Gröhling: Ministerstvo rieši inklúziu polovične, nie systematicky

Bratislava 20. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Strana Sloboda a Solidarita apeluje na ministerstvo školstva, aby prestalo ignorovať problém nedostatku asistentov učiteľov, s ktorým bojujú slovenské školy. Problém vznikol podľa nej kvôli nesystematickému prístupu ministerstva a mrhaniu eurofondami.

“Ministerstvo prináša novelu zákona o financovaní škôl, ale nezavádza do nej povinnosť ministerstva platiť mzdy asistentov učiteľa. Školy každoročne žiadajú o asistentov pre žiakov so špeciálnymi potrebami, ale ministerstvo nie je povinné ich zaplatiť a školy si nevedia s týmto problémom dať rady,” tvrdí poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre školstvo Branislav Gröhling s tým, že možno treba voľby, lebo pred voľbami je populárne fotiť sa s týmito deťmi a po voľbách na problém rýchlo zabudnúť.

“Dnes má takmer každá bežná škola žiaka so špeciálnymi potrebami. Často ide o deti napríklad s dyslexiou, dysgrafiou, či hyperaktivitou. Špeciálna škola pre ne nemusí byť riešením. Majú schopnosti absolvovať bežnú základnú školu, no niekedy môžu potrebovať pomoc asistenta,” hovorí Branislav Gröhling.

Ministerstvo podľa neho poskytuje iba polovičné riešenia, ktoré nestačia. “Školy pravidelne žiadajú o mzdy na asistenta učiteľa, ale ministerstvo ich nepokrýva kompletne. Naposledy vyhovelo len 43,8 percentám žiadostí z 3 903. Ministerstvo by malo zvážiť aj iné riešenia,” dodáva.

Podľa neho v krajinách, v ktorých inklúzia funguje, je bežné, že na školách pôsobia tímy odborníkov. “Ide o logopédov, špeciálnych pedagógov či psychológov. Asistent sa niekedy prideľuje iba jednému žiakovi, ale tím odborníkov vie pomáhať viacerým žiakom na škole naraz. Ide o systémové a trvalé riešenie,” uvádza poslanec, ktorý kritizuje aj nehospodárne nakladanie s európskymi peniazmi.

“Eurofondy, ktoré sa čerpali na vzdelávanie učiteľov, mali byť použité na školenia učiteľov v špeciálnej pedagogike alebo na kurzy o práci s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Učitelia už dnes mohli byť pripravení na prácu s týmito deťmi. Eurofondy sa však opäť využili neefektívne,” dopĺňa Gröhling a poukazuje na krajiny s úspešným školstvom ako Fínsko či Estónsko, kde je bežnou praxou mať špeciálne školy a zároveň začleňovať deti s rôznym znevýhodnením do bežných škôl, ak sú schopné ich absolvovať. “Pri funkčnej inklúzii kvalita vzdelávania netrpí a z týchto žiakov môžu vyrásť schopní občania prínosní pre spoločnosť,” podotýka Gröhling. Podľa neho by ministerstvo malo prestať rozoberať písomné hodnotenie či samohodnotenie škôl a prestať tvoriť ďalšie zbytočné komisie.

“Malo by začať riešiť tie skutočné problémy školstva a nie ignorovať ich. Pretože ak sa časom nahromadia, situácia bude neriešiteľná,” vystríha Gröhling.