Môj profil 
Predplatné
Na cestu do Ameriky sa Gréta vyberie v polovici augusta. V Spojených štátoch sa chce zúčastniť klimatického samitu, ktorý v sídle OSN v New Yorku na okraj výročného Valného zhromaždenia organizuje 23. septembra generálny tajomník OSN António Guterres. Koncom roka bude Thunbergová hosťom 25. klimatickej konferencii OSN v Santiagu de Chile na juhoamerickom kontinente.
No okrem týchto krajín sa Greta chystá navštíviť aj Kanadu a Mexiko a ďalšie latinskoamerické krajiny. Po pevnine sa plánuje prepravovať buď vlakom alebo autobusom.
Do Ameriky ju dopraví 18 metrov dlhá pretekárska jachta Malizia II., ktorá je vybavené solárnymi panelmi na výrobu čistej elektriny. Na ceste jej budú robiť spoločnosť jej otec, dokumentarista Nathan Grossman a Pierre Casiraghi, vnuk zosnulého monackého kniežaťa Rainiera III. a niekdajší hollywoodskej herečky a neskoršej monackej kňažnej Grace Kellyovej.
Pre agentúru AP Thunbergová povedala, že sa otázku prepravy do Ameriky snažila niekoľko mesiacov. Aktivistka nevylúčila ani schôdzku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorého vláda chce odstúpiť od parížskej klimatické dohody z roku 2015. No podľa jej názoru by to bola iba strata času.
Daň z leteckého paliva
O škodlivosti leteckej dopravy sa čoraz častejšie hovorí aj v EP. Európski ministri financií dokonca diskutujú o zdanení leteckého paliva, práve s cieľom motivovať k znižovaniu emisií, ale aj s cieľom naplniť európsky rozpočet. Názory slovenských europoslancov na túto tému sa však líšia.
Europoslanci Ivan Štefanec (KDH) a Milan Uhrík (ĽSNS) by s takýmto návrhom nesúhlasili. Podľa Štefanca takéto opatrenia spôsobia iba to, že sa lietanie stane menej dostupným a ustúpi druhom dopravy, ktoré sú možno ešte menej ekologické.
Podľa Uhríka by sa vyššia daň len pretavila do cien, ktoré by museli zaplatiť koneční spotrebitelia. Zvyšovanie daní preto nevidí ako správnu cestu. “Mali by sa podporovať také formy dopravy, ktoré majú nízky negatívny dopad na životné prostredie a obmedzovať najväčších znečisťovateľov,” dodal Uhrík.
Martin Hojsík (PS) a Monika Beňova (Smer-SD) by takýto návrh v europarlamnte podporili. No zhodli sa tiež aj na tom, že ak dôjde k zdaneniu leteckého paliva, nemalo by sa to odzrkadliť na cene leteniek a ľuďom by mala byť ponúknutá iná možnosť. Preto by bolo podľa Beňovej dobré, budovať aj iné dopravné infraštruktúry, aby sa lietadlá nemuseli využívať.
Podľa europoslanca Eugena Jurzycu (SaS) letecká environmentálna daň môže byť rozumnou alternatívou ale len za predpokladu, že sa daňové bremeno na spotrebiteľa nezvýši, len presunie z jednej oblasti do druhej. Európski ministri financií by podľa neho mali zároveň uviesť znížením ktorých daní plánujú leteckú daň občanom kompenzovať. Inak nám vraj hrozí, že EÚ bude každý problém riešiť zvyšovaním daní, namiesto zefektívňovania výdavkov (viac v článku).
Aktivistka Greta
Greta si získala celosvetovú pozornosť prvýkrát v auguste minulého roka, keď sama so svojím transparentom protestovala v čase školského vyučovania pred švédskym parlamentom. A vďaka tomu sa stala tvárou pravidelných protestov s názvom Piatky za budúcnosť, ktorých sa zúčastňujú na úkor vyučovania, tisícky študentov po celom svete.
Jej úsilie v boji za lepšiu klímu podporili viaceré známe osobnosti, politici i pápež František. Na jej spôsob prezentácie poukazujú mnohí kritici.
Nad štúdiom sa pozastavila aj slovenská poslankyňa Zuzana Zimenová (SaS) ktorá upozornila, s akou ľahkosťou si Gréta v mene záchrany planéty mieša priority a povzbudzuje mladých, aby zahodili vzdelávanie.
Poslankyňa tiež postrehla, že jedna z účastníčok berlínskeho protestu niesla transparent s textom “klimatická kríza nebude čakať, kým zmaturujem”. “Naozaj? Klimatické zmeny vyžadujú v dlhodobom horizonte sofistikované riešenia,” vysvetľuje a pýta sa, prečo sa rovnako vášnivo neprotestuje aj proti nekvalitnému vzdelávaniu.
Dôsledky nekvalitného vzdelania sú totiž podľa Zimenovej rovnako hrozivé ako klimatické zmeny (viac v článku).
.jpg)
.jpg)
.JPG)
