“Keď som mala 17 rokov, dostala som sa na majstrovstvá Európy úplnou náhodou. Boli sme v tíme štyri blokárky a Janka Magátová mala akurát štátnice, čiže nemohla ísť na šampionát. Pre mňa ako 17-ročnú ‘žabu’ to bolo zrazu niečo neskutočné. Podávala som si ruky pod sieťou s hráčkami, ktoré som predtým sledovala iba v telke. Veľa som nehrala, bola som šťastná aj za jeden servis, vyskúšala som si, ako chutia majstrovstvá Európy,” priznala Veronika Hrončeková v rozhovore pre agentúru SITA.

Vzápätí pridala aj pár spomienok na rok 2009, keď Slovenky v Poľsku rovnako skončili na konečnom 13. mieste. “Vtedy som odohrala všetky zápasy, to už bolo niečo iné. Nesledovala som spoluhráčky len z lavičky, ale reálne hrala. Bola som však stále jedna z najmladších a brala som to ako obrovskú školu. Bol to trochu aj akoby domáci šampionát, keďže do Poľska to nebolo ďaleko. Väčšina spoluhráčok boli odo mňa 6-8 rokov staršie, teraz sú to už ženy na materskej a volejbal sledujú už len zdiaľky,” priznala Hrončeková.

Nadchádzajúci šampionát sa už o tri dni začne v štyroch európskych krajinách a jednu zo skupín uvidia slovenskí fanúšikovia v Bratislave. Ako plynul čas, zo 192 cm vysokej blokárky sa stala jedna z opôr reprezentácie so 71 zápasmi v najcennejšom drese. Dobrú formu podporenú dlhoročnými skúsenosťami sa bude snažiť predať domácim divákom v súbojoch proti Ruskám, Nemkám, Bieloruskám, Španielkam a Švajčiarkam. “Veľa sa toho zmenilo. Myslím si, že teraz už trochu viem, čo sú to majstrovstvá Európy, do čoho ideme. Teraz som ja druhá najstaršia v tíme. Keď sa obzriem dozadu, zisťujem, že som zostarla,” uviedla v dobrej nálade Hrončeková.

Po chvíli už pokračovala vo vážnejšom tóne o svojej úlohe v tíme. “Okrem toho, že sa budem snažiť hrať čo najlepšie na bloku, budem pomáhať aj mladším dievčatám, keď to budú potrebovať. Je to vždy úloha skúsenejších hráčok – pomôcť tomu, kto to potrebuje. Aj na tréningoch sa snažím hovoriť s mladšími ‘babami’. Myslím si, že je to v poriadku. Majstrovstvá Európy budú veľká skúsenosť pre nás všetky a je dobré, že si na nich po dlhšom čase zahráme. Aj keď sme sa tam dostali ľahšou cestou ako organizátor bez kvalifikácie. V minulosti som zažila aj nešťastnú baráž o ME proti Azerbajdžanu, keď nám postup ušiel v tzv. zlatom sete alebo keď sme nestačili na Češky. O to viac si teraz vážime, že si zahráme na šampionáte. Je úžasné, že sa nám naskytla táto šanca.”

Azda nik v slovenskom družstve nemá iný cieľ ako postup zo skupiny do osemfinále. V prípade Sloveniek by to bolo po prvý raz, čo by si zahrali vo vyraďovacej časti na ME. Šesť tímov bude v bratislavskej D-skupine bojovať o štyri osemfinálové miestenky. Slovenky sa prvýkrát domácemu publiku predstavia v piatok od 20.00 h proti Španielkam. “Cieľ je postup zo skupiny. Máme v nej dva silné tímy – Nemecko a Rusko. Hrajú Ligu národov a skúsenosťami aj herne sú úplne inde ako ostatní. Samozrejme, v určitých pasážach zápasov ich môžeme dostať pod tlak, možno im aj vziať set, ale skúsenosti neoklamete. Čo sa týka ďalších troch súperov, Španielska, Bieloruska a Švajčiarska, myslím si, že môžeme hrať s každým z týchto tímov vyrovnané partie. Záleží na tom, ako sa pripravíme. V Európskej lige sme už tento rok ukázali, že vieme hrať dobrý volejbal. Nad každým z týchto troch tímov môžeme zvíťaziť,” myslí si Hrončeková.

Aktuálna vicemajsterka Slovenska v drese bratislavského Strabagu sa nedávno dohodla na zmluve s izraelským tímom Hapoel Kfar Saba, ale istý čas by chcela ešte pokračovať aj v reprezentačnej kariére. “Mala som ťažké zranenie kolena – roztrhnutý predný skrížený väz a Strabag mi dal šancu hrať, za čo som doteraz veľmi vďačná. Boli sme však dohodnutí, že ak sa vyskytne ponuka dostať sa ešte do zahraničia, využijem ju,” uviedla bývalá hráčka českého Prostějova, nemeckého Schwerinu či rumunského Targovišťa.

Hrončeková sa ako jedna z najskúsenejších slovenských volejbalistiek vyjadrila aj k osobnosti talianskeho trénera Marca Fenoglia. Ten v minulosti pôsobil aj pri mužskej reprezentácii Slovenska ako asistent krajana Emanuele Zaniniho a v Taliansku sa stal dvakrát trénerom roka. “Marco nás učí mentálne sa nastaviť tak, že vieme hrať proti každému súperovi. Aj za zlého stavu nám vštepuje, aby sme nevzdávali, dodržiavali taktické pokyny a hrali svoju hru. Je na ňom vidno, že chce s nami niečo dosiahnuť. Na druhej strane je realista a vie si priznať po prehratom zápase, že bol súper lepší. Jeho mentálne nastavenie je však také, že vždy ideme bojovať o víťazstvo. Ak ho nedosiahneme, vie vyhodnotiť, či sme dali do toho všetko, niečo ‘odflákli’ alebo na to jednoducho nemáme,” uviedla Hrončeková.

K osobnosti skúseného 49-ročného trénera, ktorý v minulosti väčšinou viedol mužov, ešte poznamenala: “Jeho riešenie situácií je niekedy odlišné ako u trénerov, ktorí pracujú iba so ženami. Napríklad občas zvýši hlas alebo hovorí veci viac na rovinu ako niekto, kto robí so ženami. Niektoré veci by sa dali povedať diplomatickejšie, nie každý prijíma v pohode priamu kritiku. Myslím si však, že sme si na to v tíme zvykli a nie je v tom zásadný problém.”