Európsky parlament schválil „kontrolu chatov 1.0“ na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, ktoré bolo posledným pred letnou prestávkou. Hromadné preskúmavanie súkromnej komunikácie približne 450 miliónov ľudí v Európskej únii (EÚ) budú v budúcnosti vo veľkom rozsahu vykonávať technologické koncerny.

Poslanci najprv hlasovali o tom, aby sa návrh vôbec prejednal

Po tom, čo nariadenie predtým dvakrát neprešlo hlasovaním, ho predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová (EPP) na poslednú chvíľu opäť zaradila do programu rokovania.

V utorok poslanci Európskeho parlamentu tesnou väčšinou hlasovali za to, aby sa návrh mohol prejednávať.  Predtým sa ozvala ostrá kritika: odborníci v oblasti IT bezpečnosti, organizácie na ochranu údajov a viacerí poslanci tento postup ostro kritizovali. Dokonca aj príslušná spravodajkyňa EK hovorila o „nečestnom manévri“, ktorého cieľom bolo napokon predĺžiť viackrát zamietnuté prechodné ustanovenie proti predchádzajúcej vôli Parlamentu.

„Bude sa hlasovať, kým výsledok nebude vyhovovať,“ povedal po hlasovaní europoslanec Fabio De Masi (BSW) pre denník Berliner Zeitung. Kontrola „chatov“ (známa u nás skôr ako „chat control“)  je podľa neho trójsky kôň, ktorého cieľom je presadiť masové sledovanie stoviek miliónov občanov v priestore EÚ bez konkrétneho dôvodu. „Veď ani neotvárame každý list, aby sme identifikovali páchateľov,“ uviedol De Masi. Už dnes je možné v prípade konkrétnych podozrení a pod súdnym dohľadom sledovať súkromnú komunikáciu – na to nie je potrebné masové sledovanie bez konkrétneho dôvodu, zdôrazňuje politik z BSW.

Nezávislý europoslanec Martin Sonneborn zhodnotil, že v radoch frakcie EPP zavládlo nadšenie, keď bolo oznámené, že Európsky parlament bude „chrániť naše deti“. „Mali by sme sa chrániť pred ľuďmi, ktorí chcú „chrániť naše deti“,“ komentoval Sonneborn pre denník Berliner Zeitung. Spolu s europoslankyňou Sibylle Bergovou vyzval Sonneborn minulý týždeň v liste Metsolovú, aby nepovolila „naliehavé konanie“ (teda hlasovanie), keďže podľa ich názoru je v druhom čítaní neprípustné a obmedzuje parlamentné práva.

Argumentujú, že tento postup berie poslancom čas na zorganizovanie potrebnej absolútnej väčšiny a navyše bol formálne nesprávne predložený. Aj na plenárnom zasadnutí Sonneborn kritizoval, že naliehavosť predpokladá nepredvídateľný vývoj, ktorý v tomto prípade nenastal.

Prechodné nariadenie do apríla umožňovalo poskytovateľom, ako sú Meta a Google, dobrovoľne a bez konkrétneho podozrenia prehľadávať súkromnú komunikáciu s cieľom odhaliť zobrazenia sexualizovaného násilia páchaného na deťoch. Vo svojom prvom stanovisku v marci Európsky parlament požadoval, aby sa automatizované skenovanie obmedzilo na konkrétne podozrivé prípady a aby sa vylúčila analýza neznámych obrázkov alebo súkromných chatových konverzácií s využitím umelej inteligencie. Keďže sa Parlament a členské štáty v trojstranných rokovaniach nedokázali dohodnúť, Parlament koncom marca odmietol predĺženie platnosti prechodného nariadenia.

 „Kontrola chatu 2.0“

Paralelne rokujú Parlament, Rada a Komisia o trvalom nariadení na ochranu detí pred sexualizovaným násilím na internete, ktoré kritici často označujú ako „kontrola chatu 2.0“.

Európsky parlament sa v tejto súvislosti zasadzuje za zmenu kurzu: namiesto dobrovoľných, bezdôvodných prehliadok súkromnej komunikácie by sa mali do popredia dostať cielené príkazy na odhalenie podozrivých, európske centrum na ochranu detí zamerané na odstraňovanie známeho zneužívajúceho materiálu, ako aj bezpečnostné požiadavky pre služby zasielania správ s cieľom zabrániť kybergroomingu. Rokovania zatiaľ uviazli na mŕtvom bode, pretože viaceré členské štáty trvajú na dobrovoľných prehliadkach súkromnej komunikácie.

Frakcia EPP odôvodňuje „naliehavé konanie“ (teda prerokovanie tohto návrhu) hrozbou medzery v právnych predpisoch v boji proti zneužívaniu detí na internete. Po vypršaní platnosti prechodného nariadenia by platformám chýbal jasný právny základ pre dobrovoľné prehliadky súkromnej komunikácie. Rýchle predĺženie je preto nevyhnutné na zabezpečenie ochrany detí. Najmä frakcia CDU/CSU v Európskom parlamente pod vedením Manfreda Webera sa zasadzuje za zachovanie tohto nariadenia.

Príslušná spravodajkyňa Európskeho parlamentu Birgit Sippelová (SPD) tento postup ostro skritizovala. „Členské štáty sa teraz prostredníctvom nečestného manévru snažia prinútiť Európsky parlament, aby prijal ich stanovisko k dočasnému nariadeniu už v prvom čítaní,“ uviedla minulý týždeň na Instagrame. Tým by sa ohrozil pokrok v rokovaniach o trvalom nariadení. Predĺženie za podmienok členských štátov nepodporí.

Od začiatku júla sa EPP intenzívne zasadzuje za predĺženie prechodného nariadenia. Na X frakcia vysvetlila, že od vypršania platnosti nariadenia 3. apríla existuje značná právna medzera v oblasti ochrany detí pred sexuálnym zneužívaním na internete. Osem z desiatich vyšetrovaní bolo iniciovaných na základe podnetov od internetových platforiem. „Teraz to platformy už nemôžu robiť,“ uvádza sa v príspevku.

Podľa údajov nemeckej federálnej vlády však doteraz nebol zaznamenaný žiadny mimoriadny pokles príslušných hlásení od vypršania platnosti nariadenia. Okrem toho spoločnosti ako Google oznámili, že budú naďalej vykonávať dobrovoľné slenovanie konverzácií.

Podľa oficiálnych údajov EÚ pochádza navyše viac ako 60 percent hlásení o podozreniach zo skenovania verejných príspevkov a úložísk v cloude – oblastí, na ktoré sa prechodné nariadenie vôbec nevzťahuje.

Prečítajte si tiež:

• Pavel: Ukrajina má dva mesiace
• Washington sa dohodol s Berlínom na predaji striel dlhého doletu Tomahawk