Prezident sa k nej vyjadril kriticky, konsoliduje sa podľa neho narýchlo a chýba odborná diskusia. Vystríhal aj pred spomaľovaním hospodárskeho rastu štátu.

Danko zareagoval, že to bol Pellegrini, kto si vybojoval výrazne väčší rozpočet ako jeho predchodkyňa Zuzana Čaputová. Poukázal aj na, koľko služobných vozidiel a ochrankárov používa prezident.

Šéf národniarov dodal, že ak prezidenta zaujíma, kam smerujú peniaze, tak je to podľa Danka nesystémové nastavenie 13. dôchodkov, nárast platov učiteľov, no veľa prostriedkov podľa jeho slov smeruje aj do rezortov vnútra a obrany. „Som z neho šokovaný. Ako môžem s ním zdieľať tú až povýšeneckosť a alibizmus a hádzanie špiny na vládu,“ reagoval na otázku, či zdieľa s prezidentom názory na konsolidáciu.

Danko v súvislosti s konsolidáciou priznal, že národniari nesúhlasia ani s nastavením systému DPH, no ako podotkol, vždy sú tu aj silnejší koaliční partneri.

Predseda SNS hovoril aj o potrebe optimalizácie počtu úradov, opätovne spomenul aj samosprávne kraje (SNS v lete navrhla na koaličnej rade redukciu počtu vyšších územných celkov z aktuálnych ôsmich na štyri – pozn. SITA). Najviac prostriedkov podľa jeho názoru smeruje do rezortov zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, obrany a vnútra. „Tam sa jedine dá šetriť. Štát nemá kde inde šetriť,“ vyjadril sa v súvislosti s časťou konsolidačného balíčka, ktorá by mala dopadnúť na stranu štátu.

Dankov diskusný oponent a podpredseda parlamentu Martin Dubéci (Progresívne Slovensko) skonštatoval, že vláda nepredstavila konsolidáciu ako takú, len tú časť, ktorá sa týka občanov. Prízvukoval, že v koalícii podľa neho nie je zhoda na tom, ako by mal na sebe ušetriť štát.

„Pre mňa je absolútne nezodpovedné a šokujúce, že oni vedia, že vám zoberú peniaze, ale kde budú šetriť na sebe, to je zatiaľ predmet hádok a politiky,“ vyjadril sa. Spoluúčasť štátu na šetrení je podľa neho slabá. Súhlasí s Dankom napríklad v otázke adresnosti 13. dôchodkov, spomenul aj energopomoc. Kritizoval, že z ministerstiev podľa neho neprichádzajú opatrenia pre ekonomický rast.

V rámci konsolidácie je v pláne natrvalo zrušiť deň pracovného pokoja 17. novembra, v roku 2026 by sa malo pracovať aj 6. januára a 8. mája. Januárový sviatok je ale súčasťou Vatikánskej zmluvy, v tento deň pravoslávni veriaci oslavujú Vianoce.

„Sám som hovoril premiérovi, že 6. január nie je šťastný, kvôli pravoslávnym spoluobčanom,“ poznamenal Danko. Pripustil, že nie je zástancom rušenia dní pracovného pokoja. „Je to účtovná operácia. Nikto neruší žiadne sviatky. Na dva roky by sa v tieto dni malo chodiť do práce. Či to bude 29. august, 17. november, neviem aký deň, je to účtovná operácia,“ prízvukoval. Opakovane zdôraznil, že systémové hľadanie prostriedkov by malo byť v rezortoch, ako je napríklad zdravotníctvo.

Dubéci považuje rušenie sviatkov za marginálnu vec v kontexte celej konsolidácie a úspor.

Šéf národniarov si myslí, že plat prezidenta v sume 18-tisíc eur je privysoký

Predseda Slovenskej národnej strany a podpredseda parlamentu Andrej Danko si myslí, že plat prezidenta v sume 18-tisíc eur je veľký plat. Skonštatoval to v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v reakcii na otázku, či trvá na znížení platu hlavy štátu. Danko pripomenul, že bude zavedené progresívne zdanenie fyzických osôb.

„Prezident by mal mať znížený plat zhruba o päťtisíc eur,“ dodal. Národniari pred časom prišli s nápadom, aby sa prezidentov plat znížil o 50 percent, návrhom cielili na to, aby bol plat prezidenta nižší ako plat premiéra. Danko v Sobotných dialógoch uviedol, že predmetnú tému otvoril preto, aby sa bavili aj o úspore v štáte a usporiadaní platov v štátnej správe. Je tiež toho názoru, že ak je niekto štátny zamestnanec, mal by ukázať, kde si ešte privyrába.

„Otázka platu prezidenta nie je osobná otázka. Od ministra financií som požadoval, aby predložil komplexnú reformu odmeňovania štátnych úradníkov,“ vysvetlil. Danko to zdôvodnil tým, že na nižších úrovniach štátnej správy podľa neho pracujúci platy nemajú a naopak, niektorí ministerskí úradníci si „ulietavajú“.

Dankov diskusný oponent Martin Dubéci z opozičného Progresívneho Slovenska poznamenal, že podľa jeho informácií je predmetný návrh vyradený z programu schôdze parlamentu, na čo mu Danko odvetil, že je to preto, lebo prišlo konsolidačné opatrenie v podobe progresívneho zdanenia, ktoré by sa malo dotknúť platu hlavy štátu.

„V princípe sa mi tiež zdá plat prezidenta vysoký,“ skonštatoval Dubéci, poznamenal však, že konsolidácia nestojí a nepadá na plate prezidenta.

Ja s tým nemám nič, je to irelevantná téma, vraví Danko v súvislosti s prípadným vymenovaním Miroslava Radačovského za veľvyslanca

Ja s tým nemám nič, je to irelevantná téma. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy sa takto predseda Slovenskej národnej strany a podpredseda parlamentu Andrej Danko vyjadril v odpovedi na otázku o prípadnom vymenovaní poslanca Miroslava Radačovského za slovenského veľvyslanca na Cypre. Informáciu, že by sa tak mohlo stať, priniesol začiatkom septembra Denník N.

Médium uviedlo, že túto informáciu mu potvrdili viaceré zdroje. Ak by sa Radačovský stal veľvyslancom, znamenalo by to, že do parlamentu by namiesto neho nastúpil náhradník. Radačovský vedie stranu Slovenský patriot, do parlamentu bol ale zvolený na kandidátke SNS. Nie je však členom poslaneckého klubu národniarov, funguje ako nezaradený poslanec. Jeho odchod by teda pre stranu mohol znamenať, že získa poslanca, ktorý do jej klubu vstúpi. SNS temer prišla o klub po rozkole s Rudolfom Huliakom a jeho poslancami, avšak Smer-SD jej „zapožičal“ poslanca Dušana Muňka. Radačovského prípadným nástupcom by mohol byť Zdenko Čambal, podpredseda SNS a primátor mesta Holíč. „Keď pán Radačovský pôjde za veľvyslanca, vôbec to nie je myslené v tej rovine, či sa klub posilní, neposilní,“ vravel Danko ďalej v Sobotných dialógoch. „Pán Radačovský dnes s nami nekomunikuje a koalícia potrebuje tri poslanecké kluby k procedúre v parlamente,“ dodal v kontexte toho, že Smer im poskytol Muňka. Podľa Danka to nebolo nezištné, ale z toho dôvodu, že sú potrebné tri kluby.

Následne dostal otázku o prípadnej podpore prezidenta Petra Pellegriniho, ak by sa rozhodol obhajovať mandát aj v ďalších prezidentských voľbách. „Ja si neviem predstaviť, keď sa pán prezident správa ako prezident Korčok, že by mal našu dôveru,“ vyjadril sa. Hlave štátu vytkol alibizmus aj „odťahovanie sa od koalície“, a tiež hádzanie problémov na koalíciu. Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska, ktoré je v súčasnosti najsilnejším opozičným subjektom, otázka o prípadnej podpore Pellegriniho od progresívcov prekvapila. „Celý týždeň som rozmýšľal nad konsolidáciou. Možno aj z úcty k ľuďom, ktorých sa dotkne zdražovanie a ekonomická mizéria a stagnácia, by som sa úplne netrápil tým, či pán prezident v roku 2029 bude schopný obhájiť svoj mandát, alebo nie,“ poznamenal.