Argentína opäť balansuje na pokraji finančného a politického kolapsu, peso klesá, inflácia sa zvyšuje a dôvera investorov sa vytráca. V centre búrky je prezident Javier Milei, libertariánsky (v európskom politickom slovníku liberálny) ohnivák, ktorý sa dostal k moci na základe sľubov, že okreše vládne plytvanie motorovou pílou, potlačí infláciu a urobí Argentínu opäť slobodnou. Po zdrvujúcej politickej prehre v kľúčovej provincii a menovej kríze, ktorá sa vymkla spod kontroly, však Milei teraz čelí zatiaľ najväčšej skúške a bol nútený obrátiť sa o pomoc k prezidentovi USA, uvádza vo svojom blogu Lena Petrova.

Dňa 22. septembra tesne predtým, ako sa otvorili finančné trhy minister financií USA Scott Bessent uviedol na svojom statuse v sieti X, že „Argentína je významný spojenec USA v Latinskej Amerike a ministerstvo financií USA je pripravené urobiť všetko nevyhnutné v rámci svojho mandátu, aby Argentínu podporila. Všetky možnosti na stabilizáciu sú otvorené“. Tieto možnosti môžu zahŕňať swap, priamy nákup meny a nákup argentínskeho vládneho dlhu denominovaného v USD zo stabilizačného fondu Ministerstva financií USA. Tento fond teoreticky disponuje 200 miliardami USD. Trhy zareagovali s úľavou, kurz peso vyrástol o 4% a argentínske obligácie tiež mierne pookriali, ale netreba sa nechať uchlácholiť. Táto záchranná akcia, ak sa vôbec zrealizuje kúpi Mileimu len nejaký čas. Svoju príspevok končí Bessent jasným prehlásením, že „možnosti pre privátne intervencie zostávajú otvorené a Argentína bude opäť veľkou“.

Toto vyhlásenie nebolo náhodné. Argentínska centrálna banka len nedávno použila miliardu USD z rezerv na zúfalý intervenčný zásah, aby zachránila peso pred kolapsom. Tento pokus ale zlyhal, vyvolal paniku a ešte viac otriasol trhom, už aj tak ťažko skúšaným chaosom, korupčnými škandálmi a strachom pred ďalším bankrotom krajiny.

Čo sa vlastne pokazilo?

Javier Milei prišiel do prezidentského kresla Argentíny s prísľubom zásadnej hospodárskej reformy. Prvý mesiac jeho vlády sa mu podarilo dosiahnuť fiškálny prebytok. Vďaka tomu mohol prijať aj opatrenia na zníženie inflácie. Odmietol pomoc Číny a spoluprácu s BRICS. Teraz je však, vzhľadom na kroky administratívy, možno všetko ohrozené. Stávky sú  podľa agentúry Bloomberg obrovské.

Ešte pred pol rokom bol Milei vykresľovaný kolektívnym Západom ako záchranca argentínskej ekonomiky. Zabezpečil viac ako 40 miliárd USD multilaterálnych pôžičiek, zaviedol tvrdé úsporné opatrenia a znížil infláciu z takmer 300 %  na 34 %. Za týmito sľubnými číslami však bola fatálna chyba. Peso a štátne dlhopisy skolabovali po tom, ako centrálna banka zrealizovala svoj najväčší predaj USD za päť mesiacov, keď politická prehra Mileiho spôsobila strach  investorov, že fiškálny úsporný program je v ohrození. Narastajúci tlak na peso, keď sa investori poponáhľali dolarizovať svoje aktíva, prinútili Centrálnu banku intervenovať v prospech pesa čiastkou 379 miliónov USD z valutových rezerv, čo bola najväčšia denná intervencia od apríla 2025, kedy bola uvoľnená menová kontrola. V posadnutej snahe bojovať s infláciou Milei zachraňoval peso umelými intervenciami centrálnej banky, nárastom úrokových sadzieb a predajmi centrálnej banky. Táto politika síce radikálne znížila infláciu, ale začala dusiť ekonomický rast, zvýšila obchodný deficit a vyplytvala argentínske devízové rezervy.

Na dvere začali klepať aj politické problémy. Mileiho koalícia utrpela ponižujúcu porážku v provincii Buenos Aires, politickom srdci krajiny. Správa bola absolútne jasná: verejnosť už  strácala trpezlivosť.

Prispelo k tomu aj to, že prezidentova sestra a pravá ruka, ktorá pôsobí ako generálna tajomníčka prezidentskej kancelárie, je vyšetrovaná za to, že údajne požadovala od farmaceutických spoločností a laboratórií dodávajúcich lieky pre Národnú agentúru pre zdravotne postihnutých (ANDIS) zníženie o 3 %. Bola zapletená aj do korupčnej kauzy kryptomeny Libra a zvukové nahrávky, na ktorých Karina Milei žiada úplatky, boli určite rozhodujúcimi faktormi vo volebnej prehre. Ako sa stratila dôvera k vláde, skolabovalo aj peso. Milei robil všetko, čo len mohol, aby situáciu zachránil. Znížil exportné dane pre farmárov, volal po národnej jednote, využil dolárové rezervy, ale ani to nestačilo. Investori prehliadli cez túto hmlu záchranných aktivít a tak mu nezostalo nič iné ako obrátiť sa o pomoc k USA v snahe nielen zachrániť peso, ale aj svoje prezidentstvo. V stávke je všetko. Experti však varujú, že pokiaľ  Milei nezreformuje svoj menový režim  a neobnoví dôveru investorov, čo je v súčasnosti takmer nemožné, žiadna suma americkej dolárovej pomoci ho nezachráni. V októbri, len o pár týždňov, budú v Argentíne voľby. Libertariánska kontrola nad Kongresom je v ohrození. Milieho oponenti hlavne z ľavicovej perónistickej opozície už zrušili jedno z jeho výdavkových obmedzení a pokračujú ďalej. Bez silného politického mandátu je Mileiho reformná agenda odsúdená k zániku. Ak znovu zlyhá, trh sa dostane do špirály pádu. Navyše sa po víťazstve opozície v Buenos Aires očakáva návrat na politickú scénu jeho hlavného perónistického oponenta, ľavicového ekonomického populistu Axela Kicillofa. Investori sa obávajú návratu k starým ekonomickým príručkám, ktoré zahŕňajú kontrolu kapitálu, uvoľnenie výdavkov a nesplácanie dlhov.

Urobia USA „všetko potrebné“?

Minister financií uviedol, že USA zvažujú opatrenia na stabilizáciu latinskoamerickej krajiny v čase výpredaja aktív, informuje Al Jazeera. Administratíva prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa ponúkla, že zasiahne na podporu argentínskeho hospodárstva v situácii, keď na finančných trhoch v krajine panuje silná nestabilita. Washington je pripravený urobiť „všetko, čo bude potrebné“, aby pomohol stabilizovať hospodárstvo latinskoamerickej krajiny po rozsiahlom výpredaji jej aktív, uviedol v pondelok americký minister financií Scott Bessent.

Medzi zvažované možnosti pomoci Buenos Aires patria menové swapy centrálnej banky, priame nákupy meny a nákupy vládneho dlhu denominovaného v amerických dolároch, uviedol Bessent. V utorok sa v New Yorku konali rozhovory za účasti Trumpa, Bessenta a argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho. Prezident Donald Trump povedal, že Spojené štáty pomôžu Argentíne, ale nemyslí si, že je potrebná finančná pomoc, keďže Svetová banka uviedla, že urýchli 4 miliardy USD v rámci predtým plánovaných verejno-súkromných investícií pre Argentínu, uviedla agentúra Reuters. „Chystáme sa im pomôcť. Nemyslím si, že potrebujú záchranu,“ povedal Trump novinárom v New Yorku. „Scott spolupracuje s ich krajinou, aby mohli získať dobrú pôžičku a všetky veci, ktoré potrebujete, aby bola Argentína opäť veľká,“ dodal Trump. Ponúkol svoju podporu Mileiovej kandidatúre na znovuzvolenie, aby vyhral jeho náprotivok ďalšie funkčné obdobie „na dokončenie práce“. Bessent v pondelok uviedol, že USA majú na stole všetky možnosti stabilizácie argentínskych finančných trhov vrátane využitia devízového stabilizačného fondu v hodnote 219,5 mld. dolárov na nákup pesa alebo argentínskeho dlhu denominovaného v dolároch alebo otvorenia menových swapových liniek s treťou najväčšou ekonomikou Latinskej Ameriky. Skupina Svetovej banky samostatne uviedla, že urýchľuje svoj plán podpory pre Argentínu vo výške 12 miliárd USD tým, že v nasledujúcich mesiacoch použije až 4 miliardy USD z celkovej sumy prostredníctvom financovania z verejného sektora a investícií súkromného sektora. Hovorca Svetovej banky uviedol, že rozvojový veriteľ bude uprednostňovať projekty v kľúčových oblastiach, ako je ťažba, energetika a cestovný ruch, ktoré bude výkonná rada banky posudzovať čo najskôr. Konkrétne projekty, ktoré sa budú financovať, banka nezverejnila. „Príležitosti pre súkromné investície zostávajú expanzívne a Argentína bude opäť veľká,“ povedal Bessent na X, pričom Buenos Aires označil za dôležitého spojenca USA. Argentínske peso, akcie a dlhopisy po Bessentových vyjadreniach prudko vzrástli. Milei, ktorý zaznamenal nečakané volebné víťazstvo v roku 2023 prísľubom, že skrotí nekontrolovateľnú infláciu a desaťročia hospodárskeho úpadku, sa poďakoval Trumpovej administratíve za jej „bezpodmienečnú podporu“. „Tí z nás, ktorí bránia myšlienky slobody, musia spolupracovať na blahu našich národov,“ uviedol Milei na X. Argentínsky líder sa stal kľúčovým Trumpovým spojencom v Amerike a je obľúbencom amerických konzervatívcov, pričom často vystupuje na ich platformách. Zásah Trumpovej administratívy prichádza po tom, ako sa investori ponáhľali zbaviť sa peso a štátnych dlhopisov po katastrofálnom výsledku Mileiovej koalície La Libertad Avanza v miestnych voľbách začiatkom tohto mesiaca. Porážka v provincii Buenos Aires vrhla tieň na Mileiho vyhliadky v celoštátnych strednodobých voľbách, ktoré sa uskutočnia budúci mesiac a v ktorých tento libertariánsky líder dúfa, že mu poskytnú rozšírený mandát na realizáciu jeho programu pravicových hospodárskych reforiem.

V apríli získala Argentína od Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Medziamerickej rozvojovej banky 42 miliárd dolárov na podporu svojho hospodárstva. Táto latinskoamerická krajina, ktorá sa už desaťročia zmieta medzi hospodárskymi krízami, je zďaleka najväčším dlžníkom MMF.

Môžu americké doláre zachrániť Argentínu?

Odborníci tvrdia, že pravdepodobne nie. Alejandro Werner, riaditeľ Georgetown University´s American Institute tvrdí, že Argentínska ekonomika sa nedá zachrániť len prístupom k oficiálnemu medzinárodnému financovaniu. Stabilizačný fond USA, ktorý by mal podľa Bessenta zachrániť Argentínu má síce aktíva v objeme 200 miliárd, ale väčšina z nich nie je ľahko dostupná. Likvidná časť jeho aktív dosahuje len niečo okolo 22 miliárd USD. Financovanie USA nebude dostatočné na stabilizáciu Argentíny, pokiaľ sa nevytvorí nová koalícia, ktorá by podporila ekonomický reformný program Argentíny. Argentína potrebuje dôveryhodnú a kohéznu ekonomickú stratégiu a dôveru investorov. V súčasnosti nemá ani jedno. Navyše sa začína rozpadať aj Mileiho politický tým. Jeho bývalý ekonomický poradca uviedol, že jeho ekonomický program je neudržateľný. Je presvedčený o tom, že podpora USA musí byť spojená s tvrdými podmienkami vrátane voľného plávania pesa, vytvárania dolárových rezerv a zastavenia intervencií, ktoré krivia trh. Argentína v súčasnosti čerpá tretinu pôžičiek MMF. Ak intervencia USA neuspeje, peso skrachuje, Centrálnej banke dôjdu valutové rezervy, Milei stratí kontrolu nad Kongresom a perónisti sa vrátia k moci. Ide o vysokú hru. Ak Mileiho vláda prehrá Trump stratí jedného z mála spojencov v Latinskej Amerike a skrachuje ďalší libertariánsky ekonomický experiment.  Navyše je pravdepodobné, že nová vláda sa obráti o pomoc a podporu k Číne a BRICS.

Sociálne dôsledku liberálnej politiky Mileiho

Už po roku prezidentovania Javiera Mileiho koncom minulého roku dosiahla chudoba v Argentíne nové maximum. Takmer 40 rokov sa miera chudoby v Argentíne neustále pohybovala nad 25 %. Od nástupu krajne pravicového Mileiho do úradu 10. decembra 2023 však toto číslo prudko vzrástlo. Za posledný rok dosiahla miera chudoby takmer 53 %. Podľa výskumného tímu Argentínskej katolíckej univerzity (UCA), ktorý sledoval kľúčové ekonomické ukazovatele, je to najvyššia úroveň za posledných 20 rokov. Tento prudký nárast viedol odborníkov a advokátov k tomu, že čoraz viac spochybňujú Mileiho prístup „motorovej píly“ k znižovaniu verejných výdavkov – a jeho dôsledky. Medzi tými, ktorí sa tento rok dostali pod hranicu chudoby, boli aj ľudia so zamestnaním a vyšším vzdelaním. Je to dôsledok viacerých štrukturálnych problémov vrátane drastickej devalvácie pesa, ktorá bola súčasťou Mileiovho šokového hospodárskeho plánu.

Argentínsky zákon o regulácii nájomného bol jednou z prvých obetí Mileiovej vlády. Milei úspešne viedol predvolebnú kampaň s prísľubom, že odstráni regulácie a napraví choré argentínske hospodárstvo. Trh s nájomnými bytmi bol jednou z prvých oblastí, kde Milei uplatnil svoju ekonomickú šokovú terapiu. Bez regulácie nájomného sa ponuka dostupných nehnuteľností prudko zvýšila a majitelia mohli upraviť nájomné tak, aby lepšie odrážalo infláciu. Nájomné sa môže zvyšovať každé tri mesiace. Zamestnanci s nízkymi príjmami však uviedli, že nedostatočná ochrana spôsobila zvýšenie cien, ktoré si nemôžu dovoliť.

Zmení Milei po drvivej porážke kurz?

Po prehre Mileiho strany La Libertad Avanca v kľúčovom prieskume verejnej mienky v provincii Buenos Aires odborníci špekulujú, či prezident zmení svoju ekonomickú politiku úsporných opatrení pred nadchádzajúcimi októbrovými voľbami.

Vo vládnych kruhoch sa pravdepodobne ozývajú poplašné zvony po drvivej porážke, ktorú v nedeľných parlamentných voľbách utrpela ultraliberálna pravicová strana La Libertad Avanza argentínskeho prezidenta Mileiho od peronistickej koalície Fuerza Patria. Milei po oznámení výsledkov prijal jasnú porážku a prisľúbil, že napraví, čo treba napraviť. Provincia Buenos Aires je najľudnatejším okresom v Argentíne, ktorý sa môže pochváliť 40 % voličov, a zároveň sa vyznačuje najvyššou koncentráciou chudoby. Je baštou perónizmu a výsledky volieb sú tu kľúčové. Axel Kicillof, stredoľavicový peronistický guvernér provincie, sa rozhodol usporiadať miestne parlamentné voľby pred celoštátnymi parlamentnými voľbami naplánovanými na 26. októbra. Prezident Milei prezentoval tieto voľby ako určitý druh plebiscitu pre svoju vládu. Výsledok zjavne súvisí s pomerne hrubými chybami vo volebnej stratégii vlády, aroganciou a nedostatkom veľkorysosti voči politickým spojencom, ako aj slovnými útokmi na niektorých provinčných guvernérov, ktoré Milei uskutočnil.

Z tohto drvivého výsledku je zrejmá komplikovaná ekonomická situácia, v ktorej sa Argentínčania nachádzajú, uvádza portál DW. Napriek tomu, že inflácia sa znížila na 2 % mesačne, rast miezd bol obmedzený na 1 %. Komunálne služby naďalej stúpajú nad úroveň miezd a ceny potravín tiež rastú.

Ak Milei, nebude počúvať posolstvo ľudu a prehĺbi svoju politiku a bude agresívnejší, jeho porážka by mohla byť v októbri ešte väčšia. Ale ak mu to pomôže zmeniť kurz, voliči mu môžu dať znovu dôveru. Je to jednoznačne varovný signál pre vládu, ktorá má pred sebou obrovskú ekonomickú výzvu. Uvidíme, ako sa s tým popasuje v nasledujúcich týždňoch.