V nemeckom parlamente vypukla hádka o deportačných centrách

Vo štvrtok vypukla v nemeckom parlamente hádka o novom Európskom azylovom systéme CEAS. Minister vnútra Alexander Dobrindt chce prísnejšie opatrenia na kontrolu nelegálnej migrácie. Jednou z tém na programe je deportácia migrantov do centier v tretích krajinách. „Vyváženosť medzi ľudskosťou a poriadkom“ je Dobrindtovým hlavným princípom. Inými slovami: nie všetky bremená by mali spočívať na pleciach jedného štátu, ale musia byť rovnomerne rozdelené po celej Európe.

Doposiaľ malo spravodlivé rozdelenie zabezpečiť dublinské nariadenie. Podľa jeho pravidiel musia utečenci požiadať o azyl v prvej krajine Európskej únie (EÚ), do ktorej vstúpia. V praxi však systém nefungoval vždy tak, ako mal. Termíny sa nedodržiavali, členské štáty nespolupracovali v plnej miere a migranti postupy úplne obchádzali. Výsledkom bola sekundárna migrácia a preťažený systém.

Dobrindt: Žiadne právo na výber krajiny podľa vlastného výberu pre azylové konanie

Podľa Dobrindta existuje právo na azylové konanie, ale nie právo na krajinu podľa vlastného výberu pre azylové konanie v Európe. Navrhuje deportáciu migrantov, ktorí spáchali trestné činy, do Afganistanu, ako aj zriadenie sekundárnych centier a centier pre návrat v tretích krajinách.

„V tejto oblasti dosahujeme konkrétny pokrok,“ povedal pre Euronews Alexander Throm, hovorca strany CDU/CSU pre vnútornú politiku. Okrem repatriačných centier Throm vyzýva na vytvorenie nových kritérií zadržania, aby boli deportácie „uskutočniteľnejšie“.

„Sú to ľudia, ktorí prišli do Európy nelegálne a nemajú právo na ochranu, nemajú právo tu zostať,“ povedal Throm. „Mali by byť vrátení do svojej domovskej krajiny alebo, ak to nie je možné, do inej bezpečnej tretej krajiny.“

„Skvelý nápad“, ale zlyhá kvôli implementácii?

Bernd Baumann zo strany AfD považuje túto myšlienku za v zásade dobrú, ale spochybňuje schopnosť strany SPD ju implementovať. V súvislosti s repatriačnými centrami Baumann povedal pre Euronews, že „je to skvelý nápad a pochádza od nás. Robíme to už roky.“

„Ale každý, kto to chce realizovať, nemôže vytvoriť koalíciu so stranou SPD,“ povedal Baumann a dodal, že „s EÚ to tiež nebude fungovať.“ Baumann verí, že realizácia môže uspieť len s národnými politikami.

„CEAS (Spoločný európsky azylový systém) je všetko, len nie efektívny, pretože ktokoľvek môže naďalej prekračovať európske hranice. Nelegálna migrácia by sa nezastavila, len by sa redistribuovala kvôli povinným kvótam,“ povedal pre Euronews.

Je možné chrániť ľudské práva?

Poslankyňa strany Zelených Claudia Rothová povedala, že tento koncept je v rozpore so zásadou azylu zakotvenou v nemeckej ústave. „Toto trvalé znižovanie kriminalizácie ľudí na úteku je naozaj nesprávne,“ povedala Rothová pre Euronews. Rothová tiež zdôraznila historickú zodpovednosť Nemecka: „Nikto neopúšťa svoju vlasť bezdôvodne,“ povedala.

Poslankyňa strany Ľavice Clara Büngerová poukázala na to, že tretie krajiny nemajú zaručenú bezpečnosť. „Nová reforma CEAS zabezpečí, že takmer žiadni ľudia prichádzajúci do EÚ, do Nemecka, tu nedostanú ochranu,“ varovala Büngerová. „V budúcnosti bude veľká časť ľudí poslaná do záchytných centier a potom odoslaná do tretích krajín, ktoré nie sú bezpečné.“

Poslankyňa strany Ľavice vyjadrila obavy týkajúce sa ľudských práv. „Každý človek má ľudské práva, základné práva, a tieto sú im odoberané,“ povedala. „Sú presúvaní, umiestňovaní do akýchsi táborov, postupy sú čoraz viac oslabované a právo na azyl je nepoznateľné; v podstate už neexistuje,“ dodala.

Medzitým strana SPD ostáva rozdelená

„V CEAS je mnoho bodov, ktoré smerujú správnym smerom,“ povedal pre Euronews poslanec SPD Hakan Demir. Zároveň sa však obáva potenciálneho porušovania ľudských práv, najmä pokiaľ ide o obmedzenia pohybu v sekundárnych zariadeniach a návratových centrách v tretích krajinách.

V zásade sú repatriačné centrá právne možné, hovorí europoslanec zo strany SPD. „Ale vždy, keď sa opýtam: Pomenujte mi krajinu, ktorá to v súčasnosti umožňuje a kde sú správne právne podmienky, nikdy nedostanem odpoveď,“ povedal Demir. V skutočnosti už v minulosti došlo k neúspešným pokusom. Nie kvôli samotnému konceptu, ale kvôli okolnostiam, ktoré ho sprevádzali.

Taliansko sa, napríklad, pokúsilo umiestniť migrantov v azylových centrách v Albánsku, ale tento plán narazil na právny odpor, pretože tieto zariadenia boli v podstate záchytné centrá. Taliansky súd neskôr rozhodol, že tento projekt je nezákonný. Udelenie slobody pohybu v Albánsku by však umožnilo zamietnutým žiadateľom o azyl vrátiť sa do EÚ cez Srbsko, čím by sa tento plán stal neúčinným.

Neúspešný bol aj pokus Spojeného kráľovstva deportovať migrantov do Rwandy. Ani v tomto prípade to nebolo kvôli samotnej myšlienke návratových centier. Pôvodný plán zahŕňal presunutie azylových konaní priamo do tretej krajiny, ale britské súdy tento prístup zamietli. Konzervatívna strana následne navrhla vybavovať azylové konania v rámci Spojeného kráľovstva, ale tento plán sa nikdy nezrealizoval, pretože ho Labouristická strana zablokovala.

Holandsko však zvolilo pragmatickejší prístup. Holandská vláda nedávno podpísala memorandum o porozumení s Ugandou o zriadení návratového centra pre zamietnutých žiadateľov o azyl. Na rozdiel od záchytných zariadení by toto centrum slúžilo ako ubytovacie zariadenie. Pilotný projekt sa teraz blíži k finálnemu schváleniu a právnemu vyjasneniu v najbližších mesiacoch.

Prečítajte si tiež:

• Holandsko sa bojí Číny
• Poliaci vyšli do ulíc kvôli migrantom: Je to, ako keby ste verili Angele Merkelovej, ktorá, keď priniesla túto katastrofu do Európy, povedala, že všetko bude pod kontrolou