Môj profil 
Predplatné
O kandidátoch sa už popísalo nemálo, avšak jeden z nich, centrista a exminister hospodárstva E. Macron počas svojej návštevy Alžírska rozvíril politickú hladinu vo svojej krajine tým, že o kolonializme vyhlásil: “Je to zločin, zločin proti ľudskosti, skutočné barbarstvo. Je to súčasť minulosti Francúzska, za ktorú sa treba ospravedlniť“. Francúzsko okupovalo Alžírsko 132 rokov, od vylodenia v januári 1830. Po dlhé desaťročia napätie bolo citeľné. K najhoršej krvavej tragédii došlo v roku 1945, keď v meste Sétif francúzski žandári zastrelili alžírskeho chlapca, lebo na verejnosti niesol vlajku Alžírska – čo vtedy bolo zakázané. Začal sa krvavý odboj, v ktorom zomrelo 20-30 tisíc Arabov.
Až do roku 2012 sa o týchto udalostiach francúzski politici neveľmi zmieňovali. Bol to Fr. Holland, ktorý počas svojej návštevy Alžírska povedal, že “Francúzsko túto krajinu nespravodlivo a brutálne okupovalo.” Avšak oficiálne sa Francúzsko nikdy Alžírsku neospravedlnilo. Krajina získala nezávislosť až v roku 1962.
Po návrate do vlasti spomínaný E. Macron nepriamo vyzval Francúzov k tomu, aby túto otázku chápali komplexnejšie, v dejinných súvislostiach krajiny. Vyjadril sa v tom zmysle, že prečo by Francúzi mali byť dnes odsúdení žiť v tieni tejto traumy pre obe krajiny. Dodal, že aj preto treba mať odvahu o tejto veci hovoriť viac a nezjednodušovať ju. Ďalej zaujímavo upresnil, že jeho vyjadrenia sa netýkali bývalých francúzskych vojakov, ktorí tam bojovali. Jeho úmysel bol jednoducho poukázať na zodpovednosť francúzskej republiky a na to, že Francúzi sa pred týmito udalosťami jednoducho nemôžu skryť a vyhýbať sa im.
Ale vráťme sa k osobám prezidentských kandidátov. Za svoje výroky bol okamžite napadnutý svojimi protivníkmi – napr. ďalší prezidentský kandidát F. Fillon povedal: “Táto averzia k našej minulosti, neustále kajanie sa, je nedôstojné kandidáta na prezidenta”. Naopak, zastali ho ľavicovo orientovaní politici, no nepríliš silný útok pocítil aj od pravicových a krajne pravicových politikov. Avšak Marine le Penová ho verejne nekritizovala.
Ona však na seba upozornila inak. Dňa 10. 4. 2017 totiž povedala: “Nemyslím si, že by Francúzsko bolo zodpovedné za deportáciu tisícov Židov 16.-17.4. 1942.”Jej protivníci a súperi to chceli okamžite využiť proti nej.
Avšak výsledky verejného prieskumu kázali opak. Milióny Francúzov zdieľa jej názor v tom zmysle, že keď to vysvetlila, že francúzski policajti a žandári, ktorí v tom čase deportáciu realizovali, boli riadení fašistickou vládou z Vichy, ktorá podpísala kapituláciu časti krajiny v prospech nacistického Nemecka. Francúzi to bývalej vláde nikdy nezabudli a neodpustia. Je zaujímavé poznamenať, že v minulosti rovnaký názor ako Marine Le Penová na túto otázku mali aj bývalí prezidenti Francúzska – Ch. de Gaulle, G. Pompidou, V. Giscard d´Estaing i Fr. Mitterand. Takže vôbec nie je isté, či svojím názorom Le Penová stratila zo svojej voličskej základne…
Rovnako nie je jasné ani to, či E. Macron svojimi výrokmi o kolonizácii, o zodpovednosti jeho generácie, ktorá nezažila vojnu a že je čas na zmierenie, aké stopy zanechá pri rozhodovaní voličov 23. apríla, ale hlavne v druhom kole, 7. mája 2017. Pre miliónov Európanov toto hlasovanie predurčí nielen ďalší osud Francúzska, ale i budúcnosť samotného európskeho projektu. Takže Eiffelova veža sa 7. mája 2017 nezrúti , ale … Kam kráčaš stará, pekná Európa?
Arpád Popély
.JPG)
.jpg)
.jpg)
