Európania sú čoraz chudobnejší: Prekvapí vás, ktoré krajiny to zasiahlo výraznejšie

Bratislava 24. júla 2023 (HSP/Wsj/Foto:Pixabay)

Podľa správy, ktorú tento mesiac vypracovalo Európske centrum pre medzinárodnú politickú ekonómiu, nezávislý think tank so sídlom v Bruseli, je priemerná krajina EÚ chudobnejšia na obyvateľa ako všetky štáty USA okrem Idaha a Mississippi

Ak bude súčasný trend pokračovať, do roku 2035 bude rozdiel medzi hospodárskym výkonom na obyvateľa v USA a EÚ taký veľký ako dnes medzi Japonskom a Ekvádorom, uvádza sa v správe.

“Áno, všetci sme na tom horšie,” sťažujú sa Európania. Starnúca populácia, ktorá si váži svoj voľný čas, vytvorila podmienky pre hospodársku stagnáciu. Potom prišiel Covid-19 a ruská vojna na Ukrajine, píše s istou zlomyseľnosťou ‘Wall Street Journal’.

Európania čelia novej hospodárskej realite, ktorú nezažili už desaťročia. Stávajú sa chudobnejšími.

Život na kontinente, ktorému cudzinci dlho závideli jeho umenie žiť, rýchlo stráca svoj lesk, pretože kúpna sila Európanov sa rozplýva.

Francúzi jedia menej foie gras a pijú menej červeného vína. Španieli šetria olivovým olejom. Fíni sú vyzývaní, aby sa počas veterných dní, keď je energia lacnejšia, saunovali. V celom Nemecku klesla spotreba mäsa a mlieka na najnižšiu úroveň za posledné tri desaťročia a kedysi rýchlo rastúci trh s biopotravinami sa prepadol.

Taliansky minister hospodárskeho rozvoja Adolfo Urso zvolal v máji krízové zasadnutie v súvislosti s cenami cestovín, obľúbenej základnej potraviny v krajine, po tom, ako vyskočili o viac ako dvojnásobok národnej miery inflácie.

Vzhľadom na voľný pád výdavkov na spotrebu sa Európa začiatkom roka dostala do recesie, čo posilnilo pocit relatívneho hospodárskeho, politického a vojenského úpadku, ktorý sa začal začiatkom storočia.

Súčasná ťažká situácia Európy sa pripravovala dlho. Starnúce obyvateľstvo, ktoré uprednostňuje voľný čas a istotu zamestnania pred zárobkom, prinieslo roky nevýrazného hospodárskeho rastu a rastu produktivity. Potom prišla pandémia Covid-19 a dlhotrvajúca ruská vojna na Ukrajine. Krízy narušili globálne dodávateľské reťazce a spôsobili prudký nárast cien energií a potravín, čím sa zhoršili choroby, ktoré pretrvávali už desaťročia.

Reakcie vlád tento problém len prehĺbili. V snahe zachovať pracovné miesta poskytovali dotácie predovšetkým zamestnávateľom, pričom spotrebitelia zostali bez peňažného vankúša, keď prišiel cenový šok.

V minulosti mohol prísť na pomoc mohutný exportný priemysel kontinentu. Pomalé oživenie v Číne, ktorá je pre Európu rozhodujúcim trhom, však tento pilier rastu podkopáva. Vysoké náklady na energie a prudká inflácia na úrovni, aká tu nebola od 70. rokov minulého storočia, otupujú cenovú výhodu výrobcov na medzinárodných trhoch a narúšajú kedysi harmonické pracovné vzťahy na kontinente. S ochladením svetového obchodu sa veľká závislosť Európy od vývozu, ktorý tvorí približne 50 % HDP eurozóny v porovnaní s 10 % HDP USA, stáva slabinou.

Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, klubu prevažne bohatých krajín so sídlom v Paríži, sa súkromná spotreba v 20-člennej eurozóne od konca roka 2019 po očistení o infláciu znížila približne o 1 %. V USA, kde sa domácnosti tešia silnému trhu práce a rastúcim príjmom, sa zvýšila o takmer 9 %.

Na Európsku úniu v súčasnosti pripadá približne 18 % všetkých svetových výdavkov na spotrebu, zatiaľ čo na Ameriku 28 %. Pred pätnástimi rokmi predstavovali EÚ a USA približne štvrtinu tohto celkového objemu.

Po úprave o infláciu a kúpnu silu mzdy od roku 2019 klesli v Nemecku približne o 3 %, v Taliansku a Španielsku o 3,5 % a v Grécku o 6 %.

Bolesť siaha ďaleko do stredných vrstiev. V Bruseli, jednom z najbohatších európskych miest, stáli nedávno večer učitelia a zdravotné sestry v rade, aby si vybrali potraviny za polovičnú cenu z korby nákladného auta.

Predajca, Happy Hours Market, zbiera potraviny, ktorým sa blíži dátum spotreby, zo supermarketov a inzeruje ich prostredníctvom aplikácie. Zákazníci si môžu objednať potraviny v skorých popoludňajších hodinách a večer si ich vyzdvihnúť za zníženú cenu. “Niektorí zákazníci mi hovoria, že vďaka vám môžem jesť mäso dva alebo trikrát do týždňa,” povedal Pierre van Hede, ktorý rozdával debničky s potravinami.

Výdavky na luxusné potraviny sa prepadli. Nemci v roku 2022 spotrebovali 52 kilogramov mäsa na osobu, čo je približne o 8 % menej ako v predchádzajúcom roku a najnižšia úroveň od začiatku výpočtov v roku 1989. Hoci časť z toho odráža spoločenské obavy o zdravé stravovanie a dobré životné podmienky zvierat, odborníci tvrdia, že tento trend urýchlili ceny mäsa, ktoré sa v posledných mesiacoch zvýšili až o 30 %. Podľa Spolkového informačného centra pre poľnohospodárstvo Nemci tiež vymieňajú mäso, ako je hovädzie a teľacie, za menej nákladné, ako je hydina.

Slabé výdavky a zlé demografické vyhliadky znižujú atraktívnosť Európy pre podniky od giganta v oblasti spotrebného tovaru Procter & Gamble až po luxusné impérium LVMH, ktoré dosahujú čoraz väčší podiel svojich tržieb v Severnej Amerike.

“Americký spotrebiteľ je odolnejší ako európsky,” povedal v apríli finančný riaditeľ spoločnosti Unilever Graeme Pitkethly.

Podľa údajov Medzinárodného menového fondu ekonomika eurozóny za posledných 15 rokov vzrástla približne o 6 %, merané v dolároch, v porovnaní s 82 % v prípade USA.

Podľa správy, ktorú tento mesiac vypracovalo Európske centrum pre medzinárodnú politickú ekonómiu, nezávislý think tank so sídlom v Bruseli, je tak priemerná krajina EÚ chudobnejšia na obyvateľa ako všetky štáty USA okrem Idaha a Mississippi.

Ak bude súčasný trend pokračovať, do roku 2035 bude rozdiel medzi hospodárskym výkonom na obyvateľa v USA a EÚ taký veľký ako medzi Japonskom a Ekvádorom v súčasnosti, uvádza sa v správe.

Slabý rast a rastúce úrokové sadzby zaťažujú štedré sociálne štáty v Európe, ktoré poskytujú obľúbené služby zdravotnej starostlivosti a dôchodky. Európske vlády zisťujú, že staré recepty na riešenie tohto problému sú buď nedostupné, alebo prestali fungovať. Trištvrte bilióna eur vo forme dotácií, daňových úľav a iných foriem úľav išlo spotrebiteľom a podnikom na kompenzáciu vyšších nákladov na energie – čo podľa ekonómov teraz samo o sebe podporuje infláciu, čím sa účel dotácií míňa účinku.

Škrty vo verejných výdavkoch po globálnej finančnej kríze spôsobili hlad v európskych systémoch zdravotnej starostlivosti financovaných štátom, najmä v britskej Národnej zdravotnej službe.

Huw Pill, hlavný ekonóm Bank of England, v apríli varoval občanov Spojeného kráľovstva, že sa musia zmieriť s tým, že sú chudobnejší, a prestať sa dožadovať vyšších miezd. “Áno, všetci sme na tom horšie,” povedal s tým, že snaha kompenzovať rastúce ceny vyššími mzdami by len podporila ďalšiu infláciu.

Vzhľadom na to, že európske vlády sa rozhodli zvyšovať výdavky na obranu a vzhľadom na rastúce náklady na pôžičky ekonómovia očakávajú zvyšovanie daní, čo zvýši tlak na spotrebiteľov. Dane v Európe sú už teraz v porovnaní s inými bohatými krajinami vysoké a predstavujú približne 40 až 45 % HDP v porovnaní s 27 % v USA.

Pauperizácia Európy posilnila rady odborových zväzov, ktoré na celom kontinente získavajú desaťtisíce členov, čím zvrátili desaťročia trvajúci pokles, zdôrazňuje WSJ.