Vedci dnes odhadujú čas veľkého tresku, ktorý spôsobil zrod vesmíru, pomocou počítačových simulácií založených na vzdialenosti od najstarších hviezd, správaní galaxií a rýchlosti expanzie vesmíru. Cieľom je spočítať, ako dlho bude trvať, než sa všetky objekty vrátia do pôvodného stavu.
Kľúčovým parametrom pre výpočet “začiatku všetkého“ je Hubblov zákon, koeficient používaný americkým vedcom Edwinom Hubbleom, ktorý najprv vypočítal rýchlosť rozpínania vesmíru v roku 1929. Tento koeficient spája vzdialenosť do extragalaktického objektu – galaxie alebo kvazaru – s rýchlosťou jeho odstránenia.
Modernejšia metóda, ktorá používa reliktné žiarenie na odhad veku vesmíru – kozmické mikrovlnné pozadie, ktoré rovnomerne vypĺňa vesmír a ktoré sa objavilo v čase veľkého tresku – dáva inú hodnotu Hubblovej konštanty a podľa toho odlišný vek referenčného bodu.
Vedci zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, vedení astronómom Jamesom Schombertom z University of Oregon, použili zásadne novú metódu na výpočet vzdialeností vo vesmíre nezávislú na Hubblovej konštante a využívajúcu Tully–Fisherov vzťah založený na empirických pozorovaniach, ktorý spája hmotu alebo svietivosť špirálovej galaxie s rýchlosťou jej rotácie.
“Je známe, že problém rozsahu vzdialeností je neuveriteľne náročný, pretože vzdialenosti od galaxií sú obrovské a ukazovatele týchto vzdialeností sú slabé a je ťažké ich kalibrovať,“ uviedol Schombert v tlačovej správe z University of Oregon.
Pomocou presne určených vzdialeností do 50 galaxií ako orientačných bodov vypočítali autori vzdialenosť 95 ďalších galaxií a upravili koridor hodnôt Tully–Fisherovho vzťahu. Presnejší popis hmôt a rýchlostí rotácie galaxií umožnil matematicky získať vek a rýchlosť expanzie vesmíru.
Podľa vedcov je Hubblov zákon, teda rýchlosť expanzie vesmíru, 75,1 ± 2,3 km za sekundu na megaparsok a vek vesmíru je asi 12,6 miliárd rokov.
Tradičné metódy výpočtu definujú Hubblove hodnoty okolo 75 a metóda CMB potom okolo 67. Autori píšu, že “hodnotu pod 70 možno vylúčiť s 95% spoľahlivosťou“.
Rôzne metódy založené na rôznych hodnotách Hubblovej konštanty odhadujú vek vesmíru na 12 až 14,5 miliárd rokov. Napríklad podľa vesmírnej sondy NASA WMAP (Wilkinson Microwave Anisotropy Probe), ktorá študuje reliktívne žiarenie, je tento vek 13,77 miliárd rokov a toto číslo sa používa v štandardnom modeli kozmológie veľkého tresku.
“Tento rozdiel je ďaleko za pozorovacou chybou a spôsobuje veľké nedorozumenia v kozmologickej komunite, čo naznačuje, že naše chápanie fyziky vesmíru je neúplné,” poznamenáva Schombert.
Nový výskum je čiastočne založený na pozorovaniach uskutočnených pomocou Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu.