“Myslel som si, že po všetkých tých párty, si konečne v lietadle pospím, ale vôbec som nedokázal zaspať. Tak sme si dali s manželkou vínko. Veľmi sa už teším domov, najmä na obe dcérky, ktoré som nevidel už mesiac a pol, keďže po 1. kole play off odišli domov. Preto som aj prišiel domov skôr, aby som bol čo najskôr s najbližšími. A spravíme možno aj nejakú malú oslavu k dnešnému Dňu otcov,” uviedol Hossa krátko pro prílete. Predošlé dni boli krásne, ale únavné. “Každý večer sme boli niekde oslavovať. Niektorí spoluhráči z Chicaga ešte ťahajú ďalej. Ja už som sa potreboval isť domov poriadne vyspať. S chalanmi sme preberali, že už nie sme najmladší. V roku 2010 po zisku prvého titulu s Chicagom sme ťahali dlhšie, teraz som chodil z párty domov “už” o tretej ráno. Predsa len ten vek je už cítiť.”

Trenčiansky odchovanec bol až do roku 2010 veľkým smoliarom, keď v drese Pittsburghu a o rok neskôr s Detroitom bol vo finále vždy na strane zdolaných. V Chicagu si však všetko vynahradil a stal sa výraznou súčasťou ďalšej zo slávnych klubových dynastií v NHL. S Blackhawks vyhral pohár trikrát v priebehu šiestich rokov. “Titul v roku 2010 bol výnimočný, lebo bol prvý. A pre mňa aj najťažší, najmä po psychickej stránke, lebo mu predchádzali dve prehraté finále. Po ňom zo mňa spadla veľká ťažoba. V roku 2013 sme vyhrali po neuveriteľnom obrate, keď sme rozhodli o triumfe dvoma gólmi v priebehu 17 sekúnd. Tento titul sme si užili vari najviac, lebo sme ho získali na domácom ľade. Konečne sme sa mohli podeliť o radosť s našimi fanúšikmi v domácom prostredí. Bol to krásny pocit, ktorý mi navždy zostane v pamäti,” vyznal sa skúsený útočník. Veľký dojem na neho zanechali majstrovské oslavy s fanúšikmi v uliciach Chicaga. “Bolo to niečo neuveriteľné, najmä pre chalanov, ktorí to zažili prvýkrát. Každá z troch osláv titulu bola niečím výnimočná, tento rok prišlo na štadión Soldier Field až 70-tisíc ľudí. V meste, cez ktoré sme prechádzali autobusom, sa tiesnilo okolo dvoch miliónov fanúšikov. V Chicagu dlhé roky dominovali typické americké športy, ale po ošiaľoch, ktoré sme spustili v posledných rokoch, sa to zmenilo. Už je to hokejové mesto, ľudia ním žijú a milujú ho,” vyznal sa slovenský krídelník, ktorý si počas osláv vyskúšal aj let vrtuľníkom. “Spolu s bratom Marcelom a Rasťom Pavlikovským sme si to dokonale vychutnali. Bol to obrovský zážitok letieť nad Chicagom a mať vedľa seba pohár. Budú z toho aj pekné fotky.”

Podľa neho bola Tampa Bay vo finále Chicagu viac ako vyrovnaným súperom, rozhodli však väčšie skúsenosti na strane “jastrabov”. “Ukázalo sa to najmä v tých posledných dvoch zápasoch. Séria bola veľmi vyrovnaná, v niektorých momentoch bola Tampa dokonca aj lepším manšaftom ako my. Ale prišli sme na to, ako na ňu hrať. Po štvrtom zápase sa to zlomilo. Tréner nastavil trochu inú taktiku stredného pásma, začali sme oveľa lepšie brániť a potom nám dali už iba gól v dvoch zápasoch.”

Podľa Hossu majú Blackhawks na to, aby v najbližších rokoch triumf v NHL zopakovali a do svojej zbierky pridali aj siedmy titul. “Bude záležať na klubovom vedení, koho si nechá a koho pošle preč. Nejaké zmeny určite nastanú, lebo sa musíme zmestiť do platového stropu. Nikto nemá úplne garantované miesto. Samozrejme, kostra okolo Toewsa, Kanea a Keitha sa udrží pokope. Pár kúskov síce odíde, mužstvo si však zachová svoju identitu a bude naďalej silné. Manažment navyše vie uloviť správnych hráčov, ako teraz Antoinea Vermettea, ktorý strieľal v play off rozhodujúce góly,” zdôraznil starší z bratov Hossovcov, ktorý má za sebou 82 zápasov základnej časti a 23 v play off. “Je to asi môj zápasový rekord v jednej sezóne. Nečakal som, že ich toľko odohrám. Snažím sa udržiavať kondíciu a makať na sebe v posilňovni. Som rád rád, že mi zdravie vydržalo.” Hossa je prvým Slovákom, ktorý dokázal slávnu trofej získať trikrát. “Veľmi ma to teší. Teraz si to ani veľmi neuvedomujem, asi to príde až časom. Som rád, že som prišiel do víťazného mančaftu. Za šesť rokov sme vyhrali Stanleyho pohár trikrát, čo je v dnešnej dobe niečo neuveriteľné.”

Hokejová verejnosť už netrpezlivo čaká, kedy prinesie slávny strieborný grál domov na Slovensko. “Plán osláv sa stále pripravuje, ale viac-menej by mal pohár pricestovať na Slovensko koncom augusta. Chcem to dať na piatok alebo sobotu. Latka sa dvíha nahor, minulý rok urobil Majo Gáborík v Trenčíne veľkú šou. Aj odo mňa sa bude očakávať niečo špeciálne,” prezradil. Aj tento rok si plánuje vychutnať z pohára nejakú pochúťku: “Určite si z neho niečo dám, možno tradične opäť pirohy, ktoré mám rád a som ich už dlho nejedol.” Hokejovú výstroj nechce v najbližších dňoch ani vidieť. “Štyri až päť týždňov si dám pauzu od hokeja, potom začnem načerpávať nové sily a pustím sa do prípravy na ďalšiu sezónu. V lete sa chcem venovať hlavne rodine, ísť s ňou niekam na dovolenku. Ďalšie akcie vynechávam.”

Aj v zámorí pozorne sledoval dianie na Slovensku, kde sa blížia voľby nového prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH). V nich bude podporovať svojho kamaráta Richarda Lintnera. “Verím, že to Rišo vyhrá. Slovenský hokej potrebuje marketing, aby ľudí trochu viac nažhavil. Treba vymeniť krv, oživiť to, priniesť zmenu. Rišo má na to všetky predpoklady,” dodal Hossa.