Pri príležitosti 70. výročia deportácií a vyvražďovania maďarskej židovskej komunity sa v Budapešti zišlo tristo rabínov zo 40 európskych krajín za prítomnosti dvoch hlavných izraelských rabínov – aškenazitu Davida Lau a sefarditu Yitzhaka Yosef.

Nehovorilo sa o antisemitizme, ani o vandalizme či útokoch v uliciach Paríža a Londýna. Podľa Rabínskeho centra Európy hlavný problém pre budúcnosť európskeho židovstva vyvstáva z radov ich samotnej komunity. Je ňou asimilácia, sekularizácia a laicizmus, ktorými sa nechala súčasná laicistická a multikulturalistická Európa totálne preniknúť.

Podľa správy Rabínskeho centra Európy sa až 85% európskych židov asimilovalo a uzavrelo zmiešané manželstvá, 80% sa už nezúčastňuje obradov v synagóge ani slávnosti Jom Kippur; 75% ich potomstva sa už nedostáva židovskej výchovy a 90% židovských študentov už nespája takmer nič s komunitou.

Shimon Elitov, ktorý je členom izraelského rabinátu, po tomto zistení prehlásil, že “asimilácia židov je horšia než holokaust”. Miešané manželstvá v Holandsku, Dánsku a Švédsku sa týkajú viac než 90% židov. Vo Francúzsku, Belgicku, Nemecku a Taliansku sú na tom čísla podobne. Pierre Besnainou, jeden z lídrov francúzskej židovskej komunity, s obavami pozerá na “problém spolužitia v budúcnosti, o takých 10-15 rokov, keďže už dnes je asimilácia vo Francúzsku na úrovni 60%”.

Projekt Izrael

Anglicko, ktoré je ďalšou mekkou európskeho židovstva, na tom nie je lepšie. “Anglická židovská komunita vymiera”, prehlásil rabín Adin Steinsaltz, najväčší svetový expert na Talmud. Bývalý hlavný rabín Spojeného kráľovstva, Jonathan Sacks, napísal knihu s titulom: “Budeme mať ešte židovské vnúčatá?” Židia môžu vymiznúť asimiláciou s nežidmi. Sacks si kladie hrozivú otázku: “Dokáže asimilácia to, čo sa Hitlerovi nepodarilo?” Z Izraela preto vyšiel tzv. Israel Project, ktorý sa snaží o návrat židov z anglosaskej diaspóry späť do Jeruzalema. Vo videospote sa hovorí: “Polovica mladých židov sa asimiluje a sú nenávratne preč. Poznáš mladého žida žijúceho v zahraničí? Kontaktuj Israel Project”.

Pomaly sa vytrácajú aj historické a malé komunity ako napríklad v Rakúsku. Predseda jednej z nich, Ariel Muzicant, povedal: “Ak sa nestane zázrak, židovská komunita v Rakúsku vymizne.” V Rakúsku je 15 000 židov, no z nich sa tak deklaruje len 8 140. Polovica z nich sú “neviditeľní”, akoby sa stratili. Ako ďalej pokračuje, “židovské komunity, ktorých členov je pod 10 000, nemôžu prežiť”. Následne vymenúva tie, ktoré sa pravdepodobne stratia z geografických máp: Miláno, Kodaň, Viedeň, Štokholm, Praha, Bratislava. Podľa neho židovské komunity v týchto mestách zaniknú do 20 rokov. Možno ešte zostane zopár židov, “no už to nebudú funkčné komunity.”

Tento fenomén sa však týka aj americkej diaspóry. V októbri minulého roku Pew Forum publikovalo alarmujúce údaje o nábožensky zmiešaných manželstvách, ktoré sa týkajú až 58% (týka sa aj facebookového kráľa Marka Zuckerberga a jeho manželky Priscilly Chan) a tiež hovorí o dvoch tretinách amerických židov, ktoré nepatria do žiadnej synagógy. Na základe aktuálnych dát o pôrodnosti a asimilácii vyplynulo, že z dnešných 200 “laických” židov zostane o štyri generácie len 10.

Asimilácia ako problém

Izraelský denník Jerusalem Post hrozivé čísla z Európy okomentoval slovami: “uspeje asimilácia tam, kde neuspel antisemitizmus?” Výskumník Bernard Wasserstein na to odpovedá: “Ocitli sme sa v poslednej scéne viac než miléniového obdobia židovstva v Európe.” Jedná sa predovšetkým o náboženský úpadok. “Sme svedkami úpadku judaizmu ako duchovného princípu v živote európskych židov.” Rovnakého názoru je Norman Cantor, profesor na Univerzite New York, ktorý po 3000 rokoch židovských dejín vidí židov z diaspóry, “ako sa vracajú domov v hmle dejín, chcú vrátiť dávne časy, kedy spočívali s ich Bohom bok po boku.” David Vital si pre Times Literary Supplement kladie otázku, či asimilácia nie je po 70 rokoch len pomalou odpoveďou na Holokaust.

Podľa Menachema Margolina, ktorý je hlavným riaditeľom Rabínskeho centra Európy, je hlavnou príčinou masívnej asimilácie strach. A ten je dôsledkom Holokaustu: “Židia nie sú pyšní na to, že sú židmi, dokonca majú z toho strach.” Každý týždeň sú vo Francúzsku antisemitské útoky. V parížskej židovskej štvrti Marais bol nedávno postrelený Izraelita guľkou do hlavy. O niekoľko hodín na to tínedžeri napadli autobus plný židovských študentov v Sarcelles – židovskej periférii Paríža, za pokriku “smrť židom”. V Lyone zasa dievča, ktoré malo na krku Dávidovu hviezdu, zbili dievčatá v jej veku, pričom kričali: “židovská špina, vráť sa domov”.

V posledných rokoch je globálna emigrácia do Izraela celkovo na silnom úpadku. Francúzsko však registruje prudký nárast vysťahovania do Izraela – takmer o 312% viac v prvých mesiacoch tohto roku. Ariel Kandel, prezident židovskej agentúry vo Francúzsku, očakáva, že emigrácia prekročí mieru, ktorou operuje Amerika, hoci tam je komunita desaťkrát väčšia než vo Francúzsku. Minister pre izraelské prisťahovalectvo predniesol uplynulý týždeň Jeruzalemskému Parlamentu správu, v ktorej sa hovorí, že “dve tretiny francúzskych židov uvažujú o emigrácii” a zaobstaraní si bývania na izraelskej riviére.