Pripomeňme si, že v lietadle zahynula tretina, v skutočnosti kostra slávneho súboru Alexandrovovci, celá jeho omladina, spolu s deviatimi novinármi, so známou hrdinskou lekárkou a záchrankyňou detí z Donbasu a Sýrie Lizou – Jelizavetou Glinkovovou –  a s ďalšími cestujúcimi.

Žirinovski, predseda LDPR, protestoval proti tomu, že sa oficiálne vopred vylučuje možnosť teroristického útoku. Nemožno to predsa robiť, kým nebolo pozorne preskúmané všetko potrebné. Predseda ruských komunistov Zjuganov zašiel ešte ďalej, keď povedal, že nemá dôkazy, ale cíti, že išlo o teroristický útok.

Ruský novinár Alexandr Koc sa tiež pohoršuje nad tým, „s akou náhlivosťou štátne orgány okamžite odmietajú verziu, ktorú, zdalo by sa, treba posudzovať medzi prioritnými. Vždy, keď v nebi vybuchujú lietadlá, sa nás z akéhosi dôvodu snažia uspokojiť: „To nie je teroristický útok. Posudzujeme verzie o technickej chybe a chybe pilota.“

Koc kladie otázku, či mohlo byť lietadlo s Alexandrovovcami a ďalšími cestujúcimi zostrelené prenosným zenitno-raketovým komplexom (PZRK) Stingerom, či ruskou Iglou. Vraví, že takáto verzia je na prvý pohľad možná. Útok na lietadlo za pomoci prenosného PZRK označil Koc za najexotickejšiu, no nie vylúčenú verziu. Napríklad ruský PZRK Igla má dostrel 6 kilometrov a dostrelí do výšky 3500 metrov, ktorú ešte lietadlo po štarte nestihlo dosiahnuť. To znamená, že potenciálny strelec by sa vo chvíli atentátu ani nemusel nachádzať v mori. Pokojne by mohol trafiť zadnú časť lietadla z čiernomorského brehu. Koc však píše, že proti tejto verzii hovorí niekoľko argumentov. V prvom rade systém rozpoznávania „svoj – cudzí“ , ktorý je povinnom súčasťou vojenských dopravných lietadiel, o to skôr, ak letia do zóny bojových udalostí. Tento systém je vložený do „mozgu“ PZRK.  Ruská „Igla“ nemôže zostreliť ruské vojensko-dopravné lietadlo. Samozrejme, do úvahy hneď prichádza komplex zahraničnej výroby. Americké stingery majú dostrel takmer 5 kilometrov, maximálna výška dostrelu je 3800 metrov. To znamená, že s nimi takisto možno strieľať tak z mora, ako aj z brehu. Na skutočnosť, že sa táto verzia objavila, má vplyv aj fakt, že USA už dokonca aj oficiálne  sňali obmedzenia na dodávku zbraní „umiernenej opozícii“ v Sýrii, teda tým islamským teroristom, ktorých inšpirujú, zásobujú, kontrolujú, usmerňujú a odmeňujú. A, hoci Američania nepotvrdzujú to, že by islamistom odovzdali komplexy PZRK, v sociálnych sieťach možno nájsť obrázky s islamskými teroristami, ktorí pózujú nielen so starými komplexami s ešte sovietskych čias, ale aj s americkými stingermi… A keby aj nepózovali, svet má už mnohodesaťročnú skúsenosť s „pravdovravnosťou“ americkej administratívy.

Avšak, píše Koc, výbuch rakety PZRK nedokáže okamžite zničiť lietadlo – nie je to tá výška, v ktorej sa pre rozdiel v tlaku lietadlo láme na kúsky už po najmenšej odhermetizácii, ako to bolo s malajzijským boeingom, či ruským lietadlom nad egyptským Sinajom. Teda, ak by TU-154 s Alexandrovovcami a ďalšími cestujúcimi na palube zasiahli s pomocou PZRK, lietadlo by bolo zostrelené, ale letci by ešte stihli niečo oznámiť dispečerovi.

Objavila sa aj verzia, ktorá kalkuluje s možnosťou, že TU-154 mohol viezť vojenskú muníciu, ktorej mohlo byť v batožinovom priestore príliš veľa a ktorá mohla vybuchnúť po začiatku letu. Táto verzia ráta s predpokladom, že tempá ruskej operácie v Sýrii sú také vysoké, že ruské vojensko-kozmické sily v Sýrii nestíhajú dopĺňať muničné zásoby. Ďalšou verziou, ktorú spomína novinár Koc, je možnosť, že medzi pracovníkov letiska v Soči sa mohol dostať terorista, ktorý nejakým spôsobom mohol zabezpečiť likvidáciu lietadla.

Otázok je zatiaľ omnoho viac než odpovedí. Jedna odpoveď je však istá. Alexandrovovci, novinári, lekárka Liza a ďalší zabití cestujúci lietadla TU-154 sa v každom prípade stali obeťou teroristického útoku.  Možno aj v priamom slova zmysle, v každom prípade však prinajmenšom nepriamo. Všetci cestujúci totiž leteli do Sýrie, aby tam pozdvihli bojového ducha hrdinským ruským vojakom, ktorí na pozvanie sýrskych štátnych orgánov bojujú s islamskými teroristami, ktorých podporujú ich západní kurátori na čele s USA. Ak by washingtonsko-daéšovská koalícia nerozpútala na území Sýrie, podobne ako vo viacerých iných arabských štátoch, niekoľkoročnú krvavú občiansku vojnu a teror, nebol by dôvod pozývať ruských vojakov ťahať v mene mieru na zemeguli horúce gaštany z ohňa a nebol by dôvod, aby im na Nový rok 2017 museli ísť do bojovej zóny pomáhať obodriť ducha ruskí umelci. Takže, keby nebolo washingtonsko-daéšovskej teroristickej operácie pod krycími názvami Arabská jar a Islamský štát, vyše 60 Alexandrovovci a ďalší zabití počas krátkeho nedeľného  letu Soči – Sýria by dosiaľ žili.

Vladimír Mohorita