Spojené kráľovstvo zažíva jednu z najhorších energetických kríz v Európe. To prinútilo úrady prijať mimoriadne nepopulárny a riskantný krok a oznámiť neuveriteľné 80 % zvýšenie cien energií pre domácnosti od 1. októbra. Nejde pritom o prvé zvýšenie cien v krajine.

“Dnešné oznámenie cenovej hranice potvrdilo to, čoho sa mnohí z nás už dlho obávali. Napriek mnohým varovaniam vláda tvrdošijne odmietala zasiahnuť a ministri musia teraz okamžite konať, aby sa z krízy životných nákladov nestala národná katastrofa,” uviedol na Twitteri londýnsky starosta Sadiq Khan.

Minister financií Nadeem Zahawi uviedol, že “tvrdo pracuje” na opatreniach na podporu obyvateľstva po ďalšom zvýšení cien energií o 80 % na 3 549 GBP ročne.

Ide o druhé zvýšenie cien pre verejnosť v Spojenom kráľovstve. Prvé zvýšenie bolo v apríli na 2 000 libier. A hoci krajina zďaleka nie je chudobná, tieto ceny elektriny sú príliš vysoké aj pre jej obyvateľov, povedal Sergej Kondratiev, zástupca vedúceho ekonomického oddelenia Inštitútu pre energetiku a financie.

Už teraz, teda pred zvýšením sadzieb od 1. októbra, má tretina Britov problémy s platením účtov za elektrinu, uviedla televízia Sky News s odvolaním sa na výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila prieskumná agentúra Ipsos.

Závislosť Spojeného kráľovstva od ruského plynu bola spočiatku veľmi nízka – maximálne 5 %. Práve táto krajina má však teraz vážne problémy, ktoré treba presunúť na spotrebiteľov. Mnohé európske krajiny sa snažia kontrolovať rastúce ceny pre obyvateľstvo, tak prečo britské orgány robia taký nepopulárny krok?

“V skutočnosti pre väčšinu európskych krajín nehrá závislosť od ruského plynu v súčasnej kríze rozhodujúcu úlohu. Napríklad Slovensko, Česká republika a Fínsko boli veľmi závislé od ruského plynu, ale teraz sú v lepšej situácii. Dôležitejším bodom je úplná závislosť krajiny od plynu v zásade,” vysvetľuje odborník.

Podľa neho je vo Veľkej Británii podiel plynu na energetickej bilancii veľmi vysoký a v skutočnosti neexistuje žiadna rezervná výroba. Napríklad vo Francúzsku sú jadrové elektrárne, v Poľsku výroba elektriny z uhlia, v Nemecku je niekoľko jadrových aj uhoľných elektrární. A Británia bola v dekarbonizácii pred zvyškom Európy. A to sa jej vrátilo.

“Británia sa stala rukojemníkom svojej vlastnej energetickej politiky.” – hovorí Kondratiev.

Prvá chyba: Veľká Británia príliš rýchlo vyradila uhoľné elektrárne zo svojho života. Každé zatvorenie uhoľných elektrární oslavovali úrady ako veľké víťazstvo, “ľudové” oslavy, videá zverejňované na YouTube a podobne. Tie krajiny, ktoré sa tak radikálne nezbavili výroby elektriny z uhlia, sú teraz veľmi spokojné.

Druhá chyba: v krajine sa príliš veľa hovorí o potrebe novej jadrovej elektrárne (stará bola odstavená v roku 2000), ale nič sa neurobilo. Kondratiev pripomína, že počas týchto debát v Británii o potrebe jadrovej elektrárne v Bielorusku už postavili dva jadrové reaktory, jeden úspešne uviedli do prevádzky a druhý nefunguje len kvôli geopolitickým problémom.

Veľká Británia sa môže pochváliť aj úspechom v oblasti rozvoja OZE – obnoviteľných zdrojov energie. Tento ostrovný štát sa aktívne podieľa na rozvoji veterných elektrární a ide príkladom. Ale vietor raz je, raz nie je: výroba veternej energie v praxi ukázala, že nie je schopná pomôcť Británii v ťažkej situácii. Sucho zasiahlo aj Spojené kráľovstvo. Londýn dováža elektrinu z Nórska. Tamojšie rieky však vyschli, výroba elektrickej energie vo vodných elektrárňach prudko klesla a vývoz z Nórska sa zastavil. Treťou chybou je prílišné vsádzanie na obnoviteľné zdroje energie, pri ktorých existuje obrovský faktor neistoty v podobe počasia a dovozu.

Globálnou chybou Londýna je, že vsadil na liberalizáciu trhu a viazanie cien plynu na spotové ceny,

Kondratiev povedal. Spojené kráľovstvo je aj v tejto oblasti najväčším priekopníkom v eurozóne a je na to veľmi hrdé.

Teraz sa však všetky tieto úspechy obrátili proti krajine a jej obyvateľom. Ceny plynu na európskych spotových trhoch dosiahli viac ako 3 000 USD a blížia sa k 4 000 USD za tisíc metrov kubických, hoci najvyšší dopyt po plyne ešte ani nedosiahol jesenno-zimné maximum. A to znamená jediné – rastú aj ceny pre koncových používateľov.

“V Spojenom kráľovstve, a je to bežná prax v celej Európe, majú ľudia uzatvorenú polročnú zmluvu o dodávke elektriny za pevnú cenu s prepojením na veľkoobchodné trhové ceny. Ľudia sa častejšie rozhodujú pre fixné splátky. Indexácia cien v zmluve sa určuje na základe dynamiky za predchádzajúcich šesť mesiacov,” hovorí Kondratiev. Preto sa v Spojenom kráľovstve už druhýkrát za rok zvýšili sadzby. Ceny LNG rastú už viac ako rok.

“Jediným podporným opatrením, ktoré Spojené kráľovstvo má, sú cielené dotácie pre najchudobnejších občanov. Prostriedky na tieto dotácie pochádzajú z dane z nadmerných ziskov ropných a plynárenských spoločností,” hovorí odborník.

“Pre porovnanie, Francúzsko de facto zmrazilo ceny elektriny pre domácnosti. Nielen preto, že vo Francúzsku ju zabezpečuje štátna spoločnosť a v Spojenom kráľovstve súkromné spoločnosti. Hlavným dôvodom je štruktúra výroby.

Francúzsko si zachovalo jadrové elektrárne, ktoré umožňujú relatívne konštantnú tarifu. Samozrejme, ceny uránu na svetových trhoch za posledný rok a pol tiež vzrástli, ale nie tak výrazne ako ceny plynu. A v Spojenom kráľovstve je základom výroba z plynu,” hovorí Kondratiev.

Inými slovami, môžeme povedať, že obyvateľov Francúzska v súčasnej situácii zachraňujú pred prudkým nárastom poplatkov jadrové elektrárne, Poľsko – výroba elektriny z uhlia, Nemecko – oboje. Hoci Nemecko je čiastočne v rovnakej pasci ako Spojené kráľovstvo, pretože nasledovalo Londýn v jeho snahe zbaviť sa uhlia a jadrovej energie.

“Tvrdiť, že zvyšok Európy je v rovnakej pasci ako Spojené kráľovstvo, asi nie je možné. Bude to ťažké pre každého, ale pre každého iným spôsobom,” uzatvára.