Slovensko je totiž silne previazané s európskymi hodnotovými reťazcami a exportne orientovanými ekonomikami, ktoré majú úzke obchodné väzby so Spojenými štátmi. „To znamená, že ak sa zhoršia exportné možnosti našich partnerov, napríklad Nemecka, slovenský priemysel to pocíti cez pokles objednávok,“ upozornil pre agentúru SITA Boháček

Základný scenár, s ktorým sa pôvodne pracovalo, teda mierne zvýšené, ale stabilizované colné sadzby, bol podľa neho narušený najnovšími krokmi administratívy USA, ktorá nevylúčila clá až na úrovni 30 %. V najpravdepodobnejšom prípade sadzieb okolo 15 % sa vývoj slovenskej ekonomiky bude podľa Boháčka pohybovať medzi „jemne priaznivým“ a „mierne vyhroteným“ scenárom. „Podľa modelových prepočtov by mohlo dôjsť k spomaleniu rastu HDP Slovenska až pod jedno percento ročne, a to v období, kedy sa očakávalo oživenie nad 2 %. Takýto vývoj by znamenal dodatočnú stratu 20-tisíc pracovných miest. Spolu s prirodzeným útlmom by šlo až o 40-tisíc,“ podotkol Boháček.

Najzásadnejší dosah ciel sa však dnes podľa neho deje cez kanál neistoty. Firmy totiž pre nejasný vývoj obchodnej politiky odkladajú investície, zvažujú reorganizáciu dodávateľských reťazcov a posúvajú strategické rozhodnutia o výrobe. To má viditeľný vplyv na spomalenie investičnej aktivity, nárast opatrnosti a slabý dopyt po pracovnej sile. „Slovensko, ako malá otvorená ekonomika so závislosťou na automobilovom a priemyselnom exporte sa tak nachádza v obzvlášť zraniteľnej pozícii,“ zdôraznil Boháček,

Okrem externých faktorov je však podľa analytika potrebné otvorene hovoriť aj o vnútorných slabinách Slovenska. Absencii jasného konsolidačného plánu verejných financií, nízkej úrovni inovácií a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. „Dlhodobo je nevyhnutné, aby Slovensko začalo presun od modelu s nízkou pridanou hodnotou k znalostnejšej ekonomike a zvýšilo investície do výskumu, vývoja a kvalitnej verejnej správy,“ dodal Boháček.

Slovensko dnes podľa neho čelí nie colnej vojne, ale strate tempa rastu. Aktuálne napätie v globálnom obchode, vyvolané najmä americkými clami, je len katalyzátorom problémov, ktoré sme mali už dávno riešiť. „Vláda by preto nemala sústrediť svoju pozornosť len na krátkodobé opatrenia typu garancie cien energií, ktoré síce tlmia symptómy, no neriešia príčiny zraniteľnosti našej ekonomiky,“ upozornil Boháček.

Ak chceme zvýšiť odolnosť voči globálnym otrasom, je podľa neho nutné presunúť ťažisko hospodárskej politiky smerom k podpore produktivity a inovácií. To znamená systematické investície do výskumu, vývoja, inovatívnych firiem a kvalitného školstva, Nie nárazové výzvy, ale stabilné a predvídateľné schémy. „Ďalšou úlohou by malo byť zlepšiť fungovanie verejnej správy a regulačného prostredia,“ konštatoval Boháček.

Slovenskí a zahraniční investori opakovane upozorňujú na nepredvídateľnosť verejných financií, komplikované povoľovacie procesy a nedostatok pracovnej sily. „Tu nejde o peniaze, ale o organizáciu štátu,“ podotkol Boháček.

Treba sa podľa neho taktiež zamerať na aktívnu politiku zamestnanosti. „Pomoc firmám je dočasná, ale pomoc ľuďom pri zmene zamestnania cez rekvalifikáciu a mobilitu má dlhodobý efekt. Slovensko má stále desaťtisíce voľných miest v rastových sektoroch, ale chýba koordinácia a podpora prechodu medzi regiónmi a odbormi,“ doplnil Boháček.

Zároveň musíme podľa analytika prestať odďaľovať konsolidáciu verejných financií na výdavkovej strane a dať trhu jasnú správu, kde smerujeme v najbližších rokoch. Demografia a výška dôchodkov sú výzvou všade vo svete.

„Neistota je dnes pre investorov a ľudí väčší problém ako samotné clá. Túto neistotu však „neimportujeme“ z Ameriky, ale vytvárame si ju samy doma. Slovensko sa nesmie uzatvoriť do režimu prežitia, potrebujeme nielen prežiť túto krízu, ale vykročiť smerom k vyššej budúcej pridanej hodnote, nestačí sa len zamýšľať nad zdražovaním úrovne súčasnej pridanej hodnoty,“ uzavrel Boháček.