Cvičenia s názvom “Mocný Irán” sa začali 17. októbra. Presná lokalita nebola špecifikovaná, ale iránske médiá ich umiestnili medzi iránske provincie Ardabil a Východný Azerbajdžan, časť Iránu za riekou Aras od azerbajdžanského regiónu Fuzuli. Jeden z expertov na spravodajstvo z otvorených zdrojov však analyzoval fotografie pontónovej križovatky a umiestnil ju oproti azerbajdžanskej exkláve Nachčivan.

Cvičenia sa konajú v čase, keď Irán zintenzívňuje svoje diplomatické varovania Baku pred zámermi Azerbajdžanu vybudovať nové dopravné spojenie spájajúce azerbajdžanskú exklávu Nachčivan s azerbajdžanskou pevninou, pričom túto trasu Baku nazýva “Zangezurský koridor”. Trasa by viedla pozdĺž arménskych hraníc s Iránom, čo by malo neisté dôsledky pre arménsko-iránsky obchod.

“Irán nedovolí zablokovanie svojej spojovacej trasy s Arménskom a na zabezpečenie tohto cieľa Iránska islamská republika začala aj vojnovú hru v tomto regióne,” uviedol iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amir-Abdollahian v rozhovore pre tlačovú agentúru IRNA 19. októbra. Amir-Abdollahian plánoval 20. októbra navštíviť Arménsko, aby oficiálne otvoril nový iránsky konzulát v Kapane v provincii Sjunik, ktorá hraničí s Azerbajdžanom a Iránom, informovalo arménske ministerstvo zahraničných vecí.

Iránske médiá opísali cvičenia ako “masové”. Na fotografiách boli zobrazené dlhé rady tankov a raketových systémov s viacerými raketami. Vojenskí predstavitelia tvrdia, že sily na cvičeniach nacvičovali simulácie výsadkov zo vzduchu, ako aj používanie samovražedných dronov typu, ktorý Rusko nedávno debutovalo na Ukrajine.

Najpozoruhodnejším prvkom cvičenia bol doteraz nácvik prechodu cez rieku Aras pomocou pontónových mostov, čo bolo podľa iránskych médií prvýkrát, čo sily cvičili túto techniku. Rieka Aras tvorí veľkú časť iránsko-azerbajdžanskej hranice, hoci si pravdepodobne vybrali vzácny úsek, na ktorom je severný breh iránskym, a nie azerbajdžanským územím. Na videozázname z cvičenia z 19. októbra bolo vidieť tanky a zásobovacie nákladné vozidlá, ktoré prechádzali cez pontónový most.

Cvičenie naznačuje, že “odhodlanie ozbrojených síl postaviť sa akémukoľvek režimu, ktorý chce prerušiť pozemné spojenie Iránu s Arménskom, je vážne”, napísal na Twitteri iránsky vojenský analytik Hosejn Daliran.

Prichádza v čase, keď napätie v regióne rastie na viacerých frontoch. V auguste, zrejme v reakcii na pravidelné varovania Iránu týkajúce sa koridoru Zangezur, začali azerbajdžanské provládne médiá útočiť na Irán v tejto veľmi citlivej otázke a povzbudzovať početnú etnickú azerbajdžanskú menšinu v krajine, aby sa odtrhla.

V septembri Azerbajdžan zaútočil na rozsiahly úsek arménskej hranice, čo vyvolalo obavy z väčšej invázie. Napätie naďalej pretrváva, pričom v poslednom čase sa zvýšil počet prípadov porušenia prímeria. Irán medzitým sužujú protivládne protesty v celej krajine a zároveň posilňuje svoje spojenectvo s Ruskom prostredníctvom dodávok bezpilotných lietadiel.

Po hrozbách infovojny, ktoré pred dvoma mesiacmi podnietili separatizmus, bolo Baku v dňoch od začiatku tohto cvičenia výrazne tichšie. Neobjavil sa žiadny oficiálny komentár a provládne médiá túto správu bagatelizovali. Niektoré médiá prezentovali cvičenie ako prebiehajúce na arménskych hraniciach, iné špekulovali, že skutočným cieľom bolo pravdepodobne Arménsko, pretože útok na Azerbajdžan by mal katastrofálne následky. (Jeden článok v provládnom denníku Musavat bol výnimkou a nezľahčoval záležitosť a označil ju za “veľmi vážnu provokáciu a hrozbu. Iránska strana tým demonštruje, že je pripravená zasiahnuť do územnej celistvosti a suverenity Azerbajdžanu”).

Azerbajdžan však môže len vyčkávať: keď Irán naposledy minulý rok usporiadal na hraniciach s Azerbajdžanom rozsiahle vojenské cvičenia, Baku reagovalo podobne zdržanlivo niekoľko dní, kým prezident Ilham Alijev odpovedal, hoci len rétoricky.

Iránske veľvyslanectvo v Baku vydáva v súvislosti s cvičeniami zmiešané správy. Vydalo vyhlásenie, v ktorom trvá na tom, že cvičenia boli vopred naplánované a že Azerbajdžan bol o nich vopred informovaný, “berúc do úvahy priateľské a bratské vzťahy” medzi oboma krajinami.

Samotný veľvyslanec však poskytol ostrejšie vyjadrenie, keď na Twitteri zverejnil video s cvičeniami na pozadí bojovej hudby a napísal, že sú demonštráciou “pripravenosti Iránu brániť bezpečnosť hraníc krajiny a rozhodnou odpoveďou na akékoľvek hrozby a zásahy krajín a režimov v regióne”.

Zatiaľ čo Teherán už nejaký čas varuje Azerbajdžan pred hrozbami voči Arménsku, v posledných dňoch do svojich vyjadrení zahrnul novú vnímanú hrozbu na Kaukaze: “európsku vojenskú prítomnosť”.

Iránsky prezident Ibrahim Raisi sa 13. októbra stretol s Alijevom v Astane a vysoký Raisiho poradca po stretnutí napísal, že iránsky líder “odmietol akúkoľvek zmenu historických hraníc, geopolitiky regiónu a iránsko-arménskej tranzitnej trasy” a že by to “vyvolalo rozhodnú reakciu Iránu”. Dodal však, že Raisi “tiež odmietol európsku vojenskú prítomnosť v regióne pod akýmkoľvek krytím. Povedal, že vnútorné záležitosti nás nebudú odvádzať od strategických záujmov iránskeho národa”.

Zdá sa, že “európska vojenská prítomnosť” je odkazom na novú monitorovaciu misiu Európskej únie, ktorá sa tento týždeň začala rozmiestňovať v Arménsku. Táto misia bude skromná – 40 členov s dvojmesačným mandátom – ale zdá sa, že Irán vystrašila. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe oznámila, že v dňoch 21. až 27. októbra vyšle do Arménska “hodnotiacu misiu”.

Zdá sa, že cieľ európskej misie (misií) je rovnaký ako cieľ iránskych vojenských cvičení: znížiť obavy z azerbajdžanského útoku na Arménsko. (Jeden azerbajdžanský analytik nepravdepodobne naznačil, že obe strany môžu byť v zhode.)

Ako môže európska prítomnosť v Arménsku zmeniť iránske strategické kalkulácie, sa ešte len uvidí. Arménsko však naďalej počíta s podporou Teheránu. Delegácia poslancov arménskeho parlamentu navštívila 13. októbra Teherán a stretla sa s niekoľkými vysokými iránskymi vládnymi predstaviteľmi vrátane ministra zahraničných vecí Amira Abdollahiana.

“Bol zdôraznený zásadný postoj Iránu, pokiaľ ide o nevyhnutnú potrebu chrániť medzinárodne uznané hranice a územnú celistvosť Arménska a odsúdiť nedávnu vojenskú agresiu podniknutú Azerbajdžanom,” napísal vedúci skupiny, poslanec Gevorg Papoyan.