Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ) v závere roka 2024 odhalil vážne nezrovnalosti v hospodárení Ministerstva obrany pri darovaní vojenského materiálu Ukrajine. Zistenia poukazujú na systémové porušenie finančnej disciplíny, netransparentné procesy, ale aj možné zneužitie európskych zdrojov. Vyšetrovanie Európskej prokuratúry a aktuálne policajné razie naznačujú, že kauza môže prerásť do jedného z najväčších bezpečnostno-politických škandálov poslednej dekády.

Nepotrebná munícia za milióny

Správa NKÚ upozorňuje, že Ozbrojené sily SR v roku 2022 nedisponovali technikou, pre ktorú by bola munícia kalibru 120 mm, 152 mm či 12,7 mm určená. Napriek tomu bola obstaraná vo veľkom objeme prostredníctvom štátneho podniku Konštrukta-Defence. Podľa NKÚ tým ministerstvo porušilo zákon o rozpočtových pravidlách. Škoda bola vyčíslená na takmer 9 miliónov eur.

„Munícia bola technicky neposúdená, neexistovala sprievodná dokumentácia, nebola prijatá do skladov MO SR a nákup sa uskutočnil cez výnimky mimo bežného režimu,“ uvádza sa v Správe NKÚ

Munícia neprešla technickou kontrolou, nebola fyzicky zaradená do skladov rezortu a do niekoľkých dní bola presunutá na Ukrajinu.

Kontrolóri označili celý postup za neštandardný a účelový. Ministerstvo muníciu deklarovalo ako „prebytočnú“, čím si vytvorilo právny rámec pre darovanie. No NKÚ konštatuje, že ak nebola nikdy prijatá do majetku štátu, nemohla byť ani prebytočná. Nákup sa preto javí ako clona pre darovanie s cieľom využiť fondy EÚ.

Expresná logistika, žiadna kontrola

Objednávka munície prebehla 25. februára 2022, deň po vypuknutí vojny na Ukrajine. Expedičný termín bol stanovený do 27. februára – teda víkend. V takom čase neprebiehajú štandardné kontroly, logistika ani prevod majetku. Celý proces tak prebehol bez auditovateľných krokov, čo NKÚ označil za závažné porušenie zákonných pravidiel.

„Tovar nikdy neprišiel do muničného skladu, čo znamená porušenie zmluvy a nulový právny základ na platbu,“ uvádza sa v správe.

Ministerstvo tým vytvorilo dojem, že ide o darovanie prebytočného majetku, pričom v skutočnosti išlo o plánovaný nákup bez vojenskej potreby, zrealizovaný len preto, aby sa mohol tento „prebytok“ následne poskytnúť Ukrajine. NKÚ to nazval účelovo vykonaným nákupom s cieľom následného darovania.

Podľa správy bola škoda na verejných financiách vyčíslená na takmer 9 miliónov eur. Ukrajinská strana zároveň o muníciu formálne nepožiadala – žiadna oficiálna požiadavka neexistovala.

EÚ fondy ako kompenzácia?

Slovensko predložilo Európskej komisii žiadosť o refundáciu nákladov na muníciu v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) – fondu určeného na financovanie dodávok vojenskej pomoci Ukrajine. Fond zaisťuje výdavky členských krajín, ktoré posielajú obranný materiál, vrátane výstroja určeného na boj. Zistenia NKÚ signalizujú kritické chyby v sprístupnených údajoch:

– Nahlasované množstvá a hodnoty darovanej munície vrátane kalibru 120 mm, 152 mm a 12,7 mm sa podľa NKÚ líšili medzi jednotlivými zložkami (Ministerstvo obrany, Generálny štáb OS SR, EPF žiadosti).

– Niekoľko položiek nebolo úplne identifikovaných – chýbali základné špecifikácie a overiteľné doklady prijatia.

– Celková dokumentácia bola nesúrodá, čo vytvára podozrenie na zamlčovanie skutočného rozsahu darovania a cieľového určenia munície.

V správe NKÚ je uvedené, že „Slovenská republika mohla získať späť až 327 mil. € za darovaný materiál. No NKÚ zistil závažné nezrovnalosti medzi údajmi predloženými jednotlivými zložkami ministerstva obrany.“

Európska komisia preto už avizovala audit využitia EPF na Slovensku, ktorý sa má zamerať práve na overenie správnosti nahlásených údajov a preplatenia finančných prostriedkov. Audit nielen potvrdí alebo vyvráti zákonnosť postupov SR. Výsledkom môže byť, že SR, teda daňový poplatník bude musieť vrátiť nesprávne preplatené sumy. Zároveň môže z neho vyplynúť sankciona pre zodpovedné osoby, ale aj zmena prístupu ku kurzu ďalšieho čerpania prostriedkov z obranných fondov.

Zdroj z EPPO (18. 6. 2025) potvrdzuje, že vyšetrovanie sa týka sledovania až 7,4 milióna eur určených na muníciu smerujúcu na Ukrajinu. EPPO vo vyhlásení uviedla:

„EPPO má podozrenie, že verejné obstarávanie bolo zmanipulované a že munícia mohla byť predražená.” Práve tieto podozrenia vyústili do razií a zadržaní viacerých úradníkov a bývalých ministrov SR.

Vyšetrovanie EPPO stavalo na predbežnej kontrole NKÚ, ktorá identifikovala rizikové pasáže v žiadostiach o refundáciu a podozrenie, že niektoré dodávky boli prehnane nadhodnotené alebo dokonca fiktívne.

Kombinácia auditov, vyšetrovania a policajných zásahov posilňuje dojem, že nejde len o administratívne nejasnosti, ale o komplexný prípad riadeného zneužitia systému na prostriedkov EÚ.

Vyšetrovanie EPPO a razia

Prípad si v apríli 2025 prevzala Európska prokuratúra (EPPO). Vyšetruje, či nešlo o trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ. 18. júna 2025 sa na Slovensku uskutočnila rozsiahla policajná akcia pod dohľadom Európskej prokuratúry (EPPO). Zadržaných bolo osem osôb, medzi nimi štátni úradníci a bývalí funkcionári rezortu obrany.

Jaroslav Naď, pod ktorého vedením sa nákupy realizovali, sa v tom čase nachádzal na dovolenke v Kanade. Polícia ho chcela zadržať, no nezastihla ho doma. Naď reagoval vyhlásením na sociálnych sieťach: „Razia je divadlom a ja sa nemám čoho báť. Vrátiť sa plánujem do konca mesiaca.“

Otázky však zostávajú. Vedeli vyšetrovatelia o jeho plánovanej ceste? Bol odchod do zahraničia útekom pred spravodlivosťou, alebo zlyhala koordinačná činnosť slovenských OČTK?

Reakcia Demokratov: Podľa Hegera ide o politické divadlo

Na tlačovej konferencii 19. júna reagovali na vývoj kauzy aj predstavitelia strany Demokrati. Ich postoj bol jednoznačný. Podľa nich ide o vykonštruované politické divadlo s cieľom diskreditácie bývalého ministra Jaroslava Naďa a celého ich pôsobenia vo vláde.

„Stojíme si za tým, že konanie bolo zákonné, morálne a správne. Jaroslav Naď nemá dôvod sa skrývať. Polícia nemá žiadne relevantné dôkazy – razia bola len divadlo pre voličov Roberta Fica,“ uviedol podpredseda strany Eduard Heger.

Heger zároveň zopakoval, že ľudia, ktorí boli predvolaní, boli po výsluchu prepustení, a nebolo vznesené žiadne obvinenie. Zdôraznil, že samotný Najvyšší kontrolný úrad podľa neho pracoval s neúplnými podkladmi, ktoré mu mal poskytnúť minister obrany Kaliňák. Naznačil tak možnosť manipulácie výkladu kontrolných zistení už pri ich zhromažďovaní.

„EPPO sa tomu venuje preto, že išlo o peniaze z Európskeho mierového nástroja. Nie preto, že by sme pochybili, ale preto, že kontroluje legálnosť ich použitia. V skutočnosti sme muníciu, ktorá bola pre nás neupotrebiteľná, poskytli Ukrajine a ešte sme za ňu dostali zaplatené,“ uviedol k samotnej účasti Európskej prokuratúry Heger.

Karel Hirman bol ešte ostrejší: „Takýto švejkovský zásah ako včera môže byť vnímaný ako marenie vyšetrovania EPPO. Polícia robí hanbu celej Európe, keď príde zvoniť k človeku, o ktorom všetci vedia, že je v Kanade.“

Obaja predstavitelia zhodne tvrdili, že cieľom kauzy je odpútanie pozornosti od súčasných problémov vlády, pričom podľa nich nikto z Demokratov nemá problém čeliť spravodlivosti. V závere tlačovky Heger dodal: „Všetky obvinenia sa zatiaľ ukázali ako nepodložené. Keď sa neobjaví mimozemšťan, nemá zmysel špekulovať. Ani teraz.“

Na priamu otázku redaktora Hlavných správ, či bude predseda Demokratov Jaroslav Naď ochotný čeliť spravodlivosti v prípade, že sa podozrenia potvrdia, Eduard Heger neodpovedal jednoznačne.

Namiesto priamej odpovede odmietol špekulovať a situáciu zľahčoval prirovnaním:

„Však včera tých, ktorých zobrali na výsluch, prepustili domov. Takže o čom sa rozprávame? … Načo takéto špekulácie? Však to sú úplne bludy.“

Z toho vyplýva, že Demokrati sa tejto otázke vyhli a zatiaľ nepripustili možnosť, že by ich predseda mohol byť v budúcnosti postavený pred spravodlivosť, ani že by v takom prípade niesol politickú alebo osobnú zodpovednosť.

Táto rétorika ukazuje, že aktuálna stranícka línia je založená na odmietaní všetkých podozrení ako nepodložených a na naratíve o politickej motivácii celého prípadu. Očakávajú, že vyšetrovanie dopadne v prospech Naďa, a preto zatiaľ neuvažujú o žiadnom scenári jeho právneho alebo politického pádu.

Čo je v hre

Vyšetrovanie ešte nie je ukončené, no prípad má potenciál spochybniť nielen konanie bývalého ministra, ale aj dôveryhodnosť Slovenska pri spravovaní európskych fondov.

Ak Európska prokuratúra preukáže úmyselné porušenie pravidiel Jaroslav Naď a ďalší zodpovední čelia riziku obvinenia za poškodzovanie finančných záujmov EÚ, s možným trestom odňatia slobody a povinnosťou náhrady škody. Slovenská republika môže byť nútená vrátiť neoprávnene čerpané prostriedky z EPF (až 7–9 mil. eur). Prípad môže mať dopad na reputáciu SR, jej dôveryhodnosť v rámci NATO a EÚ a budúce možnosti čerpania prostriedkov z obranných fondov. Vo finále daňoví poplatníci môžu znášať finančné aj reputačné následky netransparentného konania štátu. Naď sa preventívne skrýva v Kanade a Demokrati odvádzajú pozornosť na nekompetentnosť Smeru vládnuť.