Šurany sa nemajú posudzovať len podľa počtu pracovných miest, ktoré sľubuje investor. Skutočný problém je inde: štát najprv mení pôdu na priemyselné územie a až potom bude budúca fabrika dokazovať svoj vlastný „pôvodný stav“ vo východiskovej správe. Ak sa tento pôvodný stav začne počítať až od pripravenej priemyselnej plochy, miestnym ľuďom to nevráti pôdu, ktorú stratili. Preto pri Šuranoch nestačí hovoriť o prínose pre región. Treba vopred povedať, kto zaplatí škodu, kto ponesie následky odstavenia prevádzky a či štát chráni pôvodnú pôdu, alebo iba budúci priemyselný areál.

Prísľub nie je bilancia

Štát a jeho firmy hovoria pri Šuranoch o veľkom ekonomickom prínose pre región. V materiáli Ministerstva hospodárstva k mimoriadnej investičnej pomoci sa uvádza, že GIB EnergyX Slovakia plánuje v rokoch 2024 až 2028 vynaložiť najmenej 1 233 500 000 eur ako oprávnené investičné náklady a vytvoriť 1 311 pracovných miest do konca roka 2027.

To sú silné čísla. Lenže číslo ešte nie je bilancia regiónu.

Bilancia musí mať dve strany. Na jednej sú pracovné miesta, investícia, možné dane a priemyselná kapacita. Na druhej je pôda, verejné peniaze, doprava, environmentálne riziko a otázka, čo sa stane, ak prevádzka raz nebude fungovať tak, ako sa dnes sľubuje.

Materiál k investičnej pomoci pritom pri hodnotení regionálneho prínosu uvádza, že pri investičnom zámere s oprávnenými nákladmi nad 100 miliónov eur sa významný regionálny prínos automaticky predpokladá.

Región sa tak počíta najmä cez veľkosť investície. Ľudia v dotknutom území však nežijú v excelovej bunke. Žijú pri pozemkoch, cestách, vode, hluku a prevádzke, ktorá tu môže zostať desaťročia.

Maďarsko ukazuje, čo znamená zastaviť fabriku

Maďarský príklad nie je dôkaz, že sa v Šuranoch stane to isté. Je to praktická ukážka otázky, ktorú musí Slovensko zodpovedať vopred: čo sa stane, ak štát pri batériovej fabrike raz nebude riešiť slávnostné otvorenie, ale zastavenie prevádzky.

V Debrecíne úrady v júni 2026 pozastavili prevádzku závodu čínskej spoločnosti Semcorp, ktorá vyrába separátorové fólie pre batériový priemysel. Podľa dostupných správ išlo o zásah po zisteniach environmentálneho znečistenia a porušení podmienok integrovaného environmentálneho povolenia. Reuters následne informoval, že úrady našli znečistenie hliníkom vo vzorkách vody z monitorovacích vrtov okolo fabriky.

Pre Šurany je dôležitý mechanizmus. Monitoring zachytil problém, úrad zasiahol, výroba sa zastavila a verejnosť sa začala pýtať, čo bude s fabrikou ďalej. Primátor Debrecínu verejne vyzval Semcorp, aby mesto opustil.

Slovenský zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania pozná podobnú páku. Slovenská inšpekcia životného prostredia môže pri vážnom riziku pre zdravie ľudí, životné prostredie alebo pri hrozbe značnej škody obmedziť alebo zastaviť činnosť prevádzky alebo jej časti. Ten istý zákon zároveň rieši aj povinnosti po definitívnom ukončení činnosti, vrátane kontaminácie pôdy a podzemných vôd.

Tu sa slovenská otázka láme. „Pôvodný stav“ v tomto zákone neznamená automaticky návrat k poľu pred priemyselným parkom. Znamená stav uvedený vo východiskovej správe pre konkrétnu prevádzku.

Maďarsko je preto pre Slovensko varovaním, že veľká batériová investícia potrebuje nielen povoľovací optimizmus vlády, ale aj plán pre deň, keď úrad musí povedať: výroba sa zastavuje.

Kľúč je vo východiskovej správe

Pri Šuranoch je kľúčový rozdiel medzi priemyselným parkom a samotnou výrobou batérií. Priemyselný park pripravuje územie. Budúca fabrika bude mať vlastné povoľovanie, vlastné látky, vlastný monitoring a vlastné povinnosti.

MH Invest opisuje Šurany Industrial Park ako prípravu strategického územia na umiestnenie nových investícií v priemyselnej výrobe, službách, výskume a vývoji. Samostatne je však vedená aj navrhovaná činnosť „Výroba batérií Gotion InoBat Šurany“ s plánovanou kapacitou 40 GWh na výrobu lítium-iónových batérií.

Ak sa tieto dve vrstvy zlejú do jedného slovného balíka „strategická investícia“, občan prestane vidieť, kde sa rozhoduje o pôde a kde o priemyselnej prevádzke.

Tu môže byť najväčší problém celého prípadu: spor o pôvodný stav sa možno nezačína pri fabrike, ale už pri priemyselnom parku. Povoľovacie dokumenty k hrubým terénnym úpravám hovoria o príprave územia, odobratí skrývky ornice a úprave pláne pre budúce stavby a cesty. Iniciatíva Chránime si naše zároveň v auguste 2025 opísala situáciu v teréne tak, že na pole nastúpili bagre a nákladné autá a začali sa prípravné práce so skrývkou pôdy.

Pre miestneho človeka sa tak okno na návrat dedovizne môže zatvárať skôr, než sa vôbec začne hovoriť o prevádzke fabriky. Ak na pripravenú plochu neskôr vstúpi výrobca batérií, môže vstupovať už na nový právny a fyzický stav.

Pre miestneho človeka je pôvodný stav pole. Pre prevádzkovateľa fabriky ním môže byť až stav priemyselného areálu pred spustením výroby. Ak sa východisková správa bude robiť až pre fabriku na už pripravenej priemyselnej ploche, zákonný návrat do pôvodného stavu nemusí znamenať návrat pôdy. Môže znamenať iba vyčistenie priemyselného územia.

Toto nie je slovíčkarenie. Dokumentácia k výrobe batérií uvádza odňatie poľnohospodárskej pôdy pre pozemky I. fázy, trvalý záber poľnohospodárskej pôdy a dlhodobý negatívny vplyv na pôdu. Odstránená ornica sa má použiť na sadové úpravy verejnej zelene alebo zahumusovanie trávnatých priestranstiev v dotknutom území alebo mimo neho.

To nie je návrat dedovizne ani obnova pôvodnej bonity pôdy. To je použitie ornice v novom priemyselnom usporiadaní alebo mimo pôvodného miesta.

Preto musí štát povedať, čo bude pri Šuranoch právne rozhodujúce: stav pred priemyselným parkom, alebo stav pred spustením batériovej fabriky?

Odpovede musia prísť pred povolením, nie po škode

Pri Šuranoch nejde o odmietnutie každého priemyslu. Ide o odmietnutie bianko dôvery v projekt, pri ktorom sa verejnosti presne ukazujú prínosy, ale riziká sa nechávajú na neskôr.

Dokumentácia k navrhovanej fabrike už dnes ukazuje, že nejde o obyčajnú halu. Pri skladovaní chemikálií alebo chemických výrobkov uvádza kapacitu 11 000 ton a podľa protokolu má podnik na základe súčasných vedomostí spĺňať podmienky pre zaradenie do kategórie A podľa zákona o prevencii závažných priemyselných havárií.

To neznamená, že sa havária stane. Znamená to, že verejnosť má právo na odpovede ešte predtým, než sa projekt posunie do bodu, z ktorého sa politicky aj majetkovo ťažko cúva.

Strategická investícia nesmie znamenať, že vláda strategicky počíta prínosy a občanom nechá riziká. Pri Šuranoch sa preto netreba pýtať, či Slovensko chce zelený priemysel. Treba sa pýtať, či vie chrániť ľudí aj vtedy, keď sa zelený priemysel pokazí.

Prečítajte si tiež:

• Strategická investícia naberá kontúry, Šurany sa chystajú medzi priemyselné centrá
• Občanov nevypočuli. Baterkáreň v Šuranoch dostala stavebné povolenie