Bratislava 13. februára 2023 (HSP/Facebook/Foto: Facebook)
Politológ Juraj Draxler vo svojom najnovšom statuse na sociálnej sieti zhodnotil to, v čom aktuálne spočíva práca poslanca, pričom mnohí z nich vraj majú poslednú šancu na záchranu tak, že podporia aj prípadné ťažko nezodpovedné návrhy a budú dúfať, že im to v kampani pomôže
K tejto „zúrivej kreativite” poslancov, ale špeciálne médiá dlho prispievali. Podľa exministra školstva totiž vytvárali dojem, že práve to je poslaním poslanca: sedieť v Národnej rade a prichádzať s rôznymi návrhmi zákonov. A tak to aj vyzeralo.
Pripomína, že Národná rada za rok prerokuje výrazne vyšší počet legislatívnych návrhov ako český či rakúsky parlament. A s nemeckým, francúzskym či britským to ani nejde porovnať, lebo tam je legislatívna iniciatíva poslancov výrazne obmedzená.
„Naopak u nás, keďže sa niekedy viac ako na príčetnú krajinu podobáme na psychiatrickú liečebňu, médiá dokonca prinášajú chváliace rebríčky toho, ktorí poslanci sú v podávaní návrhov najaktívnejší. Niečo, čo je choré, sa v tomto Kocúrkove tvári ako cnosť,“ skonštatoval.
Vo výnimočných prípadoch podľa jeho slov pomôže aj to, ak nejaký legislatívny návrh prinesie skupina poslancov, alebo ak dokonca len demonštratívne niekto niečo navrhne, aby upozornil na problém. Ale týka sa to skutočne len výnimočných situácií. Myslí si, že je choré, ak vládne návrhy zákonov smerujú do parlamentu s tým, že tam sa už potom poslaneckými návrhmi nejako dorobia.
Zabezpečiť, že návrhy majú skutočne hlavu a pätu je podľa slov politológa možné len tak, že v normálnom režime by kľúčové návrhy zákonov mali vychádzať od vládnych strán, ktoré si tie návrhy dopredu dôkladne vnútorne prediskutujú a overia u seba a potom aj s využitím expertov na vládnej úrovni. A nakoniec ho otvoria pripomienkam.
„Ľudia reálne prácu poslanca vnímajú ako ekvivalent toho, keď niekto vo fabrike či kancelárii musí presedieť alebo prestáť v budove celý deň a niečo hmatateľné (výrobok či grafy) vyprodukovať. Takto to ale naozaj nesmie fungovať. Poslanec je na to, aby zákony schvaľoval rovnako, ako neschvaľoval a ignoroval nezmysly,” vyzdvihol politológ.
Draxler pokračuje a vysvetľuje, že poslanec je na to, aby strávil aj dlhé mesiace (v rámci strany, v parlamentných výboroch) zoznamovaním sa so stavom nejakých hospodárskych a spoločenských problémov a veľmi dlhou prípravou malého, ale kvalitného množstva riešení. A zdôraznil, že nie na to, aby zbesilo schvaľoval či dokonca vymýšľal rôzne zákonné „zlepšováky”, ktoré nakoniec aj tak parlament ako celok neprijme alebo dokonca prijme a po pár mesiacoch sa príde na to, že je to nezmysel a treba to opraviť.
Ďalej podotkol, že poslanec má mať čas aj na to, aby sa venoval problémom voličov, a intervenoval v ich prospech. U nás sa toto však takmer nerobí. Berie sa ako prijateľné, že poslanci sa proste presúšajú v budove NR SR. „Ak by som ale ako poslanec začal robiť niečo reálne užitočné, tak ma médiá okydajú hnojom od členkov po hlavu za to, že poctivo nesedím s rôznymi alkoholikmi a narcismi v jednej budove od rána do večera,“ myslí si politológ.
Medzi ďalšie nedostatky poslancov podľa politológa možno zaradiť aj nedostatočnú komunikáciu s verejnosťou. pričom usudzuje, že problém sa netýka len NR SR, ale rovnako sa správajú aj europoslanci. „A komunikovať treba, veď bežní ľudia vlastne o politike, fungovaní parlamentu, reálnych problémoch krajiny, nič nevedia,“ doplnil.
Výsledkom sú tak rozbité nemocnice, málo výkonné školstvo, slabé riadenie investícií a zúfalé množstvo času venované opravovaniu rôznych „geniálnych“ nápadov podľa Draxlera z minulého volebného obdobia, minulého roku, či niekedy dokonca minulých mesiacov.