Môj profil 
Predplatné
Poslanec SNS Hrnko najskôr v úvode svojho príspevku odbočil a dotkol sa tiež diskusie ohľadne anexie či neanexie Krymu a porovnávania tohto prípadu s Kosovom “Najskôr príklad. Keď západné mocnosti umožnili vznik Kosova v rozpore s medzinárodným právom, tvrdili, že to je prípad sui generis a nemôže sa stať precedensom. Takéto reči možno viesť hadom v lese, ale realita je, že každý skutok, ktorý sa na medzinárodnej scéne udeje a je uznaný medzinárodným spoločenstvom, je vždy precedens. Logickým sledom uznania Kosova bolo uznanie secesionistických pohybov v Abcházku, Južnom Osetsku… zo strany niekoľkých štátov. Precedens je skrátka precedens a žije si vlastným životom bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie!”
“Ale to bola poriadna zachádzka od toho, čomu sa chcem venovať. V poslednej dobe sa znášajú hromy blesky na ministra Gajdoša a cez neho aj na SNS, že sa postavili proti pôsobeniu organizácie Slovenskí branci. Vraj sme protivlasteneckí, napádame dobrých vlastencov, ktorí nechcú nič iné, len sa pripravovať na obranu vlasti. Nuž tak si nalejme do pohára čistého vína!”
Hrnko prišiel s hypotézou, čo by kritici hovorili, ak by si domobranné organizácie na našom území zakladali rôzne menšiny. “Pýtam sa všetkých tých, ktorým tak záleží na srdci obrana vlasti, či budú rovnako podporovať vytváranie celoplošných paralelných quásiarmád typu Maďarskí branci, Cigánski branci, Islamskí branci.. na Slovensku. Lebo keď môžu na Slovensku existovať legálne organizácie typu Slovenskí branci, akým spôsobom by bolo možné v demokratickej spoločnosti zabrániť paralelné pseudoarmády iného ako “vlasteneckého” zamerania. To fakt tu niekto chce fragmentovať slovenskú spoločnosť a dostať ju do konfliktu každý s každým. Použitie ozbrojenej moci, vytváranie orgánov a nástrojov na jej použitie musia zostať v rukách štátu. Ináč Pán Boh s nami…”
Podľa slov Antona Hrnka SNS nemá nič proti brannej príprave obyvateľstva, podporuje občianske branné aktivity, avšak nemôže pri tom ísť o budovanie paralelných vojensky organizovaných štruktúr mimo kontroly štátu. “K občianskym branným aktivitám možno zaradiť napr. streľbu z ručných zbraní, paravýcvik, cvičenia na prežitie, zdravotnú prípravu…, ale určite k takým aktivitám nemožno zarátať výcvik zovretých jednotiek, nácvik osádok obrnených vozidiel, streľbu z ťažkých zbraní…, aj keď imitovane. Na to jednoducho musí mať monopol štát a jeho ozbrojené zložky. A preto – a nielen preto – sa od absolventov takéhoto výcviku požaduje vojenská prísaha!” uzavrel poslanec SNS.
.jpg)
.jpg)
