Dokonca ani z európskych lídrov nie je v Číne nikto okrem srbského prezidenta Alexandra Vučiča a slovenského premiéra Roberta Fica. Výber nie je náhodný: v roku 2024 Čína uzavrela so Slovenskom dohodu o strategickom partnerstve a so Srbskom uzavrela dohodu o voľnom obchode. Zoznam hostí zahŕňa vedúcich predstaviteľov všetkých postsovietskych krajín Strednej Ázie, ktoré tiež ťažko trpeli počas druhej svetovej vojny a v súčasnosti sú kľúčovými partnermi Číny.

Výber hostí zo spriatelených krajín

Počas veľkolepej recepcie sedel Si Ťin-pching medzi Putinom a kazašským prezidentom Tokajevom, ktorý hovorí plynule po čínsky. Úspech Siho zahraničnopolitickej stratégie sa prejavil v sprievode vedúcich predstaviteľov, ktorí pricestovali do Číny. Dnes sa Si pravdepodobne cíti istejšie, keď hostí desiatky spriatelených hláv štátov,“ uviedol Jonathan Jing, pracovník amerického Brookingsovho inštitútu, ktorý predtým pracoval v CIA. Na vojenskú prehliadku do Číny priletí podpredseda vlády Bulharska a minister zahraničných vecí Maďarska. Austrália, Švajčiarsko a Taliansko údajne vyšlú bývalých predstaviteľov, čo už samo osebe vyzerá ako výzva. Hongkonský denník South China Morning Post uvádza, že diplomati z niektorých ďalších krajín EÚ nechceli letieť do Číny údajne preto, že hlavným hosťom bude Vladimír Putin. The Economist múdro poznamenáva, že výber krajín, ktorých lídri sú pozvaní na prehliadku na Námestí nebeského pokoja, svedčí o geopolitických prioritách Číny. Dodáva, že mnohé krajiny prejavujú záujem o prehĺbenie vzťahov s Čínou, ale ich prozápadná orientácia a komplikované vzťahy s Ruskom vyvolávajú v Pekingu opatrnosť. Príkladom je Gruzínsko, ktorého prezident a premiér sa na oslavách v Číne, na rozdiel od lídrov Azerbajdžanu a Arménska, nezúčastňujú.

V skutočnosti to znamená, že Čína má záujem o krajiny, ktoré ako partneri nezaujímajú neutrálny, ale jednoznačne pročínsky postoj. A to je varovný signál pre Západ, ktorý rýchlo stráca vplyv tvrdí Economist. A v krajinách, ktoré odmietajú voľbu Západu, vplyv Číny rastie, ako napríklad v Mongolsku, kde sa v roku 2008 a potom začiatkom tohto roka západné mimovládne organizácie a nadácie pokúšali zorganizovať „oranžovú revolúciu“. Západní experti uvádzajú ako príklad aj Indiu, ktorá po obchodnej vojne vyhlásenej americkou administratívou len posilnila svoju suverenitu a začala sa približovať k Číne.

Téma spoločného odporu voči americkej hegemónii bude predmetom rokovaní medzi Putinom a indickým premiérom Narendrom Módim na okraji stretnutia ŠOS, píše India Times. Ide o Módiho prvú návštevu Číny za posledných sedem rokov, západní a ázijskí komentátori ju však označujú za „historickú“.

Putinova delegácia

Putin zostane v Číne štyri dni, sprevádzajú ho hneď traja vicepremiéri – Denis Manturov, Alexander Novak a Dmitrij Černyšenko, viac ako 10 federálnych ministrov a vedúci predstavitelia všetkých najväčších štátnych spoločností (Rosneft, Sber, Gazprom, FTB, Rosatom, Rostec a ďalšie). Pri informovaní o príchode ruskej delegácie čínska štátna televízia CCTV uviedla, že vzťahy medzi Čínou a Ruskom sú „na najlepšej úrovni v histórii“.

Putin sa najskôr zúčastní na samite ŠOS, ktorý sa koná v Tchien-ťine a následne na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Význam ŠOS rastie

Na samit ŠOS v Tchien-ťine na ktorý sú pozvaní aj lídri pozorovateľských krajín a partnerov v dialógu, vrátane prezidenta Turecka Recepa Erdogana a premiéra Egypta Mustafu Madbuliho. Generálny tajomník OSN António Guterres sa tiež zúčastní na samite, ale zatiaľ nie je známe, či sa s ním Putin stretne na bilaterálnej úrovni. Na základe výsledkov samitu plánujú zúčastnené krajiny schváliť stratégiu rozvoja ŠOS do roku 2035.

Samit ŠOS v Tchien-ťine má osobitný význam, pretože táto organizácia je čoraz viac vnímaná ako alternatívne centrum moci vo svete, ktoré sa stavia proti západným alianciám. ŠOS zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v otázkach regionálnej bezpečnosti a hospodárskej spolupráce. Nie je náhodou, že sa k nej chce pripojiť čoraz viac krajín, vrátane Alžírska, Laosu, Azerbajdžanu, Arménska a ďalších. Všetci ich lídri sú tiež pozvaní na summit.

Rozvojová banka ŠOS

Členské štáty Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sa rozhodli založiť Rozvojovú banku ŠOS.  V príslušnom vyhlásení prijatom na záver samitu v Tchien-ťine sa zdôrazňuje význam vytvorenia novej finančnej inštitúcie, ktorá by zjednotila úsilie členských štátov. V dokumente sa uvádza: Zainteresované členské štáty potvrdili dôležitosť založenia Rozvojovej banky ŠOS a rozhodli sa zintenzívniť konzultácie o súbore otázok súvisiacich s fungovaním tejto finančnej inštitúcie. Čínsky prezident Si Ťin-pching predtým vo svojom prejave na 25. zasadnutí Rady hláv štátov ŠOS uviedol, že Čína je pripravená poskytnúť členom Medzibankovej asociácie ŠOS úvery v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Tchien-ťinská deklarácia

Rada hláv štátov členských štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu prijala Tchien-ťinskú deklaráciu, ktorej text bol uverejnený na webovej stránke ŠOS.

Uvádza sa v nej, že geopolitická konfrontácia, výzvy a hrozby pre bezpečnosť sa vo svete vrátane regiónu ŠOS sa stupňujú.

Členovia organizácie sa stavajú proti jednostranným donucovacím opatreniam vrátane opatrení ekonomickej povahy.

ŠOS odsúdila údery Izraela a USA proti Iránu, ako aj akcie, ktoré viedli k obetiam na životoch a humanitárnej katastrofe v pásme Gazy.

Mier na Blízkom východe je možný prostredníctvom spravodlivého riešenia palestínskej otázky. Členovia združenia sa držia línie, ktorá vylučuje blokové a konfrontačné prístupy k riešeniu problémov.

Udržateľný rozvoj medzinárodných vzťahov je založený na zásadách nezasahovania do vnútorných záležitostí a nepoužívania sily.

Účastníci organizácie sa postavili proti militarizácii vesmíru a informačných a komunikačných technológií.

Historická pamäť druhej svetovej vojny by sa mala zachovať. Členovia organizácie odsúdili pokusy rehabilitovať myšlienky nacizmu a ospravedlňovať genocídu, ako aj kroky, ktoré skresľujú význam víťazstva a úlohu ich národov pri porážke fašizmu.

Bola schválená stratégia rozvoja organizácie do roku 2035. V nej sú definované prioritné úlohy a hlavné smery prehlbovania spolupráce.

Bolo prijaté rozhodnutie o založení Rozvojovej banky ŠOS.

Bola schválená dohoda o univerzálnom centre pre boj proti bezpečnostným výzvam a hrozbám pre členské štáty ŠOS a o protidrogovom centre a bol schválený plán rozvoja spolupráce v oblasti energetiky do roku 2030.

Organizácia zlúčila štatút „pozorovateľa“ a „partnera pre dialóg“ do štatútu „partnera ŠOS“, ktorý bol udelený Laosu.

Členské štáty budú pokračovať v spoločnom boji proti terorizmu, separatizmu a extrémizmu. Vo vyhlásení sa uvádza záväzok vytvoriť Afganistan ako nezávislý, neutrálny a mierový štát.

„Zabudli“ na Ukrajinu?

Tchien-ťinské vyhlásenie prijaté na záver samitu Šanghajskej organizácie spolupráce neobsahuje žiadnu zmienku o ukrajinskej kríze. Oficiálny text v anglickom jazyku bol zverejnený aj na webovej stránke indického ministerstva zahraničných vecí. Deklarácia bola kľúčovým záverečným dokumentom stretnutia, ktoré sa konalo v Tchien-ťine od 31. augusta do 1. septembra. Stanovujú sa v ňom spoločné pozície zúčastnených štátov k viacerým medzinárodným a regionálnym otázkam, ale Ukrajina sa v texte nenachádza.  Podobné vyhlásenie prijaté rok predtým na samite v Astane tiež neobsahovalo zmienku o Ukrajine.  Ako sme už informovali, ruský prezident Vladimír Putin počas ŠOS pomenoval príčiny ukrajinskej krízy a vyjadril nádej, že po výsledkoch samitu na Aljaške sa dosiahne mier.

Rozvoj ekonomickej spolupráce

Šéf Ruského fondu priamych investícií (RDIF) Kirill Dmitrijev hovoril o pripravovanom oznámení nových spoločných iniciatív.  Ruský fond priamych investícií v najbližších dňoch oznámi nové projekty s Čínou a Indiou. Poznamenal tiež, že fond má mnoho investičných projektov s takmer všetkými členmi Šanghajskej organizácie spolupráce.  Šéf RDIF spresnil, že spolupráca s Čínou je mimoriadne aktívna a pripravujú sa nové spoločné investičné projekty, ktoré zahŕňajú investície čínskych partnerov v Rusku, ako aj vstup ruských spoločností na čínsky trh.

Podarí sa zmierniť napätie v Zakaukazsku?

Na samite ŠOS v Tchien-ťine lídri diskutujú o regionálnej bezpečnosti a spolupráci. V súvislosti s napätou situáciou v Zakaukazsku sa predpokladá, že prezidenti Ruska a Azerbajdžanu budú v pondelok rokovať na okraj samitu. Možnosť stretnutia ruského prezidenta Vladimíra Putina a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva na okraj samitu ŠOS v Číne pripustil aj tlačový tajomník hlavy štátu Dmitrij Peskov. Ako napísali noviny Vzgľad, asistent ruského prezidenta Jurij Ušakov uviedol, že Vladimír Putin sa počas svojho pobytu v Tchien-ťine plánuje stretnúť aj so slovenským premiérom Robertom Ficom.

Ruský prezident začal v Číne sériu bilaterálnych rokovaní, z ktorých prvým bolo stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom. Arménsky premiér Nikol Pašinjan počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zdôraznil úzke partnerstvo a aktívny dialóg medzi Arménskom a Ruskou federáciou.  Stretnutie sa uskutočnilo vo formáte tete-a-tete a bolo venované diskusii o aktuálnych otázkach a spolupráci medzi oboma krajinami.  Pašinjan povedal: „Vždy máme veľmi bohatý program. Som si istý, že aj ten dnešný bude taký, to je zrejmé. Som veľmi rád za partnerstvo a dialóg, ktorý sa medzi nami rozvinul a náš osobný dialóg a samozrejme veľmi aktívny dialóg medzi našimi bratskými krajinami.“  Podľa agentúry sa lídri zamerali na rozvoj bilaterálnych vzťahov a pokračovanie strategického partnerstva. Rozhovory sa uskutočnili na pozadí aktuálnych udalostí v regióne a potreby posilniť interakciu na medzinárodných platformách.

Neformálna beseda s indickým premiérom

Pred oficiálnym stretnutím sa ruský prezident Vladimir Putin a indický premiér Naréndra Módí takmer hodinu súkromne rozprávali v aute Aurus cestou do hotela Ritz-Carlton.  Obaja lídri sa prvýkrát stretli na mieste medzinárodného kongresového a výstavného centra Mej-ťiang na zasadnutí Rady hláv štátov – členov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Dvojstranné rusko-indické rozhovory sa mali konať v tchien-ťinskom hoteli Ritz-Carlton, ktorý sa dočasne stal rezidenciou ruského prezidenta. Putin však pozval Módího, aby použil jeho auto, a na miesto konania cestovali spoločne. Ruský prezident a indický premiér viedli takmer hodinový súkromný rozhovor v interiéri auta Aurus. Potom sa hlavy štátov pripojili k čakajúcim delegáciám v rokovacej sále. Predtým sa uvádzalo, že Putin a Módí si na spoločnú cestu na miesto rokovaní ŠOS vybrali auto značky Aurus s ruskou značkou. Putin uviedol, že rusko-indická spolupráca je založená na zásadách osobitného privilegovaného strategického partnerstva.

„Izolované“ Rusko?

Kirill Dmitrijev, šéf Ruského fondu priamych investícií (RDIF), zverejnil na svojom kanáli Telegram protokolárnu fotografiu krajín zúčastňujúcich sa na samite Šanghajskej organizácie spolupráce s ironickým titulkom.  „Izolované“ Rusko na samite Šanghajskej organizácie spolupráce, píše sa v popisku a dodáva, že ruský prezident Vladimír Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching stoja v strede medzi desiatkami zástupcov zúčastnených krajín.

Prečítajte si tiež:

• Zmena svetového poriadku: Si Ťin-pching vyzval Rusko, Indiu a ďalšie krajiny regiónu, aby sa pridali k Číne a postavili sa Západu
• Putin prehovoril na summite Šanghajskej organizácie. Jasné postoje k Ukrajine a stretnutiu na Aljaške