Záujmom občanov Európy je mier a prosperita – kto by mohol niečo namietať proti tomuto konštatovaniu? A predsa sa zdá, že nie každému leží práve tento záujem na srdci. A dokonca v samotnej centrále EÚ, teda práve na mieste, ktorého poslaním by malo byť práve toto: zabezpečiť mier a prosperitu pre Európu.

Prinášame svedectvo o tom, ako sa pozitívna snaha o tvorivé napĺňanie toľko deklarovanej snahy o priateľstvo a spoluprácu medzi národmi ľahko rozplynie v amorfnej hmle úradníckeho cynizmu, za ktorým je možné tušiť sebecké zámery temných síl kdesi odinakiaľ.

Nespochybniteľný právny základ vzťahov s Čínou: politika jednej Číny

Celý svet, vrátane EÚ rešpektuje skutočnosť, že ostrov Taiwan je neoddiskutovateľnou súčasťou Číny. Hoci v súčasnosti na ňom existuje iný režim ako v kontinentálnej časti Číny, nikto nespochybňuje skutočnosť, že po každej inej stránke – právnej, kultúrnej, historickej – Taiwan je súčasťou Číny. Preto aj Európska únia sa oficiálne hlási k tzv. „politike jednej Číny“.

Čína ako jedna z dominantných svetových veľmocí je a bude pre EÚ nesmierne dôležitým partnerom. Nielen preto, že prakticky čokoľvek si v obchode kúpite, má na spodku nápis „Made in China“, ale aj preto, že Čína je čoraz významnejším hráčom aj v oblasti politickej a vojenskej – na rozdiel od EÚ, kde ten vývoj je, žiaľ, presne opačný.

Potrebu budovať pozitívne vzťahy s Čínou, napriek rozdielnym pohľadom na ľudské práva či niektoré medzinárodnopolitické otázky, zdôrazňujú všetci poprední európski predstavitelia. Áno, často vyjadrujú kritiku, ale súčasne zdôrazňujú potrebu udržiavať spoluprácu a všestranné kontakty. Môžeme spomenúť návštevu prezidenta Macrona a predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej v Číne alebo vyjadrenia podpredsedu Európskej komisie a Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella – akéhosi „ministra zahraničia“ EÚ.

Borrell mal 13. apríla tohto roku prejav, ktorý plánoval predniesť počas svojej plánovanej návštevy Číny. Tú nemohol uskutočniť, lebo ochorel na Covid-19, ale vo svojom pripravenom príhovore konštatoval, že rozvoj Číny počas posledného polstoročia je veľkým historickým úspechom ľudstva, ktorý umožnili politické rozhodnutia čínskych orgánov.

Borrell spomenul čoraz väčšiu previazanosť ekonomík Západu a Číny a uviedol: „Pevne verím v dôležitosť verejnej diplomacie v osobných a ľudských výmenách a v to, že obe strany profitujú z toho, že sa lepšie poznajú. To je dôvod, prečo sa kultúrne a osobné výmeny medzi Európou a Čínou musia po troch rokoch prerušenia čo najskôr obnoviť.“

Ak Taiwan, tak prečo nie aj Čína?

Toto je teda oficiálne deklarovaný rámec európskych vzťahov k Číne. A teraz poďme k podstate príbehu. Pred pol rokom, v novembri 2022 sa v priestoroch Európskeho parlamentu (EP) uskutočnila taiwanská výstava orchideí. Bolo to gesto vyjadrenia podpory taiwanskému režimu zo strany EÚ a každému bolo jasné, že Čínska ľudová republika bude takéto gesto vnímať negatívne.

Ak však EÚ uznáva politiku jednej Číny a deklaruje potrebu mať dobré vzťahy s Čínou, tak by bolo diplomaticky veľmi prospešné urobiť priateľské gesto aj voči Číne. Nebolo by to proti žiadnej oficiálnej stratégii EÚ dohodnutej na európskej úrovni, a napokon, europarlament je inštitúciou všetkých občanov EÚ, zastrešuje aj zahraničnopolitické názory členských štátov, keďže tieto sa nikdy celkom nevzdali svojho zvrchovaného práva mať vlastnú zahraničnú politiku, napriek tomu, že delegovali určité právomoci na EÚ (viď Zmluva o Európskej únii, články 21 – 46, nájdete ich napríklad tu).

A tak slovenskému europoslancovi Miroslavovi Radačovskému napadla celkom logická a prirodzená myšlienka: ak mohla byť v EP taiwanská výstava, tak prečo by tam nemohla byť aj čínska? Preto už začiatkom decembra prišiel s návrhom, že v rámci vyváženého prístupu a budovania dobrých vzťahov s Čínou by mohla byť v priestoroch EP realizovaná aj výstava čínskej kultúry, jednej z najbohatších a najstarobylejších na svete.

Návrh na výstavu organizovanú v spolupráci s čínskou misiou v Bruseli bol orgánmi EP prijatý a začalo sa s jej prípravou. Radačovského tím začal začiatkom januára v tejto veci komunikovať s útvarom, ktorý v EP má na starosti prípravu expozícií.

Europarlament, babylon najrôznejších názorov – alebo žeby nie?

Skôr než sa dostaneme ďalej, bude potrebné si trochu bližšie predstaviť bruselské sídlo EP. V skutočnosti oficiálnym sídlom EP je Štrasburg, avšak väčšina diania prebieha v Bruseli. Komplex budov EP je obrovský, popri 705 poslancoch EP tu pracuje vyše päťtisíc (!) úradníkov a ďalších niekoľko tisíc asistentov poslancov. V tomto kolose nájdete najrôznejšie divoké umelecké diela dokumentujúce pestrosť Európy, poštu, obchody… a tiež výstavy, naozaj najrôznejšieho druhu, zamerania a svetonázorového ladenia.

Tak napríklad, presne v rovnakom čase, keď sa v priestoroch EP mala konať výstava čínskej kultúry „Čaj pre harmóniu“, sa tam konala krajne kontroverzná, provokatívna, zjavne antikresťanská, rúhačská, doslova satanistická LGBT výstava švédskej lesbickej fotografky Elisabeth Ohlsonovej (písali sme o tom tu), ktorá vedeniu EP zjavne vôbec nevadila, napriek tomu, že sa proti nej ostro ohradila časť kresťansky orientovaných europoslancov.

Za týchto okolností sa zdalo, že zorganizovať v EP vyslovene neškodnú a totálne apolitickú výstavu päťtisícročnej čínskej kultúry nazvanú „Čaj pre harmóniu“ je čosi absolútne neškodné a bezproblémové a organizátorom ani len nenapadlo, že by s tým mohol mať niekto problém.

Najprv mŕtvy chrobák, na poslednú chvíľu zamietnutie

Od januára teda prebiehala komunikácia so službou LINC MEP, ktorá okrem iného zabezpečuje aj prípravu výstav a podobných podujatí. Výstava sa mala konať v dňoch 2. až 5. mája 2023 najskôr na inom mieste, ale potom jej bolo z priestorových dôvodov určené miesto vo väčšej sále, pomenovanej po vynikajúcom židovskom huslistovi Yehudim Menuhinovi. Bola pripravená grafická výzdoba, informačné panely, rekvizity, účinkujúci a všetky ostatné náležitosti. Čínska misia v Bruseli, zodpovedný útvar v Bruseli, ale tiež tím asistentov europoslanca Radačovského, tí všetci sa štyri mesiace intenzívne venovali príprave výstavy.

Ešte koncom marca bola zaslaná do kancelárie kvestora žiadosť o oficiálne potvrdenie schválenia výstavy, avšak táto nereagovala. V podstate sa stavala do polohy mŕtveho chrobáka, keď ani na opätovné pokusy nebolo možné s nimi nadviazať zmysluplný kontakt.

Čas bežal, blížil sa koniec apríla, už museli byť urobené a rozposlané pozvánky, ale úradníci sa stále vyhovárali, že spis o výstave kdesi leží, a že rozhodnutie bude čoskoro urobené.

A napokon 25. apríla, týždeň pred akciou, ktorá už bola v podstate pripravená, prišiel Miroslavovi Radačovskému z kancelárie hlavného kvestora Hansena list s týmto textom: „Chcem vás informovať, že zodpovedný kvestor sa rozhodol neschváliť vašu žiadosť o výstavu ,Kultúrna prezentácia Čínskej ľudovej republiky – čajová kultúra‘, pretože nie je v súlade s rozhodnutím Konferencie predsedov o ,Usmernení k vzťahom so zástupcami tretích krajín‘, v znení schválenom 13. apríla 2023.“

Trápna výhovorka bruselských úradníkov

Konferencia predsedov je útvar EP, ktorý funguje podobne ako grémium v našej Národnej rade SR: je to porada predsedov politických skupín o zložitých otázkach, ktorá má pripraviť odporúčanie pre hlasovanie pléna EP alebo ďalších orgánov.

Táto Konferencia predsedov teda nemá zásadnú rozhodovaciu právomoc a okrem toho, ona sa vôbec nevyjadrovala k samotnej výstave, ona iba bezo zmien schválila návrh predsedníčky EP Roberty Metsolovej „na zefektívnenie vzťahov medzi poslancami EP, resp. ich zamestnancami a zástupcami tretích krajín“.

V tom usmernení bolo spomínaných viacero krajín, ale konkrétne vo vzťahu k Číne a Iránu tam bolo uvedené, že vzhľadom na čínske a iránske sankcie voči poslancom EP (Čína uvalila už dávnejšie sankcie na niekoľkých europoslancov za ich provokatívne výroky súvisiace s dodržiavaním ľudských práv v Číne) „čínski a iránski poslanci nebudú mať povolený prístup do priestorov EP a EP nebude organizovať do týchto krajín žiadne oficiálne misie, ak takáto misia nebude zahŕňať aspoň jedného poslanca EP, na ktorého sa vzťahujú sankcie týchto dvoch krajín. Dvojstranné kontakty poslancov EP a ich zamestnancov so zástupcami týchto dvoch krajín by sa mali obmedziť na stretnutia s osobami v oficiálnych pozíciách (,funkcionári‘) a mali by byť oznámené administratíve EP. Môžu sa konať v rámci medzinárodných stretnutí.“

V tom usmernení, aj keby bolo nejakým spôsobom zaväzujúce, teda nebola žiadna reč o zákaze kultúrnych a spoločenských podujatí a výstava „Čaj pre harmóniu“ ho nijako neporušila.

Divné pozadie celej veci

Kvestor Hansen sa teda rozhodol svojvoľne zrušiť štvormesačnú prácu niekoľkých tímov ľudí na základe vymyslenej výhovorky. Vyvstáva tu však niekoľko otázok. Prečo útvar kvestora nechal taký dlhý čas pripravovať výstavu a zrušil ju až na poslednú chvíľu, keď to už nielen pre čínsku stranu, ale aj pre EP znamenalo škodu (v prípade EP nielen finančnú, ale aj diplomatickú a spoločenskú)?

Prečo útvar kvestora celý mesiac od marca do konca apríla nereagoval na urgentné pokusy o kontaktovanie zo strany Radačovského tímu?

A prečo 13. apríla šéf diplomatov EÚ Josep Borrell, ako sme spomenuli horevyššie, zdôrazňoval potrebu obnoviť osobné a kultúrne vzťahy s Čínou a hneď na ďalší deň politický krúžok centrálnych lobistov EP vydal provokatívne usmernenie nevpúšťať do EP čínskych poslancov?

Za rozhodnutím takýmto potkaním spôsobom zakázať výstavu môže byť aj ďalšia vec, hoci upozorňujem, že toto je iba čisto súkromný a nepodložený dohad. Vplyvnú pozíciu v EP zastáva fanatický progresívec Michal Šimečka (je jedným z podpredsedov EP), ktorý sa nijako netají svojím absolútne negatívnym postojom voči Radačovskému a ostentatívne ho ignoruje a blokuje všade, kde sa dá. Síce ho osobne pred príchodom do Bruselu zrejme ani nepoznal, ale to nepriateľstvo je apriori preto, lebo Radačovský prijal pozvanie kandidovať za europoslanca na kandidátke ĽSNS. Za týchto okolností nie je až také ťažké si predstaviť jeho reakciu, keď sa dozvedel, že Radačovský si dovolil organizovať v EP výstavu (akúkoľvek). No možno Šimečkovi krivdím a v takom prípade sa ospravedlňujem.

Radačovského vyčítavý list kvestorovi EP

Kvôli zrušeniu výstavy na poslednú chvíľu sa Radačovský ocitol v chúlostivej situácii: musel taktne vysvetliť čínskym partnerom, že výstava, ktorá bola schválená, naplánovaná a v podstate už pripravená, sa nebude môcť uskutočniť, lebo ju ktosi jednoducho zakázal. Číňania našťastie plne chápali kontext. A keďže výstava už bola hotová, bola by škoda ju už nezrealizovať, a preto sa rozhodli ju usporiadať v náhradných priestoroch – vo svojom bruselskom kultúrnom centre. Viac o výstave „Čaj pre harmóniu“ si môžete prečítať napríklad tu.

Radačovský, samozrejme, nemohol vec nechať len tak. Napísal kvestorovi Hansenovi slušný, pomerne dlhý list, v ktorom uviedol, že musí s ľútosťou konštatovať, že postup kancelárie kvestora EP nebol seriózny. Napísal tiež niečo v tom zmysle, že spolupráca medzi národmi je základom mieru a ak sa mohla v EP konať taiwanská orchideová výstava, a keď sa poprední predstavitelia EÚ vyjadrujú o potrebe obnoviť kontakty s Čínou, tak kultúrna apolitická výstava predsa nie je nič zlé.

Vo svojom liste Radačovský zdôraznil, že rozhodnutie Konferencie predsedov sa týkalo vstupu poslancov Číny a Iránu do priestorov EP a nie kultúrnych výstav. A že predstavitelia čínskej misie v Bruseli bez problémov vstupovali do EP aj po 14. apríli, teda po vyššie spomenutom rozhodnutí Konferencie predsedov o zákaze vstupu čínskych poslancov na pôdu EP.

Radačovský tiež uviedol, že počas štyroch mesiacov príprav výstavy im ani náznakom nebolo dané najavo, že by s výstavou mal byť nejaký problém. Skutočnosť, že zákaz im oznámili až na poslednú chvíľu a predtým nereagovali na mnohé pokusy o kontaktovanie (vymenoval mnoho dátumov, kedy sa jeho ľudia pokúšali o kontakt), spôsobilo zneváženie niekoľkomesačnej práce europoslanca a jeho tímu.

Poučná lekcia o tom, ako sa komunikuje v europarlamente

Christophe Hansen, poslanec a kvestor Európskeho parlamentu Radačovskému odpovedal listom, v ktorom uviedol:

„Vašu expozíciu som neschválil, pretože bolo zistené, že nie je v súlade s rozhodnutím Konferencie predsedov o ,Usmernení pre vzťahy s predstaviteľmi tretích krajín‘, ktoré bolo schválené 13. 4. 2023.

Pokiaľ ide o časový harmonogram rozhodnutia o zamietnutí výstavy, upozorňujem, že rozhodnutie Konferencie predsedov bolo prijaté 13. apríla a nadobudlo platnosť až prijatím zápisnice na nasledujúcom zasadnutí Konferencie predsedov 20. apríla. Po analýze spisu výstavy vo svetle týchto nových usmernení vám bolo rozhodnutie o zamietnutí výstavy oznámené o 3 pracovné dni neskôr, 25. apríla.

Okrem toho mi dovoľte zdôrazniť, že podľa článku 9 ods. 4 rozhodnutia predsedníctva o pravidlách upravujúcich kultúrne podujatia a výstavy v priestoroch EP majú členovia sponzori, ktorí nesúhlasia s rozhodnutím príslušného kvestora, právo písomne sa odvolať ku kvestorom.“

Ak sa lepšie zamyslíte nad obsahom toho listu, tak možno zistíte, že jeho podstata by sa dala napísať aj oveľa stručnejšie, vlastne jedným jediným slovom: „Neotravuj!“ K vrcholnej arogancii a bezočivosti dotyčného euroúradníka dodajme nasledovné:

1. Hansen napísal: „Vašu expozíciu som neschválil, pretože bolo zistené, že nie je v súlade…“ Výraz „bolo zistené“ sa dá preložiť ako „ja som sa rozhodol“. Čo tam po jasných argumentoch proti…

2. Hansen píše, že rozhodnutie Konferencie predsedov nadobudlo platnosť až týždeň potom, ako bolo vynesené, plus tri pracovné dni… Ani sa neobťažoval ospravedlniť za to, že spôsobil škodu tým, že nedal Radačovského tímu bezodkladne vedieť, aby rýchlo zastavili všetky prípravy a neposielali pozvánky. Stačil by jediný telefonát…

3. A vraj sa Radačovský mohol odvolať ku kvestorom. Týždeň pred konaním výstavy… aj vy tam cítite ten výsmech?

Pre úplnosť si sem dajme aj pekný list, ktorý Radačovský ešte 28. apríla napísal aj Šimečkovi:

„Vážený pán podpredseda parlamentu,

veriac vo Vašu múdrosť, korektnosť a objektivitu, s dôverou sa na Vás ako Slováka a podpredsedu EP obraciam so sťažnosťou, ktorú som podal voči rozhodnutiu nepovoliť kultúrnu výstavu pod názvom ,Kultúrna prezentácia Čínskej ľudovej republiky – čajová kultúra‘ v priestoroch EP. Dovoľujem si Vám zaslať kópiu mojej sťažnosti a poprosiť Vás, pokiaľ je to z Vašej strany možné, aby ste sa o daný problém zaujímali a prípadne pomohli ho objektívne vysvetliť.

S úctou, JUDr. Miroslav Radačovský, europoslanec“

Samozrejme, ako už iste tušíte, tento list zostal bez odpovede.

Radačovského slovo na záver:

„Považujem za neúctu a napľutie do tváre mieru a mierovej spolupráce medzi národmi a štátmi, ak vedenie EP povolilo výstavu LGBTQ s protikresťanskou tematikou v dňoch 2. – 5. mája, ale v rovnakom čase nepovolilo výstavu čínskej kultúry organizovanú mnou a mojou kanceláriou.

Že išlo o zneváženie a znehodnotenie práce europoslanca a jeho ľudí takýmto zlým spôsobom, to ma až tak nebolí, hoci ma to mrzí kvôli množstvu vynaloženej práce môjho tímu. Ale bolí ma to kvôli tomu, že vidím k akej budúcnosti sa Európa a svet takýmto spôsobom posúva. Ak budú takto likvidovaní takí obyčajní europoslanci ako je Radačovský, tak potom mi z toho vychádza, že tu sa ktosi pokúša už v zárodku zničiť a zadusiť všetko, čo by mu mohlo krížiť plány.

Aby niekto nepovedal, že ja som výlučne priateľom Číny, tak zdôrazňujem, že by som bol priateľ s každým štátom a každou mocnosťou, ktorá má názor na vojnu na Ukrajine taký, ako mám ja. A Číňania majú taký názor. Keby taký názor malo Nemecko, tak by som bol pronemecký. Keby taký názor malo Španielsko, tak by som bol prošpanielsky. Na prvom mieste musí vždy byť mier a spolupráca – a nielen slovanských národov, ale všetkých národov.“

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

Satanizmus priamo v parlamente EÚ. Na kresťanstvo si dnes trúfne úplne každý