Bratislava 12. júna 2019 (HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Opozičná SaS začiatkom týždňa oznámila, že za Luciu Ďuriš Nicholsonovú, ktorá odchádza do Bruselu, nominuje na post podpredsedu parlamentu kontroverzného exministra obrany Ľubomíra Galka, ktorého už včera na tomto poste odmietli viacerí predstavitelia Smeru-SD. Negatívne sa k nemu stavia aj ďalšia parlamentná strana. Galko však tvrdí, že vládny Smer ho odmieta preto, že dlhodobo poukazuje na ich prešľapy.
Ak by Ľubomír Galko v hlasovaní Národnej rady neprešiel ako jej podpredseda, bol by historicky prvým opozičným politikom odmietnutým na túto pozíciu. V utorok poslanci Robert Fico, Erik Tomáš a Ľuboš Blaha jasne deklarovali, že Galka spojeného s odpočúvacími škandálmi za jeho ministrovania v rezorte obrany, nepodporia ako podpredsedu NR SR (viac v článku).
Šéf Smeru Fico doslova povedal, že liberáli z SaS “sa museli zblázniť, keď nominovali Galka”. Ficovi prekáža najmä to, že ako minister obrany mal “porušiť všetky demokratické princípy pri odpočúvaní novinárov”. Dodal, že rešpektuje právo opozície nominovať na túto pozíciu svojho človeka, odporúča však, aby SaS navrhla niekoho iného (viac v článku).
Galko na odmietavé stanovisko Smeru zareagoval na Facebooku s tým, že Robert Fico, ktorého nazýva “obyvateľ Bašternákovho bytu” má podľa neho “traumu” z toho, že ho SaS nominovala na funkciu podpredsedu parlamentu, ktorá patrí SaS. “Ak ma v histórii ako prvého opozičného kandidáta nezvolia práve zásluhou Smeru-SD, lepšie vysvedčenie o mojej robote ani nemôžem dostať. A dýchať vám na chrbát a pranierovať vaše lotroviny, páni zo Smeru, budem naďalej. Tvrdo a razantne,” deklaroval poslanec.
S Galkom nie je stotožnená ani ĽSNS
Poslanec NR SR a najnovšie aj zvolený poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík k situácii uviedol, že Ľubomír Galko “patrí vôbec k najhorším a najzdiskreditovanejším nominantom, akých mohli liberáli zo SaS predstaviť”.
“Ak bude viesť Národnú radu s rovnakou odbornosťou a morálnosťou, s akou viedol kedysi ministerstvo obrany, tak naozaj zbohom Slovenská republika.”
Jaroslav Zajac