú stále v zajatí v Gaze, uviedli, že sa obávajú, že útok zmarí rokovania o ďalšej výmene rukojemníkov.

„Momentálne je vláda motivovaná pomstou,“ povedal v rozhovore pre izraelský rozhlas Carmit Palti-Katzir, ktorého brat Elad je zadržiavaný ako rukojemník a dodal : „Ja však hovorím : Preboha! Veď že sú tam živí ľudia.“

IDF minulý týždeň oznámili, že zo severného pásma Gazy sťahujú až päť brigád, čo znamená možný prechod od rozsiahleho bombardovania k cielenejším náletom jednotiek, ktoré sa nachádzajú mimo enklávy.

Boje budú pravdepodobne pokračovať ešte celé mesiace

Zvuk bômb a ostreľovania sa v stredu ozýval južným mestom Chán Júnis v Gaze, kde očití svedkovia pre denník The Washington Post uviedli, že boje sú naďalej rovnako intenzívne ako kedykoľvek predtým. Hussam Kurdieh, vysídlený civilista z mesta Gaza, ktorý sa ukrýva v nemocnici Nasserm o tom povedal: „Sanitky sa celý deň preháňali sem a tam a prevážali mŕtvych a zranených.“

„Ľudia si tu zvykli na pochmúrne divadlo bombardovania,“ povedal a dodal : „Každodenný boj sa však točí skôr okolo zabezpečenia potravín, vody a základných potrieb.“

Ľudia sa vracajú protestovať do ulíc

V Izraeli však už vojna nie je taká všepohlcujúca a občania si začali nachádzať priestor na širšie politické debaty.

V pondelok najvyšší súd v krajine zvrátil hlasovanie koalície premiéra Benjamina Netanjahua o odobratí kľúčových právomocí v oblasti súdnej kontroly, čo jeho kritici oslavovali ako víťazstvo izraelskej demokracie.

A do krajiny sa vrátili protivládne protesty, ktoré ňou otriasali väčšinu minulého roka, ale po 7. októbri boli pozastavené.

V sobotu davy ľudí v Tel Avive a Jeruzaleme skandovali za nové voľby uprostred nahromadeného hnevu na Netanjahua, ktorý je všeobecne obviňovaný z toho, že nedokázal zabrániť útoku Hamasu a jeho podpora v prieskumoch verejnej mienky prudko klesla.

„Sme svedkami novej fázy, ľudia sa vracajú do ulíc,“ povedala Gayil Talshirová, politologička z Hebrejskej univerzity a dodala : „Teraz sú v popredí protestov rodiny rukojemníkov, rodiny zabitých vojakov, vojaci v zálohe.“

V mimoriadnom vojnovom kabinete, v ktorom sa Netanjahu delí o moc okrem iných aj so svojím politickým rivalom, bývalým náčelníkom generálneho štábu IDF Bennym Gantzom, sú čoraz viditeľnejšie rozpory.

Gantz a minister obrany Yoav Gallant odmietli vystúpiť s Netanjahuom na niektorých nedávnych tlačových konferenciách. Obaja vyjadrili väčšiu otvorenosť myšlienkam presadzovaným Bidenom o povojnovej vláde v Gaze, ktorá by sa opierala o obnovenú Palestínsku samosprávu, čo je predstava, ktorú Netanjahu a extrémistickejší členovia jeho koalície odmietli.

Gantz, ktorého popularita stúpla, povedal, že politika a vyšetrovanie zlyhaní zo 7. októbra by mali počkať, kým sa vojna zmierni. Keďže sa časť vojsk z Gazy sťahuje, politickí pozorovatelia pozorne sledujú akýkoľvek náznak, že by mohol byť pripravený urobiť krok.

Gantz by tiež mohol vyvolať nové voľby tým, že presvedčí piatich členov koalície, z ktorých mnohí kritizovali Netanjahua, aby sa pripojili k hlasovaniu o nedôvere.

„V okamihu, keď by Gantz cítil, že môže opustiť vojnový kabinet, začala by sa valiť snehová guľa,“ povedala o tom politologička Talshirová a doplnila : „To sa začína zdať reálne, keďže situácia v Gaze sa stabilizuje.“

„Samozrejme, ak by sme mali druhý front s Hizballáhom, všetko by sa opäť zmenilo,“ dodáva.