Videli ste ten idiotský triumfalizmus Anne Applebaumovej po nedávnych triumfoch Ukrajiny na bojisku? “Je čas pripraviť sa na ukrajinské víťazstvo”, znel titulok.

V časopise Atlantic napísala:

“Ale aj keď boje môžu mať ešte mnoho pokračovaní, udalosti posledných dní by mali prinútiť spojencov Ukrajiny zastaviť sa a zamyslieť. Vytvorila sa nová realita: Ukrajinci môžu túto vojnu vyhrať. Sme my na Západe naozaj pripravení na ukrajinské víťazstvo? Vieme, aké ďalšie zmeny by to mohlo priniesť?”

Ďalej fantazíruje o Putinovom páde.

Medzitým tu máme Putinovho obľúbeného ruského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina s niekoľkými menej slnečnými slovami. Pamätajte, že s Duginom nemusíte súhlasiť – niektoré jeho slová sú hysterické – ale musíte brať vážne fakt, že im verí veľmi veľa Rusov pri moci.

Úryvky

Sme na pokraji tretej svetovej vojny, ktorú Západ nutkavo presadzuje. A to už nie je strach alebo očakávanie, to je skutočnosť. Rusko je vo vojne s kolektívnym Západom, s NATO a jeho spojencami (hoci nie so všetkými: Turecko a Grécko majú svoj vlastný postoj a niektoré európske krajiny, predovšetkým Francúzsko a Taliansko, sa nechcú aktívne zúčastniť na vojne s Ruskom). Hrozba tretej svetovej vojny je však čoraz bližšie.

Či dôjde k použitiu jadrových zbraní, je otvorená otázka. Pravdepodobnosť jadrového Armagedonu však každým dňom rastie. Je celkom jasné, a mnohí americkí vojenskí velitelia (napríklad bývalý americký veliteľ v Európe Ben Hodges) to otvorene deklarujú, že Západ sa neuspokojí ani s naším úplným stiahnutím z územia bývalej Ukrajiny, budeme trvať na “bezpodmienečnej kapitulácii” (Jens Stoltenberg), “deimperializácii” (Ben Hodges), rozkúskovaní Ruska.

V roku 1991 sa Západ uspokojil s rozpadom ZSSR. Dnes je pre Západ červenou čiarou existencia suverénneho Ruska, a to aj v rámci hraníc Ruskej federácie.

Protiútok AFU v Charkovskej oblasti je priamym útokom Západu na Rusko. Každý vie, že túto ofenzívu zorganizovalo, pripravilo a vybavilo vojenské velenie USA a NATO a uskutočnila sa pod ich priamym dohľadom. Nejde len o použitie vojenskej techniky NATO, ale aj o priamu účasť západnej leteckej rozviedky, žoldnierov a inštruktorov. V očiach Západu je to začiatok “nášho konca”. Akonáhle urobíme slabinu v obrane území pod našou kontrolou v Charkovskej oblasti, môžeme byť ďalej porazení. Toto nie je malý úspech kyjevskej protiofenzívy, ale prvý hmatateľný úspech síl NATO.

Mýli sa Dugin, pokiaľ ide o úlohu NATO pri pomoci Ukrajincom? Určite nie. Nemusíte súhlasiť s ruskou inváziou na Ukrajinu – ja určite nie! – aby ste uznali, prečo Rusi považujú to, čo sa z tohto konfliktu stalo, za zástupnú vojnu Západu proti Rusku. Nemýlia sa.

Dugin vyzýva na totálnu mobilizáciu Ruska do vojny. Putin označil vojnu za “špeciálnu vojenskú operáciu”, aby sa vyhol mobilizácii. Teraz Dugin hovorí, že celá krajina musí byť uvedená do vojnovej pohotovosti.

Hovorí o národoch sveta, ktoré sú na strane Ruska. Je to galéria darebákov. Predstava, že väčšina z týchto krajín – vrátane Číny, Iránu, Kuby a Venezuely – ponúka nejakú želateľnú budúcnosť, je riskantná. Ale nejde o to, čo má pre nás zmysel. Ak sa chceme vyhnúť tretej svetovej vojne, musíme rozmýšľať ako Rusi.

Dugin hovorí:

Jadrom globálnej konfrontácie, ktorá sa začala, je duchovný, náboženský aspekt. Rusko je vo vojne s protináboženskou civilizáciou, ktorá bojuje proti Bohu a prevracia samotné základy duchovných a morálnych hodnôt: Boh, Cirkev, rodina, rod, človek. Pri všetkých rozdieloch medzi pravoslávím, tradičným islamom, judaizmom, hinduizmom či budhizmom všetky náboženstvá a na nich postavené kultúry uznávajú božskú pravdu, vysokú duchovnú a morálnu dôstojnosť človeka, ctia si tradície a inštitúcie – štát, rodinu, spoločenstvo. Moderný Západ toto všetko zrušil a nahradil virtuálnou realitou, extrémnym individualizmom, zničením pohlavia, všeobecným dohľadom, totalitnou “kultúrou zrušenia”, postpravdivou spoločnosťou.

Na Ukrajine prekvitá otvorený satanizmus a otvorený rasizmus a Západ ich len podporuje.

Máme do činenia s tým, čo pravoslávni starci nazývajú “civilizáciou Antikrista”. Úlohou Ruska je preto zjednotiť veriacich rôznych vierovyznaní v tomto rozhodujúcom boji.

Nesmiete čakať, kým vám svetový nepriateľ zničí dom, zabije manžela, syna alebo dcéru… V určitom okamihu bude neskoro. Boh nás ochraňuj, aby sme sa takej chvíle dožili.

Ofenzíva nepriateľa v Charkovskej oblasti je práve tým: začiatkom skutočnej vojny Západu proti nám.

Západ demonštruje svoj zámer začať proti nám vyhladzovaciu vojnu – tretiu svetovú vojnu. Na odrazenie tohto útoku musíme spojiť celý náš najhlbší národný potenciál. Všetkými prostriedkami: myšlienkou, vojenskou silou, hospodárstvom, kultúrou, umením, vnútornou mobilizáciou všetkých štátnych štruktúr a každého z nás.

Predstava, že Putinova kleptokracia predstavuje sily svätosti a slušnosti, je opäť absurdná. “Otvorený satanizmus” na Ukrajine je smiešny (ale otvorený satanizmus vo Washingtone je – videli ste Bidenovho opičieho cára?). Ale viete, myslím si, že Dugin má oveľa viac pravdy ako omylu, pokiaľ ide o duchovnú povahu dnešného Západu.

Nemusíte súhlasiť s Duginovými tvrdeniami, že Rusko vedie akúsi svätú vojnu proti tomuto nepriateľovi – ja rozhodne nie -, aby ste verili, že Duginov opis toho, čím sa Západ stal, je celkom na mieste. Prečo je to dôležité? Pretože my všetci na Západe sa musíme zamyslieť nad tým, čo vlastne bránime. Aké hodnoty presadzujeme vo svete. Je to škaredý obraz, obraz znesvätenia a deštrukcie. Ak to vidíte jasne, neznamená to, že ste putinisti. Znamená to len, že dokážete čítať znamenia doby. Včera mi to povedal jeden z mojich zdrojov pre Live Not By Lies, vedec a antikomunista, ktorý sa do USA prisťahoval zo sovietskeho bloku:

Od rozvodne malej elektrárne až po najvyššie poschodia vlády – kľúčom k výberu úspešných kandidátov neboli skúsenosti alebo erudícia, ale ideologická lojalita a konformita. Nehovorím o oddeleniach ľudských zdrojov alebo PR. Hovorím o pracovných miestach, kde najviac záleží na inteligencii, vedomostiach a etike – nie na farbe pleti alebo sexuálnych preferenciách; o pracovných miestach v medicíne, inžinierstve, školstve atď.

Verte či nie, ľudia, ktorí za komunizmu obsadzovali vedecké, inžinierske alebo lekárske pozície, neboli vyberaní na základe straníckej lojality, ale na základe svojich schopností. Dokonca aj zjavné prehrešky proti režimu sa často prehliadali. To je napríklad jediný dôvod, prečo som mohol študovať. Komunisti potrebovali, aby ich mosty stáli, aby sa budovy nezrútili, aby ich rakety lietali; aby sa ich počty sčítali. Áno, možno boli trochu zlí, ale chýba mi ich chladná racionalita! Naozaj.

Teraz je to úplne iné. Aj keby tu všetci nejako prestali žiť v klamstvách, všetko by sa aj tak zrútilo. Skončili sme.

Boh nám pomáhaj.