Môj profil 
Predplatné
Nikózia 17. marca (TASR) – Obyvateľov Cypru zaskočila správa, že súčasťou dohody o záchrannom úvere je jednorazový poplatok z bankových vkladov, ktorý má pomôcť krajine dostať sa z dlhov. Agentúra AP v tejto súvislosti upozorňuje na problémy, ktoré môže poplatok spôsobiť.
Cyprus vlani v lete požiadal o záchranný úver. Dôvodom sú problémy bankového sektora na ostrove, ktorý musel odpísať veľké straty z gréckych dlhopisov. Po zdĺhavých rokovaniach lídri eurozóny na summite tento týždeň schválili Cypru finančnú pomoc vo výške 10 miliárd eur. Jednou z podmienok úver je aj jednorazový poplatok z vkladov, ktorí musia zaplatiť všetci majitelia účtov v cyperských bankách.
Konkrétne, budúci veritelia navrhli, aby klienti cyperských bánk, ktorí majú na účte menej ako 100.000 eur zaplatili jednorazovú daň vo výške 6,75 % z vkladu v banke, a tí, ktorí majú viac, by mali zaplatiť 9,9 % z vloženej sumy
Cyprus nie je jedinou krajinou eurozóny, ktorá musí zaviesť nové dane, aby splnila podmienky úveru. Aj obyvateľom Grécka, Írska a Portugalska klesli disponibilné príjmy, ale Cyprus v tomto smere vstupuje na "novú pôdu", čo môže mať ako legálne, tak politické dôsledky.
Banky na ostrove, ktoré boli v sobotu (16. 3.) otvorené, museli predčasne zatvoriť svoje pobočky pred náporom klientov, ktorí si chceli vybrať z účtov peniaze. Ale medzitým už finančné ústavy stihli podniknúť všetky kroky, aby "zapečatili" na účtoch sumu, ktorá zodpovedá výške nového poplatku. Zvyšné peniaze si klienti môžu vybrať z bankomatov. Cyperčania však nemôžu do utorka svoje peniaze previesť do zahraničia, keďže banky budú v pondelok pre sviatok zatvorené.
Dohodu o úvere pre Cyprus musia ešte schváliť všetky štáty eurozóny a v mnohých prípadoch nielen ich vlády, ale aj národné parlamenty. Nedá sa preto odhadnúť ako rýchlo celý proces prebehne a čo sa medzitým stane s vkladmi v cyperských bankách.
Agentúra AP pripomína, že od vypuknutia dlhovej krízy v eurozóne v roku 2010 boli vklady klientov v bankách chránené. Európski predstavitelia sľubujú, že Cyprus je v tomto smere iba výnimka a v jednom bode majú pravdu: cyperské banky sú financované prevažne z vkladov, a nie z dlhopisov. Takže by nemalo veľký zmysel, aby sa na záchrane ostrova pred bankrotom podieľali majitelia dlhopisov, ako to bolo v prípade Grécka.
Všetci klienti, ktorí majú uložené peniaze v cyperských bankách, s výnimkou tých, ktoré uložili peniaze v ich gréckych pobočkách, zaplatia jednorazový poplatok z vkladov. Veritelia tak chcú ochrániť Grécko, ktoré bojuje s enormnými dlhými, alebo možno chcú iba zabrániť ďalšiemu odlivu vkladov z Grécka a ochrana tamojších pobočiek minimalizuje túto možnosť.
Cyperské banky spravujú vklady klientov za viac ako 68 miliárd eur, z toho približne 40 % patrí cudzincom, najmä Rusom. To znamená, že na rozdiel od iných krajín eurozóny, ktoré požiadali o úver, sa na záchrane ostrova budú vo veľkej miere podieľať cudzinci. Cyperčania sa tak vyhnú zvyšovaniu spotrebných a iných daní, ktoré tvrdo pocítili obyvatelia Grécka, Írska a Portugalska.
.jpg)
.jpg)
