Spencerová hneď v úvode píše, že sa Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sa zaoberá základnou pomocou pre prežitie civilistov. A v tejto súvislosti spomenula potraviny, ktoré sú kritickou súčasťou každej vojnovej ekonomiky a vojny ako takej.

Analytička prišla aj s názorným príkladom, a to z druhého polroka 2016. Vtedy totiž sýrska armáda s ruským letectvom oslobodzovali východné Aleppo z rúk džihádistov, zatiaľ čo Západ džihádistov a teroristov všemožne bránil a vydával ich za obyčajných “umiernených rebelov”.

“Vtedajší osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura pritom prevzal čísla, ktorá razila Al Kaida a ďalšie teroristické organizácie, podľa ktorých bolo vo východnom Aleppe až 275 tisíc ľudí, zatiaľ čo sýrska vláda hovorila maximálne o 60 tisícoch,” píše.

Podľa novinárky totiž vyššie číslo umožňovalo západnej propagande vyvolávať drastickejšie predstavy blížiaceho sa katastrofálneho “Asadovho” alebo “Putinovho” masakru “bezbranných civilistov”. A to podľa nej rozhodne nebolo všetko.

“Humanitárnost je veľký biznis a čím väčší počet ľudí príslušným orgánom nahlásite, tým viac peňazí dostanete. A rozdiel v odhadoch počtov ľudí, ktorých sa mala bitka o východné Aleppo bezprostredne dotýkať, teda nejakých 215 tisíc, v praxi predstavoval 10 miliónov dolárov z fondov OSN každučký týždeň. Po dlhé mesiace a do rúk sýrskeho franchisingu Al Kaidy, ktorá východnej Aleppo ovládala, “uvádza s tým, že sa po páde východného Aleppa potvrdila čísla Damasku.

Podotýka tiež, že sa v celej veci Haját Tahrír aš sám, sýrska franšíza Al Kájdy, počas ôsmich rokov vojny v Sýrii “naučila chodiť” naozaj dokonale. “A tak sa humanitárna pomoc Západu smerujúce k “umierneným rebelom” v sýrskej vojne stala jedným z významných – a úplne vedomých – zdrojov financovania džihádu,” dodala.

Mohannad al Masri

Spencerová sa zamerala aj na Mohannada al Masriho, ktorého podľa nej pozná u nás najskôr len pár spravodajských “fajnšmekrov”. Spočiatku vysvetľuje, kto dotyčný vôbec je.

“Narodil sa v dume na predmestí Damasku v roku 1984 a od detstva sa priatelil s Muhammadom Džúláním, čo je “bojové meno” vodcu sýrskej Al Káidy. Pôvodne sa volal Ahmad Husajn al Šará’a, ale meno si “nacionalisticky” zmenil v pripomienke izraelskej okupácie sýrskych Golanských výšin. Mohannad al Masrí už ako tínedžer nastúpil do otcovej obchodnej firmy, po americkej agresii do Iraku, ale založil vlastnú firmu a začal čulo dodávať do Bagdadu všetko, čo bolo práve nedostatkové. Vcelku rýchlo pritom nadviazal kontakty aj s organizáciami, ktoré nakoniec skončili na americkom zozname entít sponzorujúcich terorizmus. Niekedy okolo roku 2016 sa preto radšej z Bagdadu presunul do Spojených arabských emirátov, ktoré vtedy džihád v Sýrii ešte otvorene sponzorovali,” píše novinárka.

Ďalej potom pripomína zaujímavú udalosť z roku 2017, keď sa v Iraku odohrala pozoruhodná a dodnes nie celkom vyjasnená udalosť. Vtedy sa totiž skupina superbohatých a urodzených katarských lovcov, ktorí v irackých prírodných rezerváciách pre zábavu masovo vybíjali vzácne vtáky, dostala do zajatia jednej z lokálnych teroristických skupín.

“Vyjednávanie o ich prepustení sa však zauzľovalo a nakoniec sa do neho zapojili, nielen sunnitská skupina, ale aj šiitská milícia z okolia. Katar im neskôr vyplatil výkupné vo výške bezmála miliardy dolárov, pričom peniaze pri prerozdeľovaní “spravodlivo” smerovali aj k sýrskej franšíze ze Al Káidy a Muhammadovi Džulánímu. Reč je o podieli vo výške 200 miliónov dolárov, ktoré Džulání podľa dostupných zdrojov kvôli “bezpečnosti” nakoniec “zaparkoval” na účtoch svojho priateľa z detstva, uhladeného a šviháckého biznismena Mohannad al Masriho,” uviedla čitateľa do obrazu.

Podľa niektorých zdrojov bol, ale už al Masri v tej dobe kriticky dôležitým článkom financovania Al Káidy v Sýrii. Aj napriek tomu sa skôr vydával za popredného regionálneho finančníka a filantropa, ktorý pomáha sýrskym utečencom, nielen v Sýrii, ale aj v zahraničí.

Al Masri sa pritom nikdy netajil tým, že podporuje tureckú ofenzívu na severovýchod Sýrie. Ten by totiž podľa neho mali namiesto Kurdov osídliť “tí správni” Sýrčania – islamisti. Potom, ale došlo k niečomu zvláštnemu.

“Spojené arabské emiráty, ktoré spolu so Saudmi po väčšinu vojny sýrsku Al Káidu financovali, v poslednom roku usilujú o normalizáciu vzťahov s Damaskom – a pred pár dňami nechali Mohannada al Masrího zatknúť. Za financovanie terorizmu a pranie teroristických peňazí. A predovšetkým, na základe jedného zo sýrskych medzinárodných zatykačov, čiže dokumentov, ktoré Západ aj Perzský záliv v uplynulých rokoch bohorovne prehliadali,” podotýka.

Novinárka pritom zdôrazňuje, že Západu, ktorý toľko “bojuje proti terorizmu”, al Masrí dlhé roky nevadil. Teraz však prišiel úder z prekvapivej strany. Špekulácie o jeho zatknutí už teraz potvrdili aj tureckej agentúre sýrske džihádistické zdroje.

Zaujímavé je tiež to, že ešte tento rok v júli finančník Al Kaidy uzavrel s UNHCR dohodu o “rekonštrukcii Sýrie”. Aj keď sa o podrobnostiach zmluvy veľmi nevie, al Masrí prezradil, že mal “rekonštruovať” zničené rezidenčné oblasti v Dimašk Rífu.

“Neuveriteľná zámienka. Naozaj si niekto v OSN vážne myslel, že Sýria znovu pustí k svojmu hlavnému mestu džihádistov len preto, že sú novo platení z “objektívnej” OSN? Alebo to bol len zle kamuflovaný pokus naliať ďalšie milióny dolárov Al Kájde, ktorá v Sýrii ešte stále drží pozície v provincii Idlíb? Peniaze sa jej samozrejme hodia, a to nielen na vojnu. Mimochodom, rešpektované odhady amerických expertov napríklad tvrdia, že Al Kaida každý mesiac na “dovozných clách” z Turecka v Idlíbe vyberie 40 miliónov dolárov. Asi to nestačí …” konštatovala analytička.

Spencerová síce pripúšťa, že zatiaľ nie je úplne jasné, koľko miliónov mal al Masrí od OSN dostať, aj napriek tomu, ale celý príbeh vyvoláva mnoho otázok. Ako príklad potom novinárka uviedla otázku, či bude s peniazmi od OSN migrácia džihádistov do Európy jednoduchšia a tak podobne.

“Zvláštne je, ale hlavne to, že s radikálnym rezom a zmenou politiky prichádzajú Arabi zo Zálivu, ktorí sa “vojnou proti terorizmu” nijako nevyťahujú. A ani nemôžu, lebo sú vo vzťahoch s teroristickými skupinami až po uši. Na rozdiel od Západu, ktorý by sa, ale vyťahovať tiež nemal, pretože dôkazov o nejakých reálnych výsledkoch jeho “vojny proti teroru” je v skutočnosti poskromne,” napísala záverom.