Môj profil 
Predplatné
Celosvetové priemerné skóre miery slobody a demokracie každoročne klesalo od roku 2005, takže každý región (okrem ázijsko-tichomorského) má za rok 2018 nižšie priemerné skóre ako v roku 2005.
Podľa rebríčka je menej slobody v čoraz viacerých krajinách vo všetkých častiach sveta a týka sa aj doteraz “slobodných”, či “čiastočne slobodných” krajín, aj keď výraznejší pokles bol zaznamenaný v “neslobodných” krajinách.
Koniec studenej vojny koncom 20. storočia uľahčil vlnu demokratizácie, ktorú ale veľký podiel krajín nedokázal udržať. Od roku 1988 do roku 2005 sa znížila v priemere 0 11%. V nasledujúcom 13-ročnom období až do súčasnosti aj tie krajiny, ktoré patrili do kategórie “slobodných”, pocítili eróziu demokracie. Najnovšia správa tak konštatuje, že ku kríze dôvery v politické systémy dlhodobých demokracií prispeli sociálne a hospodárske zmeny súvisiace s globalizáciou.
A ešte jedno poznamenanie: “Nepriateľské sily po celom svete naďalej spochybňujú inštitúcie, ktoré majú chrániť politické práva a občianske slobody, a škody, ktoré vznikli za posledných 13 rokov, sa tak skoro nezrušia.”
Ako príklad sú uvádzané Maďarsko a Srbsko, ktoré práve kvôli tomuto poklesli z kategórie “slobodných” do kategórie “čiastočne slobodných”.
Maďarská strana Fidesz premiéra Viktora Orbána totiž podľa organizácie “trvalo útočí na demokratické inštitúcie krajiny a využíva svoju parlamentnú superväčšinu na zavedenie obmedzení alebo presadzovanie kontroly nad opozíciou, médiami, náboženskými skupinami, akademickou obcou, mimovládnymi organizáciami, súdmi, žiadateľmi o azyl a súkromným sektorom”.
V Srbsku zasa “pokračujú pokusy vlády a spojeneckých médií o oslabenie nezávislých novinárov prostredníctvom kampaní proti obťažovaniu a zneužitiu a de facto akumulácie výkonných právomocí prezidenta Aleksandara Vučiča v rozpore s ústavnou úlohou”.
Chválená je však napríklad situácia v Zimbabwe (povýšenie z “neslobodnej” na “čiastočne slobodnú” krajinu), keď po prezidentských voľbách v roku 2018, o ktorých správa pripúšťa, že boli “hlboko chybné”, získala určitú mieru legitimity vláda prezidenta Emmersona Mnangagwu po tom, ako armáda donútila Roberta Mugabeho k rezignácii.
Za “neslobodné” krajiny sa podľa správy považuje Venezuela (19 bodov zo 100), Bielorusko (19), Rusko (20), Čína (11) s Tibetom (len 1), krajiny juhovýchodnej Ázie, stredovýchodné a blízkovýchodné krajiny (napríklad Sýria so skóre nula), väčšina afrických krajín, z ktorých najnižšie skóre mala Eritrea, Južný Sudán (obe so skóre 2), Západná Sahara (4), či Líbya (7).
Stav demokracie a slobody v USA
Čo sa týka USA, odkiaľ pochádza samotná mimovládka Freedom House, aj tu sa konštatuje pokles demokracie, čo nielen “testuje stabilitu ich ústavného systému”, ale z hľadiska ich veľmocenského postavenia “hrozí podkopanie politických práv a občianskych slobôd na celom svete”.
Príčinou je podľa správy konanie súčasného prezidenta Donalda Trumpa a jeho “útoky na právny štát, faktografickú žurnalistiku a ďalšie zásady a normy demokracie”.
Freedom House zaznamenal celkový pokles politických práv a občianskych slobôd v USA už za posledných osem rokov, ale výrazný pokles až o tri body nastal práve nástupom Trumpa v roku 2017. Výrazné obavy zahŕňali “ruský zásah do volieb v USA, domáce pokusy manipulovať volebný systém, výkonnú a legislatívnu dysfunkciu, konflikty záujmov, nedostatok transparentnosti a tlak na nezávislosť súdnictva”.
Skóre USA za slobodu zhromažďovania sa zlepšilo, keďže došlo k nárastu občianskych akcií a demonštrácií týkajúcich sa otázok od práv žien a prisťahovaleckej politiky až po problém hromadných strelieb v školách, pričom sa neopakovalo násilie súvisiace s protestmi, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch spôsobilo nižšie skóre.
Zhoršilo sa ale skóre za rovnaké zaobchádzanie pred zákonom, v dôsledku vládnych politík a krokov, ktoré okrem iného aj “neoprávnene obmedzili zákonné práva žiadateľov o azyl, príznaky diskriminácie pri prijímaní utečencov na presídlenie a neprimerane prísne alebo náhodné politiky presadzovania prisťahovalectva, ktoré viedli k oddeleniu detí od dospelých členov rodiny”.
USA tak získali skóre len 86 z možných 100 bodov, čo je výrazný pokles o osem bodov. Síce ešte vždy patria do kategórie “slobodných” krajín, ich index demokracie je nižší, ako získalo Francúzsko, Nemecko, či Veľká Británia, a je blízky krajinám ako Belize, Chorvátsko, Grécko, Lotyšsko a Mongolsko.
Slovensko získalo 88 bodov.
.jpg)
.JPG)
