Tie by mali prejsť komplexnou obnovou, pri ktorej štát poskytne obyvateľom finančné prostriedky na zateplenie domu, výmenu okien, zelené strechy, kompostéry či vodozádržné opatrenia. Celý projekt bude mať v gescii Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Budaj však chce najskôr poznať, aká je v regiónoch Slovenska situácia.

„Chcem zvolať expertov a diskutovať o tom, ako sú vlastne na tom obyvatelia Slovenska,“ povedal Budaj.

Od stredy 10. marca chce začať vyberať odborníkov, ktorí envirorezortu pomôžu zistiť sociologickú situáciu obyvateľov.

Spolu s ďalšími expertmi chce následne pripraviť koncept poskytovania pomoci občanom. Pri poskytovaní dotácií na komplexnú rekonštrukciu by bol každý dom predmetom odborného posúdenia, ktoré by ukázalo, či by napríklad rekonštrukcia danej nehnuteľnosti vôbec mala význam. V prípade domov, ktoré by malo zmysel rekonštruovať by experti vykonali aj odbornú prípravu ekologizácie danej nehnuteľnosti.

Cieľom projektu je zvýšenie energetickej efektívnosti domácností a zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré sa produkujú napríklad spaľovaním dreva či odpadu v starých peciach.

Minister Budaj predstavil zelený Plán obnovy Slovenska

Európsky Plán obnovy prinesie Slovensku dodatočné investície za takmer 6 miliárd eur do zelenej ekonomiky, zdravotníctva, vzdelávania, vedy a výskumu, ako aj verejnej správy a digitalizácie. Slovensko z Plánu obnovy získa na zlepšenie životného prostredia a zdravia ľudí jednu miliardu eur. Prioritami Ministerstva životného prostredia SR sú: zelená obnova rodinných domov, adaptácia na zmenu klímy a dekarbonizácia priemyslu. Informoval o tom dnes minister životného prostredia Ján Budaj.

Najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur, pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravilo projekt s názvom „Zelené domy“, ktorého ambíciou je podporiť 40-tisíc projektov obnovy rodinných domov. Zelená obnova bude zahŕňať celý komplex opatrení. Od výmeny okien cez zateplenie, zachytávanie dažďovej vody, až po kúrenie a výmenník na ohrev teplej vody.

„Pôjde o unikátny projekt v porevolučnej histórii Slovenska, ktorý nerealizovala žiadna iná predchádzajúca vláda,“ zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj.

Projekt, ktorého cieľom je znížiť energetickú náročnosť domov o 30 %, bude spravovať Slovenská agentúra životného prostredia. Na rekonštrukciu domov prispeje štát polovicou oprávnených nákladov projektu, pričom sa žiadateľom budú núkať aj iné formy financovania. Všetky informácie, vrátane povinných náležitostí podávaných žiadostí a termínov, budú zverejnené po definitívnom schválení Plánu obnovy vládou SR.

Kľúčovou pre ochranu prírody je podpora biodiverzity a adaptácia na zmenu klímy. V Pláne obnovy je na tento účel vyčlenených 150 mil. eur. Prioritou MŽP je reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v prírode, ako aj reforma krajinného plánovania. MŽP už pripravilo novú legislatívu, ktorej cieľom je prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch ako územia v 3.,4. a 5. stupni ochrany, pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Podľa slov ministra Budaja je dôležité zamerať sa na podporu lesov a na majetkové vyrovnanie so súkromnými vlastníkmi lesov v chránených oblastiach. Cieľom MŽP je udržať ľudí v horských oblastiach Slovenska, a to prostredníctvom podpory projektov prírodného hospodárenia a mäkkej turistiky.

MŽP z Plánu obnovy podporí reformu oslobodzovania slovenských riek. Revitalizáciou vodných tokov sa vytvorí priestor pre ich ekologický manažment a zadržiavanie vody od chybných a prírode škodlivých zásahov.

Treťou dôležitou oblasťou je dekarbonizácia priemyslu. Bez nej nebude možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a splniť environmentálne ciele EÚ. Plán obnovy počíta s investíciou do tejto oblasti vo výške 350 mil. eur.

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín v EÚ. To spôsobuje vyššiu produkciu priemyselných emisií, ako je priemer v EÚ.

„Potrebujeme životaschopný a moderný priemysel, ktorý nebude vylučovať ochranu životného prostredia,“ podčiarkol v tejto súvislosti minister Budaj.

„Zameriame sa na podporu vedecko-výskumných projektov, zavádzanie nových technológií a inovácií, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnou krajinou na medzinárodnej scéne,“ doplnil minister Budaj.

Európsky plán obnovy vznikol ako spoločná reakcia členských štátov únie na ekonomickú krízu vyvolanú pandémiou koronavírusu. Plán obnovy prinesie Slovensku dodatočné investície za 5,84 mld. eur do vzdelávania, vedy a výskumu, zelenej ekonomiky, zdravotníctva, verejnej správy a digitalizácie. Štáty EÚ, vrátane Slovenska, musia pri jeho príprave splniť požiadavky Európskej komisie, ku ktorým patrí podmienka vyčleniť aspoň 37 % alokovaných zdrojov na zelenú transformáciu.

Slovensko chce do roku 2026 znížiť emisie CO2 v priemysle o 2,6 milióna ton ročne

Slovensko chce do roku 2026 znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) pochádzajúce z priemyslu o 2,6 milióna ton ročne. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedli minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) a štátni tajomníci Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) Juraj Smatana a Michal Kiča. Priemyselná výroba produkuje 72 percent z celkového množstva emisií skleníkových plynov na Slovensku. Zvyšných 28 percent tvoria doprava (18 percent) a ostatné zdroje znečistenia (10 percent). Envirorezort chce preto na dekarbonizáciu priemyslu z plánu obnovy využiť 350 miliónov eur.

Podľa štátneho tajomníka Juraja Smatanu sa MŽP bude prioritne zaoberať projektami, ktoré pomôžu Slovensku za čo najmenej peňazí čo najviac znížiť emisie v priemysle.

„Splnenie tohto cieľa by nás veľmi priblížilo k nášmu záväzku 55-percentného zníženia emisií CO2 do roku 2030. Projekty budú vybrané na základe transparentnej schémy súťaže, kde sa bude zohľadňovať, aké najvyššie zníženie CO2 dokážeme za určené financie dosiahnuť,“ povedal.

Časť peňazí chce MŽP SR využiť na reformu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá by po reforme mala byť efektívnejšia v monitorovaní znečistenia ovzdušia pochádzajúceho z priemyslu. Súčasťou adaptačných opatrení na zmenu klímy bude podľa Michala Kiču aj reforma ochrany prírody a národných parkov. Reformou podľa Kiču prejdú aj štátne podniky, ktoré majú na starosti hospodárenie s vodou v krajine.

Hoci šéf envirorezortu v minulosti vyjadril názor, že peniaze z plánu obnovy by mohli byť použité aj na odstránenie environmentálnych záťaží, tie napokon v investičných plánoch pre obnovu zahrnuté nie sú. Budaj vysvetlil, že na odstránenie záťaží budú použité peniaze z eurofondov. MŽP SR má podľa neho na odstraňovanie envirozáťaží v štrukturálnych fondoch pripravených 180 miliónov eur. Na odstránenie záťaží na Slovensku by však podľa odhadov reálne potrebovalo 2,9 miliardy eur.