Harabin sa opýtal amerických diplomatov z karavanu, kam môže položiť veniec americkým vojakom, čo padli v SNP

Bardejov 30. augusta 2018 (HSP/Foto: screenshot videa)

Misia amerického karavanu, ktorá sa vybrala po stopách hrdinov SNP, aby si uctila spoločné víťazstvo v povstaní nad nacizmom, navštívila postupne 26 slovenských miest spojených s touto udalosťou. Turné vyvrcholilo 29. 8. na ústredných oslavách SNP v Banskej Bystrici.

S americkým karavanom sa počas jarmoku v Bardejove stretol aj kandidát na prezidenta, sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Ten využil príležitosť a opýtal sa priamo jedného zo zástupcov americkej misie na účasť Američanov v Slovenskom národnom povstaní:

Harabin: Ja som bol minule na Dukle, kládol som tam vence, ale tam americkí vojaci nie sú…

Zástupca USA: Na Dukle nie sú, áno, máte pravdu.

Harabin: Lebo v nedeľu som bol v Čirči, tam sme tiež kládli vence k pomníku SNP, ale ani tam americký vojak nebol.

Zástupca USA: …

Harabin:  Tak mi aspoň povedzte, prečo Američania bombardovali Petrochem Dubová, Apollo, prečo bombardovali Nitru, Nové Zámky, viete, koľko tam bolo mŕtvych?

Zástupca USA: To bola, samozrejme, chyba.

Harabin: Tak to sú tie historické americko-slovenské vzťahy?

Zástupca USA: Viete, bola vojna, vo vojne sa robia chyby a zomierajú nevinní ľudia.

Harabin: Vo vojne sa ale aj účelovo zabíja. No napriek tomu by som chcel ísť položiť vence tým americkým vojakom padlým v SNP.

Zástupca USA: No, dobrá príležitosť je ísť do Polomky, kde je pomník vojakom z misie OSS, ktorí boli vyslaní na pomoc SNP.

Harabin: A koľko ich tam je?

Zástupca USA: Tak počty nie sú dôležité…

Harabin sa ďalej opýtal aj na bombardovanie Juhoslávie, ktoré postihlo aj Slovákov z Vojvodiny.

Harabin: A mali Američania súhlas na bombardovanie Srbov od Bezpečnostnej rady OSN? Lebo tam máme aj svoju komunitu Slovákov, čo žijú vo Vojvodine. Takže sa to týka aj slovensko-amerických vzťahov.

Zástupca USA: Tak to bol zase následok toho, že Srbi vraždili iných nevinných ľudí.

Harabin: Koho vraždili Srbi? Srbi chránili svoj štát. Napadol Miloševič USA? Alebo Britániu, Nemecko, Francúzsko? Veď tam boli už vtedy teroristické moslimské bandy.

Zástupca USA: Ale táto výstava sa týka slovensko-amerických vzťahov.

Harabin: No veď preto to hovorím, že Američania ako prvých bombardovali Slovákov vo Vojvodine a zato sa zatiaľ neospravedlnili. Taktiež zabili cez vojnu Slovákov v Nitre, Nových zámkoch.

Zástupca USA: V Nových Zámkoch bol dôležitý železničný uzol.

Harabin: No ale nebolo treba zabíjať Slovákov civilistov.

Zástupca USA: No samozrejme že sa udejú aj také veci.

Harabin: No ja som len chcel ísť položiť tie vence a vedieť, koľko zomrelo Američanov v povstaní a koľko Slovákov Američania zabili pri bombardovaní, aby sme porovnávali tie počty, lebo každý ľudský život je dôležitý, ukončil dialóg Štefan Harabin a vrátil sa na bardejovský jarmok.

https://www.youtube.com/watch?v=hUbP5mQPU-k

Ku koncu vojny, keď už bola situácia jasná, podnikli USA nálety na bratislavský závod Apollo. Po Apolle jednotky 15. americkej leteckej armády v priebehu nasledujúcich týždňov zhodili letecké bomby na Bratislavu, Nitru, Dubnicu nad Váhom, Dubovú, Malacky – Nový Dvor, Komárno, Nové Zámky, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu a Sládkovičovo.

Bombardovanie Slovenska v číslach:

– Podľa hrubých odhadov prišlo pri leteckých náletoch o život 7- až 8-tisíc civilistov nachádzajúcich sa na území dnešnej Slovenskej republiky.

– Presné materiálne škody leteckých náletov sa nedajú vyčísliť. V roku 1947 však boli celkové vojnové škody vyčíslené na 114,5 miliardy Kčs, pričom pod najpodstatnejšiu časť z nich sa podpísalo práve bombardovanie.

– Na najzničenejšie slovenské mesto – Nové Zámky – dopadlo celkovo 817 ton bômb. O život prišlo 4 000 ľudí.

– Pred bombardovaním bolo v meste 3 394 bytových domov, z ktorých bolo zasiahnutých až 2 023. Bez prístrešia v Nových Zámkoch zostalo 5 828 obyvateľov mesta.

– V Nitre prišlo o život 332 civilistov a 13 vojakov, celkovo bolo zničených 48 budov, 289 bolo silne poškodených.

– Po bombardovaní Apolla zahynulo najmenej 181 ľudí, továreň bola zničená na 80 percent. Škoda bola vyčíslená na 319 miliónov slovenských korún.