V tejto súvislosti zároveň pripomenul, že sudcovia sú verejne činné osoby, ktoré zároveň majú vysoko rizikovú profesiu, a to v intenciách nielen náročnosti práce, ale aj korupčnej rizikovosti, čo zvyšuje naliehavosť potreby efektívnej verejnej kontroly. Zároveň treba podľa neho do úvahy vziať aj okolnosti slovenských pomerov, pričom početnosť káuz, aj z nedávnej minulosti, jasne indikuje, že možnosť efektívnej verejnej kontroly je naozaj potrebná.

„Viaceré významné kauzy totiž boli odhalené aj vďaka práci investigatívnych novinárov, ktorí po novom už mať prístup k relevantným údajom nebudú,” povedal Ivančík s poukazom na to, že na základe rozhodnutia Súdnej rady SR v majetkových priznaniach sudcov už nebudú verejne dostupné údaje o hodnote ich majetku, napríklad o kúpnych cenách ich nehnuteľností či výške úspor. Po novom tieto údaje budú dostupné len kontrolným komisiám a v prípade potreby orgánom činným v trestnom konaní. Právnik v tejto súvislosti hovorí o okliešťovaní.

Šéfka súdnej rady Marcela Kosová v rozhovore pre agentúru SITA skonštatovala, že slovenskí sudcovia podávajú mimoriadne podrobné majetkové priznanie a súdna rada má na ich kontrolu zriadenú samostatnú sekciu. Zamestnanci tejto sekcie majú podľa nej previerku na stupeň prísne tajné a sú to väčšinou bývalí príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. „To znamená, my ideme do 27 registrov verejných aj neverejných. Prechádzame kompletne všetko, register lodí, zbraní, lietadiel, aké máte nehnuteľnosti,“ zdôraznila Kosová. Podľa Ivančíka však treba brať ohľad na to, že je zásadný rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou kontrolou. „Zatiaľ čo pani predsedníčka Súdnej rady SR hovorí o postupoch vnútorných, okliešťovanie prístupu verejnosti k predmetným údajom sa týka kontroly vonkajšej. Samozrejme, základom funkčného systému je vnútorná kontrola, vyhodnocovanie údajov a vyvodzovanie zodpovednosti. S ohľadom na vonkajšiu kontrolu ale platí, že pokiaľ budú zverejňované údaje bez reálnych majetkových hodnôt, možnosť efektívnej verejnej kontroly klesne na minimum, pretože výpovednosť údajov bude nízka,” zdôraznil Ivančík.

Právnik zároveň pripustil, že prihliadať je potrebné aj na záujem sudcov a ochranu ich majetku, respektíve ich bezpečnosti. „Pri zverejňovaní/sprístupňovaní informácií by preto mal platiť princíp proporcionality, aby nedochádzalo k neprimeranému vychýleniu ani v prospech jedného právom chráneného záujmu. Do úvahy preto prichádzajú viaceré riešenia – napríklad zavedenie prístupu k citlivým údajom s tzv. digitálnou stopou,” dodal Ivančík.

Súdna rada na zasadnutí v júni tohto roku prijala uznesenie, ktorým obmedzila rozsah informácií, ktoré budú sprístupnené verejnosti v majetkových priznaniach a vyhláseniach sudcov. Rada podľa stanoviska reagovala na situáciu v spoločnosti a množiace sa útoky na majetky sudcov. V tejto súvislosti zdôraznila, že neznížila rozsah priznaní, ale iba rozsah ich zverejnenia.