Zuzana Čaputová vymenovala nových ministrov. Ak bola chvíľu nádej, že po Korčokovi a Kolíkovej už môže prísť jedine niečo lepšie, tak žiaľ, prinajmenšom v dvoch prípadoch nastupujú tie najtvrdšie globalistické kádre, aké boli na sklade.

Spôsobom sebe vlastným to okomentoval azda najbrilantnejší slovenský komentátor Eduard Chmelár: „Vymenovať za členov vlády v tomto čase tých najproamerickejších jastrabov, akých kedy táto krajina mala – že pri nich môžeme ešte aj na Korčoka a Sulíka spomínať ako na holubice – je potvrdením, že táto vláda urobí pre vlastnú záchranu čokoľvek, aj keby mala Slovensko úplne zničiť.“

Novým ministrom hospodárstva sa stal Karel Hirman, hoci podľa jeho doterajšieho pôsobenia a vyjadrení bude skôr ministrom pre odrezanie Slovenska od ruských energií. Chmelár o ňom hovorí, že je to extrémne proamerický a ideologický človek, „pre ktorého sú rastúce ceny iba prijateľnými nákladmi na geopolitický boj s Ruskom, on potreby Slovenska vôbec neberie do úvahy.“ Pôsobil aj na Ukrajine, čo dnes je v životopise zvlášť cenné. Robil tam poradcu premiérovi Volodymyrovi Hrojsmanovi ako expert na energetiku.

Ešte brutálnejšia voľba bol Rastislav Káčer: keby sme na Slovensku mali hitpárádu najtvrdších euroatlantických jastrabov, tak on by nepochybne dlhodobo hviezdil v „Top Ten“ – najlepšej desiatke. Aj tu sa dá iba súhlasiť s Chmelárovým hodnotením, ktorý tiež postrehol, o čo Matovičovi touto voľbou šlo: maximálne sa zalíškať miestodržiteľskému palácu za vysokým plotom na Hviezdoslavovom námestí. „S takouto motiváciou pristupovali k výberu ministra zahraničných vecí aj všetci ostatní premiéri a s takýmto úmyslom ponúkol funkciu Rastislavovi Káčerovi aj Igor Matovič – aby sa jeho menšinová vláda udržala čo najdlhšie,“ napísal Chmelár na sociálnej sieti.

Zato miernym prekvapením je nový minister spravodlivosti Viliam Karas. Vládna junta napodiv siahla po človeku, ktorý obhajuje zachovanie paragrafu 363 a nemá problém s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Nečudo, že najtvrdší slniečkari s jeho nomináciou nie sú spokojní a protestujú. Odkiaľ fúka vietor? Napriek tomu, že financpremiér Matovič povedal, že Karas nie je nominantom Borisa Kollára (a ako vieme, Matovič vždy hovorí pravdu), zdá sa, že práve tu niekde môže byť ukryté „jadro pudla“. Asi to bude tak trochu kompromisný kandidát, ale možno ani nie príliš, lebo sa už stihol vyjadriť, že „nevidí dôvod na zastavenie reformy súdnej mapy, pokiaľ je organizačne a technicky pripravená“. Teda možné je aj to, že junta pri svojej personálnej núdzi volila kompromis, hlavné aby sa Kolíkovej dokaličenie rezortu dokončilo tak, ako zhora prikázali.

No a ešte chýba minister školstva. Kaderníci zrejme došli, možno budú musieť prísť na rad bagristi alebo dlaždiči.

Cirkus pokračuje novým číslom?

Po prázdninovej prestávke začal opäť zasadať parlament. Najprv bola na programe mimoriadna schôdza zvolaná opozíciou, aby sa pokúsila odvolať šéfa Matovičovho a Lipšicovho valca, ministra vnútra Romana Mikulca. Samotné hlasovanie o dôvere Mikulcovi bude už na riadnej 72. schôdzi, ktorá má na programe cca 150 bodov, a ktorá nám dá jasnú odpoveď na otázku, či nová dvaapolkoalícia s podporou opozično-koaličnej SaS bude vôbec môcť fungovať.

Možno sa tento Matovičov koalično-opozičný mačkopes nejaký čas bude potácať (alebo dokonca dožije až do volieb), ale možné je aj to, že koniec príde rýchlejšie, než by sme si možno mysleli. Hneď na začiatku riadnej schôdze totiž sulíkovci mienia skúšať nervy svojich koaličných partnerov „cvičnou“ obštrukciou, vraj aby zistili, ktorí opoziční poslanci budú podporovať menšinovú vládu.

Aby nedopustili návrat zlého Fica, tak vraj chcú koalíciu podporovať takmer rovnako, ako keby v nej pokračovali, ale zároveň chcú odvolať šéfa OĽaNO Igora Matoviča z funkcie ministra financií… Ak by vám to pripomínalo pokračovanie toho cirkusu, ktorý sme tu mali doteraz, tak vedzte, že podobnosť je naozaj len úplne náhodná. Teraz je SaS totiž stranou v opozícii, keby ste nevedeli. Ale vlastne koaličnou, lebo mienia hlasovať opačne ako tá „dezolátska“ opozícia. Teda aspoň dovtedy, kým zase nedôjde k nejakému haštereniu a túto smutnú kapitolu slovenskej politickej histórie už naozaj definitívne neukončia.

Čo je to vlastne za hru?

Hra okolo vypísania referenda pokračuje a tentoraz Zuzana Čaputová prišla s krokom, ktorý možno túto ťahanicu definitívne ukončí. Jej múdri poradcovia (lebo na to iste neprišla Zuzanka sama) jej poradili, že lepšie ako použiť hrubú silu je niekedy použiť filipa.

Ona beťárka poslala na Ústavný súd na preskúmanie iba jednu otázku. A to je dobrá šalamúnska stratégia. Ústavný súd tak vyhlási iba jednu referendovú otázku za protiústavnú, a tým pádom síce referendum bude možné, ale tak či onak nebude môcť dosiahnuť svoj cieľ, ktorým sú predčasné voľby. To bude každému vopred jasné, a preto sa naň ľudia vykašlú a bude neplatné – ale aj keby bolo úspešné, tak opozícia touto snahou nič nedosiahne.

Bude to veľké Zuzankine víťazstvo, veď ona predsa referendum tentoraz neprekazí, ale pritom sa náhodou stane, že predčasné voľby, ktoré občania požadujú, tak akosi aj tak nebudú. Totiž, nebudú v dôsledku referenda, aby sme boli presní: koalično-opozičná koalícia v parlamente to totiž môže veľmi ľahko zariadiť aj sama a nebude môcť nikto ukazovať na Smer, že to on vyvolal predčasné voľby a destabilizoval krajinu v najhoršom čase. A ktovie, či to náhodou diabolský stratég Fico celé takto nechcel od samotného začiatku, naznačujú niektoré osvietené mainstreamové médiá…

Tak či onak, pani prezidentke zjavne vôbec nie je trápne, že už druhýkrát, pod naozaj pochybnou právnickou zámienkou cynicky odignorovala vôľu státisícov ľudí. Možno viac sa ich podpísalo pod tú petíciu, než by od občanov sama dostala, keby boli prezidentské voľby teraz… ale to sú práve tie zákutia jedinej správnej tzv. „demokracie“, akú na Slovensku dnes máme. Zuzanke akiste ani len nenapadlo, že demokracia by bola práve o tom, že ľudia by mohli hlasovať za ľubovoľnú, hoci aj tú najdebilnejšiu otázku a aj si ju schváliť, lebo jednoducho o tom je demokracia, vláda ľudí… Ale možné je aj to, že jej to ako študovanej, ehm, právničke, napadlo, ale musela konať tak ako konala, keďže jej to ktosi zhora nariadil.

Smeráci samozrejme protestujú, a to je presne to, čo sa od opozície očakáva. Burcujú ľudí, túto agendu si prisvojili ako jediní z opozície, ktorej zvyšok akosi nevidieť. Líder opozície Robert Fico kričí, že prezidentka svojím postojom sabotuje demokratické riešenia situácie, a preto tvrdí, že Smer nemá inú možnosť a musí ísť do demokratických silových riešení. Akých? Fico vysvetľuje: „Budeme robiť nátlak a musíme robiť nátlak smerom na príslušné inštitúcie, predovšetkým na prezidentku, ktorá nekoná, ktorá hrubo porušuje Ústavu Slovenskej republiky tým, že nezabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“

Ďalšie správy z Kocúrkova

Tých zúfalosmiešnych až trápnehlúpych bizarností je v tejtokrajine stále dosť. Nešťastní obyvatelia stredného Slovenska nariekajú, že medvede im vykrádajú záhrady, hrdúsia zvieratá a oni zo strachu nemôžu ani vychádzať na ulicu. Ministerstvo životného prostredia im odkazuje, že problém treba riešiť koncepčne. A aj vysvetlilo, čo to v ich podaní znamená: má ísť o zvýšenú kontrolu dotknutých regiónov (čo vyrieši kontrola?) a budovanie odpadových kontajnerov odolných voči medveďom (čo vyriešia kontajnery, ak ich nebudú mať všetci, a ako vyriešia kontajnery problém s hrdúsením oviec, nivočením ovocia a kukurice?). Na takúto odpoveď ministerstva ľudia reagujú vlastne podobne, ako aj na iné aktivity tejto osvietenej a ľud milujúcej vlády. Niektorí si vraj už čistia brokovnice.

Slovenská rektorská konferencia upozorňuje, že vysokým školám na Slovensku hrozí kolaps a vyzýva vládu SR, aby začala konať a začala ich normálne financovať a kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou. V opačnom prípade od 17. novembra prestanú vysoké školy vyučovať. Je to napokon rozumné: štát ušetrí na ich vykurovaní a celkovo na prevádzke týchto zbytočných inštitúcií. Až sa človek čuduje, že tieto prežitky socializmu nechali dva a pol roka fungovať a nezrušili to hneď, podobne ako zdravotníctvo. Aha, to vlastne ešte nezrušili, prepáčte.

Na bratislavskom krajskom súde sa konal odvolací proces v kauze motákov Mariana Kočnera. Okresný súd Bratislava I ho pôvodne oslobodil spod obžaloby, prokurátor sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, ale krajský súd v Bratislave odvolaniu motákov nevyhovel a Kočnera oslobodil. Kočner tak bude sedieť iba 19 rokov za údajné falšovanie zmeniek a možno ešte za iné veci.

Prokurátor Generálnej prokuratúry podal žalobu na žilinský krajský súd pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín v okrese Žilina. Urobil tak potom, ako obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý chcel, aby sa názov ulice pomenovanej po bývalom slovenskom prezidentovi zmenil. Tiso bol v roku 1947 popravený vedením československého štátu za rozbitie Československa, za potlačenie povstania (ktoré malo okrem iného za cieľ zrušenie slovenského štátu a obnovenie Československa) a za kolaborantstvo s konkrétnou západnou mocnosťou. Ktovie ako by sa dnešní naši vládni kolaboranti s inou západnou mocnosťou postavili k otázke zrušenia nášho slovenského štátu a jeho suverenity a k novému Slovenskému národnému povstaniu…

Mimochodom, vedeli ste, ako sa volá ulica v Kyjeve, ktorá vedie k Babynmu Jaru, miestu, kde počas druhej svetovej vojny nacisti a ich banderovskí prisluhovači zavraždili desaťtisíce Židov, ale aj Rómov, Rusov či Ukrajincov? Uhádli ste, je to trieda Stepana Banderu… Sláva Ukrajine!

Aha, a ešte k tomu Slovenskému národnému povstaniu. Pôvodne ohlásený veľký protivládny protest sa mal konať 19. septembra, ale bol preložený na nasledujúci deň. „My sme to oznámili v čase, keď sme nemohli vedieť, že dôjde k smutnej udalosti vo Veľkej Británii a dôjde k úmrtiu kráľovnej. A 19. septembra je pohreb. Ja nechcem dávať slovenským médiám šancu prekryť akýkoľvek míting hodinovým spravodajstvom o pohrebe. Preto oznamujeme, že toto protivládne stretnutie občanov Slovenskej republiky bude v utorok 20. septembra,“ oznámil organizátor protestu Robert Fico.

Ivan Lehotský