Môj profil 
Predplatné
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) nesúhlasí s tým, že zavádzanie tzv. leteckej dane pomôže výrazne obmedziť emisie v ovzduší.
“Skôr sa lietanie stane menej dostupným a ustúpi druhom dopravy, ktoré sú možno ešte menej ekologické,” píše Štefanec podľa ktorého, by sme mali ísť skôr cestou podpory výskumu a vývoja nových druhov motorov a palív šetrnejších k životnému prostrediu.
Uhrík to nevidí ako správnu cestu
Pre portál Hlavné správy sa k téme vyjadril aj europoslanec Milan Uhrík (ĽSNS). “Vyššia daň na leteckú dopravu by sa len pretavila do cien, ktoré by museli zaplatiť koneční spotrebitelia.”
Preto ak chceme znižovať znečistenie životného prostredia, zvyšovanie daní podľa jeho názoru nie je určite správna cesta. “Mali by sa podporovať také formy dopravy, ktoré majú nízky negatívny dopad na životné prostredie a obmedzovať najväčších znečisťovateľov,” dodal Uhrík.
Hojsík považuje za nespravodlivé, že letecká doprava nepodlieha takému zdaneniu ako iní znečisťovatelia
Podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS) politici doteraz riešili len následky a príčinám situácie sa venoval málokto.
V rozhovore pre euractiv.sk označil letenky za desať eur za klimaticky nie úplne zodpovedné. Podľa neho je totiž nespravodlivé, že letecká doprava nepodlieha takému zdaneniu ako iní znečisťovatelia.
„Keď tankujete auto, platíte daň z benzínu. Keď sa tankuje lietadlo, daň z kerosénu sa neplatí,“ uviedol Hojsík.
Potvrdil tiež, že zdanenie leteckej dopravy je v pláne a odhaduje, že ho aj podporí. Podľa neho je tiež veľmi dôležité, aby ľudia mali možnosť cestovať inak.
Ako ďalej vysvetlil vo svojom príspevku, kvôli dôsledku klimatickej krízy sa do roku 2050 bude musieť nútene presídliť 200 miliónov ľudí, dokonca niektoré odhady hovoria až o jednej miliarde. “Situáciu environmentálnych migrantov nevyriešia záchytné tábory, ani uzatvorené hranice. Jediným skutočným riešením je odvrátenie klimatickej katastrofy.” A práve preto v Európskom parlamente presadzuje zníženie emisií o minimálne 55 percent do roku 2030.
“Spolu s ochranou lesov, biodiverzity, či zákazom používania nebezpečných chemikálií tak skutočne pomôžeme zlepšiť život ľudí nielen u nás doma, ale aj v Afrike a Ázii,” myslí si Hojsík.
Beňová so zdanením súhlasí
Podobne ako Hojsík to vidí aj europoslankyňa Monika Beňova (Smer-SD).
Ako priznala v rozhovore, so zdanením leteckého paliva by určite súhlasila. No ako členka výboru pre životné prostredie (ENVI) a IMCO upozorňuje, že potom vyvstáva aj otázka ako zabezpečiť, aby to letecké spoločnosti nedali zaplatiť cestujúcim.
“Cestujúci častokrát nemá inú možnosť, ako by sa presunul,” hovorí poslankyňa o leteckej doprave.
“Áno, zaveďme leteckú daň, ale ponúknime inú možnosť – vybudovanie inej dopravnej infraštruktúry, aby sa lietadlá nemuseli využívať,” dodala.
Jurzyca má podmienku
Podľa europoslanca Eugena Jurzycu (SaS) letecká environmentálna daň môže byť rozumnou alternatívou za predpokladu, že sa daňové bremeno na spotrebiteľa nezvýši, ale len presunie z jednej oblasti do druhej.
Európski ministri financií by podľa neho mali zároveň uviesť znížením ktorých daní plánujú leteckú daň občanom kompenzovať. Inak nám vraj hrozí, že EÚ bude každý problém riešiť zvyšovaním daní, namiesto zefektívňovania výdavkov.
Preto sa rozhodol aj naďalej v podobných otázkach presadzovať, aby sa v politike robili rozhodnutia viac na základe objektívnych dát a ich analýz, menej na základe emócií či v prospech dobre zorganizovaných skupín. “Aj preto som sa obrátil s parlamentnou otázkou na Európsku komisiu, aby sa takto pristupovalo aj ku vyhodnocovaniu environmentálnych vplyvov,” napísal Jurzyca vo svojom facebookovom príspevku.
Aktivistka Greta
O obmedzení leteckej dopravy hovorí aj mladá aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sama uprednostňuje vlakovú dopravu, ktorú vníma ako šetrnejšiu.
Greta si získala celosvetovú pozornosť prvýkrát v auguste minulého roka, keď sama so svojím transparentom protestovala v čase školského vyučovania pred švédskym parlamentom. A vďaka tomu sa stala tvárou pravidelných protestov s názvom Piatky za budúcnosť, ktorých sa zúčastňujú na úkor vyučovania, tisícky študentov po celom svete.
Jej úsilie v boji za lepšiu klímu podporili viaceré známe osobnosti, politici i pápež František. Na jej spôsob prezentácie poukazujú mnohí kritici.
Začiatkom týždňa sa slovenská poslankyňa Zuzana Zimenová (SaS) pozastavila nad tým, s akou ľahkosťou si Gréta v mene záchrany planéty mieša priority a povzbudzuje mladých, aby zahodili vzdelávanie.
Poslankyňa tiež postrehla, že jedna z účastníčok berlínskeho protestu niesla transparent s textom “klimatická kríza nebude čakať, kým zmaturujem”. “Naozaj? Klimatické zmeny vyžadujú v dlhodobom horizonte sofistikované riešenia,” vysvetľuje a pýta sa, prečo sa rovnako vášnivo neprotestuje aj proti nekvalitnému vzdelávaniu.
Dôsledky nekvalitného vzdelania sú totiž podľa Zimenovej rovnako hrozivé ako klimatické zmeny (viac v článku).
.JPG)
.jpg)
