Európska LGBTi stratégia oberie o peniaze všetkých

Únia má podľa nich využiť všetky dostupné právne, finančné aj politické prostriedky. Pretože o týchto veciach sa „nemá vyjednávať”. Zdá sa, že sexuálne menšiny budú získavať toľko práv, až začnú potláčať práva väčšinového obyvateľstva…

Dajú sa azda požiadavky aktivistov interpretovať aj iným spôsobom? Podľa ILGA-Europe, najvýznamnejšej európskej mimovládky vo sfére LGBTI, je stratégia politík odporúčaná Európskou komisiou na obdobie 2026-2030 nedostačujúca. Jej prístup má byť totiž príliš „opatrný”.

Pozreli sme sa teda kľúčové aspekty spomínanej dokumentácie – názor o nich si budete môcť utvoriť na konci článku sami.

Ochraňovať, posilňovať a povzbudzovať k zapojeniu sa (resp. k spoločenskej angažovanosti), to sú základné piliere predmetnej stratégie. Vychádzajú z línie  načrtnutej samotnou komisárkou von der Leyenovou a predpokladá sa, že poslúžia členským štátom ako kolektívny záväzok. Financovanie na presadzovanie konkrétnych cieľov potom pôjde rôznymi cestami, predovšetkým zrejme cez občiansky sektor.

Nech sa páči, príležitosť na ľahko zarobené peniaze, načo by ste mali niekde vo fabrike ťahať dvanástky – stačí sa správne politicky naladiť!

1. Ochrana: stratégia EÚ nás vyzýva bojovať proti nenávisti voči sexuálnej inakosti. V poriadku, ja som tiež proti pestovaniu nenávisti v ľudskej duši. Ako to však chcete spraviť? V kultovom románe Mechanický pomaranč premietajú hlavnému hrdinovi, patologickému násilníkovi toľko strašných záberov zo sveta, až v ňom vyvolajú Pavlovov reflex pri každom ďalšom prejave násilia. V skutočnosti však nezmenili jeho povahu, ostal stále rovnakým nenávistným zlosynom – iba mu „naprogramovali” dávivý reflex.

Ľudí môžete edukovať, ale nie tlačiť na nich, a tobôž nie sa vyhrážať ďalšou reguláciou online debát s cieľom odstrániť „hate speech”. To je nemožné – jedine, že chceme zaviesť cenzúru aj s kontrolnými orgánmi. Kde potom ostane demokracia?

Môžu nám rovno zaviesť ideovú políciu…

A to som ešte nespomenul, že program obsahuje aj klauzulu o ochrane LGBTi migrantov.

2. Posilňovanie komunity: Komisia sa rozhodla posilňovať povedomie o otázkach sexuálnej inakosti od raného veku. V bode 2.1 analyzovaného dokumentu (s. 10) je otvorene priznaná žiadosť o edukovanie detí a mládeže v tomto smere. Chcú, aby si deti osvojili „hodnoty inklúzie” a v dospelosti ich odovzdávali nasledujúcim generáciám. Čítate správne, a tiež mi z toho blikajú všetky kontrolky. Píše sa tam doslova o „oslave diverzity”.

V poriadku, ale moje deti sa na biológii o pomôckach pre lesbičky učiť nebudú, lebo ich vyberiem zo školy. Vsjo jasno, súdruhovia z eurosojuzu?

3. Občianska angažovanosť: Brusel vyčlení financie (hovoríme o miliardách, ktoré mohli ísť aj na pomoc znevýhodneným spoluobčanom alebo deťom, ale Únia má očividne na rozhadzovanie…) na sprostredkovanie LGBTi hodnôt (mimochodom, aké sú to?) verejnosti skrz neziskové organizácie. Viac než to, zapojiť chcú aj akademikov. Jednoducho útok na všetkých frontoch – veď ak sa niečo propaguje na univerzitách, zákonite to musí byť dobre…

Ak to mám zhrnúť:

Tu si niekto urobil zo sexuality politickú tému. Nikto predsa nezakazuje ľuďom, aby milovali iných ľudí vlastného pohlavia – hoci práve týmto smerom sa Brusel snaží ťahať diskurz. Práveže majú práv až-až, veď v Európe visia dúhové vlajky na verejných priestranstvách, štátnych inštitúciách, či v areáloch firiem (kauza VW Slovensko). Tlak na spoločnosť, aby nadšene vítala symboly spájajúce sa napríklad s análnou penetráciou (pretože tá je predsa konkrétnym fyzickým prejavom uskutočnenej homosexuálnej lásky), je enormný. A pokiaľ si o veci myslíte svoje, a vyjadríte sa kriticky, môžete sa do budúcna vystaviť riziku, že vás označia za homofóba šíriaceho nenávisť – hoci by ste len upozornili na holé fakty.

Áno, aj toto nás pri súčasných trendoch a smerovaní európskych politík môže čakať. Vitajte v dystopickom svete liberálneho fašizmu, o akom sa Orwellovi ani nesnívalo.

PS: Som si dobre vedomý, že v nedeľu bolo výročie hroznej vraždy homosexuálnej dvojice pri podniku Tepláreň. Vraždila vtedy nenávisť spojená so šialenstvom. Bohužiaľ, ľudia s narušenou osobnosťou budú medzi nami chodiť vždy – tomu sa nedá

predchádzať nijakým spôsobom. Ani nalievaním miliárd eur do propagačnej kampane, ani vyplakávaním v médiách. Krutosť a temnota sú nevyhnutné súčasti ľudskej existencie a nemožno ich dostať z človeka von, keď sa tam raz udomácnia. To sú psychologické fakty.

Preto usudzujem, že každá politická aktivita pripomínajúca pamiatku zavraždenej dvojice pri Teplárni, je len neúprimné divadlo pre vlastnú voličskú základňu.