Lekári, medzi nimi aj jeden z Univerzitnej nemocnice v Mainzi, vykonali štúdiu o vplyve infrazvuku z veterných elektrární na zdravie. Zistili, že v regiónoch s veľkým počtom veterných elektrární došlo k výraznejšiemu nárastu počtu srdcových ochorení, informuje nemecký denník Epoch Times.

Štúdia vedcov, z ktorých časť pôsobí na Univerzite v Mainzi, opäť upriamila pozornosť na otázky týkajúce vplyvov veterných elektrární na zdravie. Zameriavala sa na zmeny v oblasti „srdcového zlyhania“ a „arytmií“ u obyvateľov žijúcich v blízkosti veterných elektrární – rsp. turbín.

Za štúdiou stojí Inštitút pre výskum infrazvuku, ktorý od roku 2022 už nie je prepojený s Univerzitnou nemocnicou v Mainzi (Univerzita Johannesa Gutenberga). Lekári predstavili túto štúdiu v apríli 2026 na kongrese Nemeckej spoločnosti pre vnútorné lekárstvo (internú medicínu). V recenzovanom zhrnutí z kongresu je uvedený jasný záver:

„Údaje na príklade regiónu Paderborn ukazujú výrazne zvýšené kardiovaskulárne problémy v obciach s rozsiahlou výstavbou veterných elektrární.“

Testovacia oblasť Paderborn

Okres Paderborn je regiónom v Severnom Porýní-Vestfálsku s najväčším počtom veterných elektrární. V súčasnosti sa tam nachádza celkovo okolo 530 turbín.

Autori štúdie, prof. Christian-Friedrich Vahl, kardiochirurg na dôchodku, a prof. Sven-Oliver Dietz, primár na Univerzitnej klinike v Mainzi, porovnali zdravotné údaje obyvateľov zo štyroch obcí za obdobia 2021 až 2022 a 2023 až 2024, pričom v oboch prípadoch boli použité identické výberové kritériá. V týchto obdobiach sa počet veterných elektrární v tejto oblasti výrazne zvýšil.

Medzi vybrané obce patrí mesto Lichtenau a obec Borchen, ktoré sa obe nachádzajú juhovýchodne od Paderbornu. V roku 2024 sa v nich nachádzalo celkovo 224 veterných elektrární s výkonom 53 megawattov (MW).

Obec Hövelhof a mesto Delbrück – severozápadne od Paderbornu – slúžili ako porovnávacia skupina. V roku 2024 sa tam nachádzalo len osem veterných elektrární s celkovým výkonom 14 MW.

Štúdia spozorovala, že prípady srdcového zlyhania, ako aj prípady porúch srdcového rytmu,  boli v obciach Borchen a Lichtenau v skúmanom období častejšie ako v Hövelhofe a Delbrücku.

V prípade srdcového zlyhania dosahuje nárast v obci Borchen približne 30 percent a v Lichtenau približne 13 percent. V porovnávaných regiónoch síce tiež dochádza k nárastu – v Hövelhofe približne o 11 percent a v Delbrücku približne o 4,5 percenta –, ten je však menej výrazný.

Čo sa týka porúch srdcového rytmu, štúdia zistila podobný výsledok: V Borchen a v Lichtenau bolo zaznamenaných oveľa viac prípadov ako v boli v obciach Hövelhof a Delbrück. Nárast v Borchene a Lichtenau medzi rokmi 2021 – 2022 a 2023 – 2024 predstavoval približne 17,5 % a 23 %, zatiaľ čo v Hövelhofe zostalo toto číslo prakticky nezmenené a v Delbrücku sa zvýšilo o 12 %.

Lekári uviedli, že v prípade „závažných porúch srdcového rytmu“ bola incidencia v kategórii obcí s vyššou koncentráciou veterných elektrární výrazne zvýšená.

O štúdii nevedeli ani lekári  a ani pacienti

Cieľom štúdie bolo zistiť, či nízkofrekvenčný infrazvuk z veterných elektrární môže spôsobiť zmeny na srdci ( srdcovom svale). Ako merateľné faktory brali do úvahy lekársky zaznamenané prípady srdcového zlyhania a porúch srdcového rytmu (nepravidelný srdcový tep).

Vahl a Dietz navrhli štúdiu tak, aby ani výskumníci, ani účastníci nevedeli, že sú súčasťou tejto takzvanej terénnej štúdie. Zber údajov bol teda neutrálny.

Dietz vysvetlil pre Epoch Times:

„Cieľom aktuálnej štúdie bolo vyhnúť sa trom najdôležitejším štatistickým efektom: nocebo efektu, habituácii a Hawthorneovmu efektu.“

Nocebo efekt je protikladom efektu známeho ako placebo. Pri nocebo efekte stačí samotné očakávanie alebo strach z bolesti, chorôb alebo vedľajších účinkov na to, aby sa tieto príznaky v tele vyvolali alebo zosilnili. Habituačný efekt znamená laicky povedané „zvyknutie si“. Pri opakovanom pôsobení podnetu klesá reakčná schopnosť naň. Hawthorneov efekt opisuje fenomén, pri ktorom sa ľudia správajú inak, ak vedia, že sú pozorovaní alebo sú súčasťou štúdie.

V rámci štúdie sa však neuskutočnili žiadne priame merania infrazvuku, ako uviedol Dietz. „V niektorých prípadoch boli dokonca kardiológovia, ktorí stanovili diagnózy, zodpovední za pacientov z oboch oblastí, bez toho, aby o štúdii vedeli.“

Bola príčinou skutočne infrazvuková vlna?

V rámci štúdie sa naskytla otázka, či novo vybudované veterné elektrárne v regióne možno skutočne považovať za príčinu tohto zvýšeného výskytu srdcových ochorení.

Podľa Dietza muselo v rámci štúdie (ako štatistická podmienka) platiť, že viaceré parametre v porovnávaných populáciách museli byť podobné. Patrí sem veková, rodová, etnická a ekonomická zložka, počet obyvateľov na kilometer štvorcový, ako aj kvalita lekárskej starostlivosti.

Rovnako sa mali zhodovať aj vonkajšie vplyvné faktory, napríklad priemerná teplota, vystavenie vetru, počet daždivých dní a množstvo zrážok, hluk z okolia spôsobený staveniskami, dopravou alebo leteckou prevádzkou, ako aj vplyvy na životné prostredie zo chemických závodov a nadmorská výška.

„Analýza Spolkovej republiky Nemecko viedla k identifikácii regiónu Paderborn, kde boli tieto podmienky splnené,“ uviedol lekár. Keďže sa teda zohľadnili všetky ostatné faktory ovplyvňujúce zdravie, ako spúšťací faktor zostáva už len vplyv rozširovania veterných elektrární.

Ako sa uvádza v zhrnutí z kongresu, oba porovnávané regióny museli mať aspoň 18 000 obyvateľov. „Tieto štatistické požiadavky boli v štúdii výrazne prekročené,“ uviedol Dietz. Lichtenau a Borchen majú spolu približne 25 500 obyvateľov, Hövelhof a Delbrück dokonca okolo 50 000 obyvateľov.

A čo ten „infrazvuk“?

Spolkový úrad pre životné prostredie a ďalší výskumníci naďalej nevidia žiadne zdravotne škodlivé účinky infrazvuku z veterných elektrární na ľudí. To isté platí pre zástupcov veterného priemyslu,  politických strán a energetického sektora. Podľa Dietza však úradné orgány „nemajú odbornú kompetenciu“ na to, aby v tejto veci vyniesli rozsudok.

Ďalej uviedol: „Veda a medicína jednohlasne požadujú ďalší výskum. Už na 118. lekárskom zjazde – najvyššom orgáne lekárskej komunity – bolo prijaté uznesenie, ktoré veľmi podrobne a výslovne požaduje výskum v obytnom prostredí. Napriek tomuto jednoznačnému stanovisku vedeckej a lekárskej komunity politika toto stanovisko nezohľadnila.“

On a jeho kolegovia vylúčili, že by po štúdii z Paderbornu a aktuálnej štúdii zo Švédska v dohľadnej dobe nejaká odborná spoločnosť prijala vyhlásenie o neškodnosti veterných turbín a infrazvuku.

Okrem Vahla a Dietza varujú pred nebezpečenstvami infrazvuku z veterných elektrární aj špecialistka Dr. med. Ursula Bellut-Staeck a prof. Ken Mattsson, hlavný autor švédskej štúdie. Zároveň existujú na národnej aj medzinárodnej úrovni ďalší vedci a odborníci, ktorí zastávajú rovnaký názor. Medzi nich patrí okrem iných Dr. med. Stephan Kaula, rádiológ Dr. Michael Berger, ako aj bývalý prezident Lekárskej komory Dolného Saska Heyo Eckel.

Požiadavky lekárov

Podľa Dietza by na základe výsledkov štúdie z Paderbornu mali nasledovať príslušné zmeny.

Povedal: „Žiadame informovanie dotknutého obyvateľstva, aby malo šancu na včasnú diagnostiku srdcového zlyhania a porúch srdcového rytmu a aby bola možná liečba v súlade s odporúčaniami. Súčasťou toho by malo byť aj priznanie zo strany úradov, že veľa vecí nevedia,“ vyjadril sa.

Podľa  neho je tvrdenie Spolkového úradu pre životné prostredie, že infrazvuk je pod prahom počuteľnosti a preto nie je škodlivý pre zdravie, zavádzajúce. „Spôsob poškodenia je s takmer absolútnou istotou nezávislý od sluchu. Podobne ako spôsob poškodenia spôsobeného röntgenovým žiarením nezávisí od oka, hoci oko toto žiarenie nevidí,“ uzatvára primár.

Medzi požiadavky lekárov patrí aj dodržiavanie minimálnej vzdialenosti od obytných oblastí. „Táto minimálna vzdialenosť musí byť stanovená tak, aby nízkofrekvenčné emisie nespôsobovali dotknutým osobám závažné negatívne dôsledky,“ uviedol Dietz.

Na záver dodal: „Vzhľadom na to, že zariadenia sú čoraz výkonnejšie a približujú sa k dotknutým osobám, považujeme infrazvuk z rôznych dôvodov za problematický. Vidíme tu podstatnú potrebu výskumu z medicínskeho aj inžinierskeho hľadiska.“

Denník dodáva, že 6. júla 2026 bolo v originálnom texte upravené, že „Ústav pre výskum infrazvuku, bývalá pracovná skupina pre infrazvuk, už dnes nepatrí k Univerzitnej nemocnici v Mainzi“.

Prečítajte si tiež:

• Európsky parlament kritizoval Ukrajinu za glorifikáciu UPA
• Paríž tvrdí, že za obnovenie útokov na Blízkom východe nesie zodpovednosť Teherán