Ekonómovia vyvodzujú z pokoja na burzách blížiace sa problémy

Berlín 28. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Matt Dunham)

Na finančných trhoch ide o opakovanie podobného javu ako pred necelými desiatimi rokmi

Na burzách sa takmer nič nehýbe, vládne tam strašidelný pokoj. Silnie strach z veľkej katastrofy. Uviedol to portál nemeckej spravodajskej televíznej stanice N24, ktorý prevzal analýzu denníka Die Welt. Na finančných trhoch ide o opakovanie podobného javu ako pred necelými desiatimi rokmi.

Na burzách dochádza k minimálnemu pohybu kurzov akcií. To je zlé znamenie. Lebo v minulosti po takýchto signáloch nasledovali ťažké krízy. Niektorí by mohli tomu zabrániť, ale konajú bezstarostne.

Nuda na finančných trhoch trvá približne štyri týždne. Hlavný nemecký akciový index DAX vo Frankfurte nad Mohanom od svojho hlbokého poklesu v polovici novembra minulého roku vzrástol o takmer 20 %. Americké akcie dosiahli v poslednom období dokonca historické hodnoty.

Vo štvrtok (25.8.) došlo znovu iba k malému pohybu po tom, keď index mníchovského ekonomického ústavu Ifo skončil horšie, než sa očakávalo. V nasledujúcich týždňoch sa to môže ešte výrazne zhoršiť. Dôležité udalosti a termíny sú pred nami a na finančných trhoch sa môžu postarať o horúcu jeseň i jar budúceho roka.

Najbližšie sa pozornosť sústredí na prezidentské voľby v Spojených štátoch, ktoré sa uskutočnia 8. novembra. V Taliansku bude referendum o zmenách v ústave. V budúcom roku budú prezidentské voľby vo Francúzsku. A uskutočnia sa krajinské voľby v Berlíne a v Meklenbursku-Predpomoransku. Budú aj ďalšie dôležité voľby v európskych krajinách. Všade sa vynára otázka, ako v nich pochodia pravicoví populisti a aký vplyv budú mať ich zisky na EÚ a euro. A to ešte nehovoríme o dôsledku hlasovania Britov o odchode z európskej dvadsaťosmičky. Referendum sa konalo tesne pred skončením druhého štvrťroka a výsledok hlasovania sa ešte nemohol prejaviť na britských hospodárskych výsledkoch. Tretí štvrťrok môže priniesť celkom iné čísla.

Zo všetkých očakávaných udalostí budú najdôležitejšie americké prezidentské voľby. “Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta by viedlo k veľkému zaťaženiu ekonomiky,” povedal Martin Moryson, hlavný ekonóm súkromnej banky Sal. Oppenheim. Moryson pokračoval: “Neistota spočíva v Trumpových početných protirečivých vyjadreniach a v jeho sľuboch vzdialených od reality, samotné stačia na to, aby zahmlili vyhliadky ekonomiky.” Došlo by k silným výkyvom aj na finančných trhoch.

To, ako pokojne bolo v poslednom období, sa dá vyvodiť z tzv. indície výkyvov, ktorá odzrkadľuje pohyby na burze. Táto hodnota amerického indexu S & P 500 sa dostala na rekordne nízku úroveň. Ani raz v posledných 20 rokoch nekolísali ceny akcií tak málo.

“To je desivé, nie pre akcie Spojených štátov, ale osobitne pre európske a náš index DAX,” povedal Jens Klatt zo spoločnosti JFD Brokers a pokračoval: “Lebo takýto pokoj nebol v minulosti zriedkavý. Predchádzal mohutnej búrke a podľa mojej mienky to nebude ináč ani teraz.”

Index votality sa nachádzal na podobnej nízkej úrovni aj v januári 2007. O dva mesiace neskôr sa zrútili dva hedžové fondy investičnej banky Bear Stearns a napokon sa položila aj ona. Tento bankrot znamenal začiatok finančnej krízy.

Bezstarostnosť vládnuca v týchto dňoch spočíva predovšetkým v tom, že sa investori úplne spoliehajú na moc centrálnych bánk. Ale spoliehajú sa predovšetkým na nízke úroky práve v USA. Fed, ich centrálna banka, síce v decembri 2015 po prvý raz takmer po 10 rokoch zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu z 0,25 na 0,5 %, ale odvtedy k nijakým ďalším rovnakým krokom nedošlo. A tomu sa prispôsobili aj investori.

Väčšina ekonómov sa zhoduje na tom, že k zvýšeniu základnej úrokovej sadzby v USA nedôjde do začiatku novembra, do rozhodnutia Američanov o novej hlave štátu.