Môj profil 
Predplatné
Na zozname sa ocitli krajiny, ktoré podľa Európskej únie ani po desiatich mesiacoch rokovaní neprijali potrebné opatrenia proti daňovým únikom. S návrhom na vytvorenie čiernej listiny krajín prišla Európska komisia. Reagovala tak na sériu daňových škandálov, o ktorých priniesli dôkazy dokumenty známe pod názvom„Paradise papers“ či ešte predtým „Panama papers“.
Eurokomisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici je s výslednou dohodou členských štátov spokojný. „Prijatie úplne prvého čierneho zoznamu EÚ je kľúčovým víťazstvom transparentnosti a spravodlivosti. Celý proces sa tu však nekončí. Musíme zintenzívniť tlak na tieto krajiny, aby zmenili svoju politiku,“ vyhlásil francúzsky politik.
Medzi krajinami, ktoré neuposlúchli výzvy EÚ, aby zmenili svoju daňovú legislatívu a dostali sa tak na čierny zoznam sú: Americká Samoa, Bahrajn, Barbados, Grenada, Guam, Južná Kórea, Macao, Marshallove ostrovy, Mongolsko, Namíbia, Palau, Panama, Svätá Lucia, Samoa, Trinidad a Tobago.
V procese posudzovania, či štát patrí na čierny zoznam, si Európska únia určila tri hlavné kritériá: transparentnosť daňového systému, férové zdaňovanie a zapojenie krajiny do medzinárodnej spolupráce v boji proti daňovým podvodom. Na základe týchto kritérií EÚ hodnotila celkovo 92 daňových jurisdikcií. S krajinami, ktorých daňový systém vytvára podmienky pre daňové úniky, EÚ otvorila diskusiu. V nej požadovala a navrhovala nápravné opatrenia v danej oblasti. Na čiernu listinu boli zaradené krajiny, ktoré do dnešného dňa nepodnikli v tomto smere žiadne kroky.
Mnoho štátov vrátane Francúzska podporuje prísne opatrenia voči príslušným krajinám. Hovorí sa o obmedzení finančnej podpory z Európskej únie, Svetovej banky, či Medzinárodného menového fondu. Za celoeurópsku dohodu o sankciách sa vyslovil aj slovenský minister financií Peter Kažimír. „Teraz je dôležité prijať nejaké sankcie. Tie nie sú zatiaľ dohodnuté, ale sú odporúčané nejaké kroky, napríklad v podobe vyššej zrážkovej dane, možnosti neodpočítavania nákladov pre firmy, rôzne audity a podobné nepríjemné veci,“ upresnil ďalšie možnosti šéf slovenského rezortu financií.
Silné tlaky
Portál Euractiv ďalej uvádza, že medzinárodná nezisková organizácia Oxfam nedávno vo svojej správe upozornila na prítomnosť silných politických a ekonomických tlakov v zákulisí tvorby čiernej listiny. Pred dnešným zasadnutím ECOFINu to potvrdil aj eurokomisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici. „Od štvrtku sme vo fáze intenzívnej politickej a diplomatickej aktivity,“ povedal v pondelok novinárom Moscovici. „Vidím tu určité riziko, že niektoré krajiny, ktorých mená boli spomínané v daňových škandáloch v priebehu posledných piatich rokov, nebudú na zozname,“ doplnil francúzsky eurokomisár.
Na hrozbu veľmi úzkeho a nekompletného zoznamu upozorňovali aj zástupcovia organizácie Oxfam. Obávali sa rovnakého scenáru, ako v prípade čiernej listiny, ktorú v lete tohto roku zostavilo OECD. Figuruje na nej len jedna krajina -Trinidad a Tobago.
Ak by EÚ bola pri uplatňovaní svojich kritérií dôsledná, na zoznam by podľa neziskovej organizácie musela zaradiť minimálne o 18 krajín viac. Nesmeli by na ňom pritom chýbať ani niektoré členské krajiny EÚ, ktoré patria medzi najväčšie daňové raje na svete. Oxfam medzi ne zaradil Holandsko, Írsko, Luxembursko a Maltu. „Je ťažké uveriť tomu, že daňové raje, ktoré ležia priamo v srdci EÚ, budú nútiť krajiny zo šedého zoznamu, aby prijali reformy, alebo súhlasiť s ich sankcionovaním,“ uviedla politická poradkyňa Oxfamu Aurore Chardonnetová.
Is this it? https://t.co/O1XhoWQw2F 17 #taxhavens, mostly tiny countries or emerging economies on the #EUblacklist?
❌Switzerland
❌Bermuda
❌Cayman Islands
❌Singapore
❌British Virgin Islands?
You cannot be serious #ECOFIN? #whitewash pic.twitter.com/mKh7T0PnKF— Aurore Chardonnet (@AuroChardon) 5. decembra 2017
.
.JPG)
