Môj profil 
Predplatné
Pán Kujat, myslíte si, že sa zmluva INF ešte dá v tej či onej podobe zachrániť?
Dá sa zachrániť v každom prípade. Pre začiatok by bolo treba skoordinovať opatrenia na vzájomnú kontrolu, aby sme zistili, do akej miery sú odôvodnené vzájomné obvinenia USA a Ruska. Pani kancelárka by mohla prísť s podobným návrhom. Bolo by to ľahko organizovateľné, keby bola obnovená dohoda o vzájomných inšpekciách, ktorej termín vypršal v máji 2001, a keby boli do nej zaradené systémy, proti ktorým vystupuje Rusko. Potom by bolo možné zistiť, čo je pravda, a čo nie.
Ale zdá sa, že sa obe strany sa už zmierili s tým, že zmluva INF bude zrušená. Hlavným porazeným bude Európa, tá sa ale tomu prakticky nebráni.
V zásade obe strany, ako USA, tak aj Rusko, majú záujem na jej vypovedanie. To je spojené na jednej strane s tým, že počet strategických jadrových systémov bol vážne znížený v súlade so stále platnou dohodou o odzbrojení – so zmluvou START III. V roku 2021 má byť predĺžená. Tým strácajú samozrejme obe strany strategickú pružnosť. Takže sa obe obídu aj bez INF. A pre Európu to bude samozrejme katastrofa.
Táto zmluva je však zastaraná, pretože iné krajiny, oi. Čína, už majú podobné zbrane.
Čína je pre USA len zámienkou. Jej rakety stredného doletu nepredstavujú pre USA žiadnu hrozbu. Otázka je tiež v nasledujúcom. Keď chcú zaradiť do INF tretiu stranu, je potrebné zmluvu vypovedať? Alebo by bolo možno lepšie ju zachovať? Táto zmluva predsa znamená, že zmizla celá kategória zbraní – to je “nulové riešenie“. A menej ako nula predsa byť nemôže, dokonca keď sa ku zmluve pripojí tretia strana.
Tak prečo v Európe všetci mlčia? Alebo je táto hrozba dosť abstraktná?
Nie, nie je vôbec abstraktná. Je to spojené s tým, že sa USA chcú zbaviť vlastných záväzkov voči svojim európskym spojencom. To je rozhodujúci okamih. A dochádza k tomu pod heslom “Amerika nadovšetko!“
Ako hodnotíte terajšie vzťahy medzi USA a Ruskom? Ministra zahraničia USA Pompea privítali predsa v Soči dosť vrelo.
Je potrebné vždy chápať rozdiel medzi diplomatickými procedúrami a podstatou veci. Myslím si, že USA tiež veľmi dobre chápu, že úzku spoluprácu s Ruskom a odstránenie príčin konfliktu potrebujú nemenej než Rusko. A skôr či neskôr k tomu dôjde.
Budú vždy samozrejme otázky, v ktorých sa zachovajú rozpory medzi stranami, tie ale majú aj dosť veľa spoločných záujmov – napríklad na strategickej bilancii, ktorá zabráni reálnym konfliktom medzi veľmocami. Spoločné záujmy majú tiež na urovnanie konfliktu v Sýrii a na stabilite na Blízkom východe. Takže styčné body sú. Obe strany to len musia pochopiť. Myslím si, že Rusko to chápe. Možno to pochopia raz tiež Spojené štáty.
Aspoň Rusko podľa všetkého už nie je na prvom mieste na zozname “štátnych nepriateľov“ USA, ale na štvrtom. Čo si myslíte, bude vojna s Iránom?
Myslím si, že nie. Američania vyvíjajú samozrejme nátlak na Irán tým, že odstúpili od jadrovej dohody. Američania ale uvidia, že zostali v tomto svete sami a že ich bezpečnosť záleží tiež na tom, že majú spojencov a partnerov.
Mimochodom o spojencoch: Ako sa má Nemecko zachovať voči Rusku?
To záleží na tom, ako s ním budeme viesť dialóg. V zahraničnej politike to znamená, že Nemecko má rozhodnúť, v akých oblastiach potrebuje úzku spoluprácu s Ruskom a ako sa to dá uskutočniť. Pritom bude samozrejme nekonečná výmena výčitiek málo efektívna. Takže bude treba sa vzdať týchto výčitiek a pokúsiť sa nájsť takú cestu, ktorá by zodpovedala záujmom oboch strán. Ide v podstate o to, aby sa obnovila vzájomná dôvera, a to je možné len za vzájomného rešpektovania záujmov.
.jpg)
.jpeg)
.JPG)
