“Ochrana ľudských práv má rozmer politický, ktorý treba riešiť na politickej úrovni. Má však aj podoby, s ktorými sa stretajú ľudia v každodenných životoch. Na tento rozmer sa sústreďuje činnosť verenej ochrankyne práv. Ja chcem oceniť jej doterajšie úsilie. Aj to, že sa snaží ísť cestou, ktorou sa vybrala jej predchodkyňa Jana Dubovcová a snaží sa upozorňovať na porušovanie ľudských práv,” povedal.
Podľa neho mnohé z vecí môže upraviť Národná rada SR zmenou legislatívy. “Aj keď ani tie najlepšie zákony nezaručia, že sa nevyskytnú prípady porušovania ľudských práv, ale môžu situáciu zlepšiť,” uviedol. Zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, ako NR SR pristupuje k záverom ombudsmanky, že ich neberie dostatočne vážne. Dostál ocenil pozornosť, ktorú venuje Patakyová znevýhodneným skupinám ľudí, ako sú zdravotne znevýhodnení, starší ľudia, ľudia pozbavení slobody, či Rómovia. Ocenil, že sa ombudsmanka venuje aj LGBTI komunite. Podľa neho namiesto podpory ľudí rovnakého pohlavia plénum zastavilo ratifikáciu Istanbulského dohovoru.
Podľa Nátalie Blahovej (SaS) prežíva v NR SR ignorancia k podnetom ombudsmanky. “Boj za ľudské práva sa na pôde parlamentu vždy premenil na pohŕdavé správanie sa,” povedala s tým, že ani vláda nekoná.
Za minulý rok skonštatovala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová 178 porušení základných práv a slobôd v 101 podnetoch. Vyplýva to zo správy o jej činnosti za rok 2018, ktorú predložila poslancom Národnej rady SR. Problematická je podľa nej ochrana práv detí, seniorov a ďalších zraniteľných skupín, napríklad marginalizovaných komunít alebo LGBTI ľudí.
Dlhodobo kritickou oblasťou je však aj súdnictvo. Právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov bolo opakovane najčastejšie porušovaným právom. Minulý rok sa ombudsmanka venovala viacerým kľúčovým témam, ktoré kancelária rieši dlhodobo, či už je to prístup k vzdelávaniu a vymanenie sa z generačnej chudoby, ochrana práv detí, policajné postupy ako aj umiestňovanie zadržaných ľudí do nedôstojných vyhradených priestorov. Zároveň podala dva návrhy na Ústavný súd SR a po prvýkrát v histórii úradu vstúpila do konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. Otvorila aj témy týkajúce sa ženských reprodukčných práv, či už ide o šitie po pôrode alebo nezákonné sterilizácie, ktoré na Slovensku stále nie sú vyriešené.