Zábojník pre HS: Na migrantov z Ukrajiny polícia nestačí. Ak štát zlyhá, zažijeme mafiánske tornádo

Pán doktor, vo svete sa v poslednom období nakopilo množstvo bezpečnostných incidentov. Hovorí sa o možnom pokuse o atentát na Emmanuela Macrona v Sýrii, nedávno došlo k likvidácii útočníčky v Monaku, predtým k útoku na Donalda Trumpa či na nášho premiéra v Handlovej. Čo to hovorí o súčasnom stave bezpečnosti?

Vzhľadom na to, že som v tejto brandži odpracoval dlhé roky a presne takýmto hrozbám sme museli čeliť, ma to, čo sa dnes deje vo svete, vôbec neprekvapuje. Či už ide o situáciu v Iráne, Izraeli, alebo o rozhodnutia lídrov na čele s impotentnou Európskou úniou – toto všetko generuje obrovské riziká do budúcnosti.

Zlyhania vidíme v mnohých situáciách. Ochrankári si totiž musia v prvom rade uvedomiť jednu vec, ktorú som svojich podriadených vždy učil: oni nie sú žiadni predátori ani herci v hollywoodskych filmoch so Sylvesterom Stallonom alebo Arnoldom Schwarzeneggerom. Ochrankári sú v reálnom svete korisť. A to by si mali všetci kompetentní uvedomiť. Nikto od nich nečaká, že budú chodiť po vode, ale musia si plniť svoje úlohy na sto percent. Zatiaľ to tak v mnohých prípadoch nevidím a nefunguje to. Mali by si to uvedomiť najmä samotní ústavní činitelia, pretože ide o ich vlastné životy.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Po vojne na Ukrajine hrozí masívny príchod organizovaného zločinu

Spomínali ste aj incident v Monaku, kde útočníčku, podľa všetkého s ukrajinským pozadím, zlikvidovali tamojšie zložky. V akom stave sú podľa vás bezpečnostné zložky v našom regióne v kontexte prebiehajúceho konfliktu?

Zažil som na Slovensku divoké deväťdesiate roky, keď tu vznikli organizované mafiánske skupiny a verejne si vybavovali účty výbuchmi áut. V rámci Viedenskej konvencie sme vtedy museli zahraničným delegáciám poskytovať maximálnu ochranu a cez operatívu sme neustále preverovali situáciu po celej republike, aby sa títo zločinci nezačali strieľať priamo v prítomnosti chránenej osoby.

Dnes mám obrovskú obavu z toho, čo nastane, keď skončí vojna na Ukrajine. Ľudia, ktorí vyjdú zo zákopov s drasticky potlačeným prahom citlivosti, sa začnú etablovať aj na našom území. Pri tom, ako dnes funguje slovenská polícia, akí ľudia do nej prichádzajú, v akom obrovskom personálnom podstave sa nachádza a ako zlyháva riadenie na ministerstve vnútra, som presvedčený, že s tým nebudú vedieť dať rady ani tí ústavní činitelia, ktorí prídu po budúcich voľbách. Ak sem dorazí masová migrácia organizovaného zločinu, Pán Boh ochraňuj slovenský národ. Nebude to otázka jedného či dvoch rokov, ale bude trvať celú dekádu, kým sa to tu znova vyčistí. Už dnes máme informácie o tom, kto všetko skupuje luxusné nehnuteľnosti v Bratislave a čo všetko sa sem dováža. Štát absolútne nie je pripravený chrániť občanov pred tým, čo prichádza.

Kritizujete pripravenosť manažérov štátu. Kde vidíte najvypuklejšie príklady tohto manažérskeho zlyhania?

My dnes nevieme vyriešiť ani elementárne veci. Pozrite sa na naše zdravotníctvo – nevieme zabezpečiť funkčné klimatizačné jednotky do nemocníc a pacienti nám v horúčavách kolabujú na izbách. Keby som bol dnes lídrom opozície alebo novej politickej strany, kúpim sto mobilných klimatizácií, zložím ich pred hlavný vchod nemocnice v Ružinove, zavolám médiá a garantujem vám, že vládnym stranám posťahujem toľko percent, že poľahky prejdem do parlamentu.

Je pravda, že predchádzajúce garnitúry vyhodili milióny eur za neplatné referendá alebo zbierky podpisov na hlúposti, ktoré sa radšej mali investovať do infraštruktúry. Legislatíva v tomto smere mala byť dávno upravená, aby sa štátne peniaze nevyhadzovali von oknom. Sme v mnohých veciach zúfalo pomalí. V Nemecku či Francúzsku štát otvorene varuje občanov pred možnými krízami, radí im, aké zásoby vody a potravín majú mať doma. U nás civilná ochrana nefunguje. Videli sme to počas pandémie a vidíme to aj dnes. Ešte aj tie funkčné kryty civilnej ochrany, ktoré sme tu mali, sme si zlikvidovali.

Totálny marazmus: Youtuberi v tajných vojenských skladoch

Spomínate zlyhanie civilnej ochrany a bezpečnosti štátnych objektov. Nedávno verejnosť šokoval prípad, kedy sa skupina youtuberov bez problémov dostala do podzemných vojenských skladov.

To je absolútna tragédia a vizitka tohto marazmu. Youtuberi sa dostanú do armádneho podzemného skladu v Dubnici nad Váhom, kde neboli uložené staré stoly alebo postele, ale funkčné muničné strelivo. Títo chlapci sa tam pohybovali štyri až šesť hodín, všetko si natáčali na video a ukázali svetu, aký bordel a neporiadok vládne v našich strategických objektoch. A aká je reakcia kompetentných? Odbijú to vyhlásením, že youtuberi tam nemali čo hľadať. Vyvodil niekto osobnú zodpovednosť? Nie.

Ako bývalý vysokopostavený dôstojník bezpečnostných zložiek, plukovník v zálohe, som na takýto amatérsky prístup nebol zvyknutý. Čudujem sa ústavným činiteľom, že sa na tento rozklad pozerajú so založenými rukami, veď v konečnom dôsledku ide o ich vlastnú bezpečnosť. V predvolebnej kampani v roku 2023 koaliční politici ľuďom nasľubovali, ako urobia poriadok s korupciou, trestnou činnosťou a daňovými podvodmi predchádzajúcej vlády. Dnes sa pýtam: Vidíte niekoho z týchto expolitikov sedieť na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku alebo v Banskej Bystrici? Nie. Sú tam stíhaní skôr ľudia blízki súčasnej koalícii. Vládna garnitúra mala po príchode k moci poriadne zatriasť stromom, ale nedokázala to. Buď pred voľbami klamali, alebo sú jednoducho neschopní riadiť štát. Občania nemôžu donekonečna slúžiť len ako bankomat pre ústavných činiteľov.

Bombové hrozby na školách a nefunkčná kyberbezpečnosť

Slovenské školy a inštitúcie opakovane čelia masovým bombovým hrozbám prostredníctvom e-mailov. Sme technologicky a personálne pripravení odhaliť pôvodcov týchto útokov?

Odpoviem úplne otvorene a objektívne, keďže nestojím na strane koalície ani opozície: Nie, nie sme na to pripravení. Klamal by som, keby som tvrdil opak. My nevieme ochrániť ani kataster nehnuteľností pred kybernetickým útokom. V minulosti hackeri nabúrali Národný bezpečnostný úrad a zistilo sa, že tam mali prístupové heslo v tvare „NBU123“. To je na okamžité a tvrdé potrestanie zodpovedných osôb.

Pozrite sa na to, akí ľudia riadia kybernetickú bezpečnosť v kľúčových štátnych agentúrach – nájdete tam bývalé sprievodkyne z cestovných kancelárií alebo zverolekárov. Na takéto funkcie musíte ľudí systematicky pripravovať, musíte hľadať skutočných profesionálov. Pozrite sa na úroveň verejnoprávnych médií alebo na to, ako vyzerajú politické diskusie. Keď predseda vlády prichádza do štúdia, manažment by tam mal poslať tri sanitky pre prípad, že by mu zlyhali prístroje, lebo odtiaľ pravidelne odchádza na infarktové stavy a na tlačovkách útočí na redaktorky štátnej inštitúcie. V Poľsku či Maďarsku si s médiami urobili poriadok okamžite, u nás vládne absolútna manažérska bezradnosť.

Čo by mal štát konkrétne robiť s ochranou detí pred hrozbami v online priestore a kyberšikanou, ktorej výsledkom sú v zahraničí aj masové tragédie na školách?

Musíme okamžite začať s tvrdým a systematickým školením detí, pedagógov a rodičov. Na základných školách od siedmeho ročníka vyššie a na stredných školách musíme zaviesť povinné predmety zamerané na zásady preventívnej bezpečnosti v reálnom aj kybernetickom svete. Psychopati na sociálnych sieťach dnes deťom masívne nabúravajú psychiku, tie sa uzatvárajú do seba a čoraz viac ich premýšľa nad samovraždou, pretože ich online priestor likviduje. Ministerstvo školstva namiesto reálnych riešení zavádza len byrokratické metodiky, voči ktorým sa riaditelia škôl búria.

V rokoch 2002 až 2008 som žil a pracoval v Kanade, konkrétne vo Vancouveri. Tam sú školy z bezpečnostných dôvodov hermeticky uzavreté. Deti od malička trénujú, ako sa správať v krízových situáciách, napríklad pri zemetrasení. U nás niektoré riaditeľky škôl v televízii filozofujú o tom, prečo by mali byť školy zamknuté…

Pritom vidíme, čo sa stalo na univerzite v Prahe, kde útočník zanechal štrnásť mŕtvych, alebo nedávno v Spišskej Novej Vsi. V Rakúsku dnes čelia masívnym hrozbám útokov zo strany radikalizovaných detí migrantov. Ak toto na ministerstve vnútra podceníme a budeme to ignorovať, dopadneme katastrofálne. Ak kompetentní nevedia, čo majú robiť, nech sa pozrú do Švajčiarska, Singapuru alebo Ománu. V Ománe či Singapure je takmer nulová kriminalita, pretože tam funguje vymožiteľnosť práva, autorita štátu a moderné bezpečnostné mechanizmy.

Vlastné góly koalície a biznis na ministerstve vnútra

Nedávno rezonoval aj tragický prípad vraždy učiteľky v Gelnici, kde generálny prokurátor ostro skritizoval postup polície. Ako tento prípad vnímate z profesionálneho hľadiska?

Mám obrovské množstvo výhrad voči ministrovi vnútra aj polícii, ale v tomto konkrétnom prípade sa musím polície zastať. Došlo tam k zlej právnej kvalifikácii skutku zo strany vyšetrovateľa, no kontrolným orgánom v prípravnom konaní je predsa prokurátor. On dohliada na súlad s Trestným poriadkom a na skutkovú podstatu. Generálny prokurátor vo svojom vyhlásení akosi zabudol spomenúť, že zodpovednosť nesie aj prokuratúra, nielen polícia.

Čo ma však zaráža viac, sú politické reakcie. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok síce zvolal tlačovku, ale nepredložil žiadne reálne systémové opatrenia, aby sa takáto tragédia zajtra neopakovala. Tým len nahráva body opozícii, ktorá okamžite vyťahuje kartu nefunkčného štátu.

Koalícia si navyše strieľa do vlastného kolena nepochopiteľnými prešľapmi. Príkladom je škandál s partnerom známej influencerky, ktorý bol vyšetrovaný ako drogový díler priamo policajným zákrokom. Minister vnútra sa s ním bez problémov fotí a jeho firme priklepnú štátnu zákazku za 74-tisíc eur. Keď sa to prevalilo, minister tvrdil, že to išlo cez externú agentúru, no opozícia okamžite vytiahla dôkazy zmlúv, že to bolo platené priamo z ministerstva vnútra. Minister Šutaj Eštok jednoducho klamal. Myslia si títo politici, že ľudia sú úplne hlúpi? Voliči im tieto prešľapy a klamstvá v najbližších voľbách zrátajú aj s úrokmi.

V roku 2019 ste kandidovali za prezidenta Slovenskej republiky, vyzbierali ste vyše 30-tisíc podpisov bez pomoci oligarchov či finančných skupín. Neláka vás s odstupom času návrat do politického ringu, aby ste tieto veci menili priamo?

Nie, politická scéna ma už neláka. Som nesmierne vďačný za tú skúsenosť z roku 2019. Prešiel som vtedy osobne 162 miest a obcí, na východnom Slovensku som strávil pätnásť týždňov, odkrútil som tisícky hodín osobných rozhovorov s občanmi. Nikde ma ľudia nevypískali, na jarmokoch som s nimi spieval a komunikoval na rovinu. Bolo to však extrémne vyčerpávajúce, nabehal som desaťtisíce kilometrov a môj organizmus sa z toho spamätával rok a pol.

Počas kampane som zistil smutnú pravdu – ľudia na Slovensku často nechcú prichádzať o svoje ilúzie a radšej sa nechajú klamať drahým marketingom. Ja som mal poctivo vyzbieraných 15-tisíc podpisov, keď do ringu nastúpila Zuzana Čaputová. Ja som to robil na kolene, za ňou stála profesionálna agentúra a miliónové rozpočty na PR. Voliči si vybrali a dnes žnú to, čo si zasiali. Do ringu už nevstúpim, som o osem rokov starší. V najbližších prezidentských voľbách však veľmi rád podporím šikovného, schopného a charakterného kandidáta, ktorému môžem odovzdať svoje odborné skúsenosti z oblasti bezpečnosti.