Ak opomenieme diletantizmus, amaterizmus, až hlupáctvo pri riešení praktických problémov a sústredíme sa len na boj vlády proti Smeru, musíme po počiatočných úspechoch konštatovať jednak, že ostrie útoku sa značne otupilo a jednak, že, a čo je mimoriadne ale mimoriadne vážne, na tento útok vláda zdá sa použila protizákonné, možno až zločinecké metódy.

Že niečo nie je v poriadku signalizovalo už bezprecedentné zatknutie šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. NAKA mu nadránom vykopla dvere a vzala ho do väzby, v ktorej je doteraz. Táto udalosť, že šéf tajnej služby menovaný aktuálnou vládou je zatknutý inou štátnou zložkou, štátnou políciou, nie je typická ani pre Burundi.

Normálny spôsob by bol odvolať ho z postu a následne ho trestnoprávne riešiť. Tu sa však postupovalo spôsobom, ktorý nazvať ako neštandardný je veľmi umelecké.

Dnes sa ukazuje, že v tomto počínaní NAKY, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, a teda pod Mikulca, mohol dôležitú rolu zohrať čas.. Dnes sa ukazuje, že niekto mohol mať naponáhlo.

Pčolinský na svoju obranu uvádzal, že dôvodom jeho zatknutia bolo, že SIS zachytila a doložila dôkazmi, že kajúcnikov, na základe výpovedí, ktorých sa hromadne zatýkalo, inštruovali, a teda na krivé výpovede navádzali niektorí vyšetrovatelia NAKA a prokurátori špecializovanej prokuratúry. Tieto informácie mali byť na jeho pokyn posunuté policajnej inšpekcii, ktorá stíha trestné činy policajtov.

Vtedy táto jeho obrana vyšumela do prázdna ako neopodstatnená a nedôveryhodná.

Potom však nasledovalo dnes už ikonické stretnutie najvyšších ústavných činiteľov v pivnici SIS.

Stretnutia sa mali zúčastniť na podnet nového šéfa SIS Aláča prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady Boris Kollár, predseda vlády Eduard Heger, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, minister vnútra Roman Mikulec, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, prezident Policajného zboru Peter Kovařík a riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Keď sa táto zostava dozvedela, že policajná inšpekcia vyšetruje manipulovanie výpoveďami svedkov a prešetruje v prípadoch Očistec, Judáš a Mýtnik podozrenia z trestnej činnosti na prípadoch pracujúcich vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov špeciálnej prokuratúry, Adrián Szabó – šéf policajnej inšpekcie, putoval po niekoľkých dňoch do väzby. Samozrejme aj on na základe výpovede kajúcnikov.

To bolo ďalšie mimoriadne zaujímavé zatknutie, ktoré si však v tom čase nikto nevšímal, ani nevedel vysvetliť. Bralo sa to tak, že ďalší skorumpovaný smerákmi dosadený vedúci úradu ide do basy. Vec však, zdá sa, mala menej zreteľnú, zastretejšiu pointu.

Viac svetla do prípadu vniesol až zásah Úradu inšpekčnej služby, ktorá prikročila k zatýkaniu podozrivých kajúcnikov, ktorí na pokyn vyšetrovateľov a špeciálnych prokurátorov mali krivo svedčiť a obviniť z trestnej činnosti vybraných jednotlivcov z pre vládu nepriateľského tábora.

Už to, že policajná inšpekcia mala o tejto trestnej činnosti dosť dôkazov, aby mohla pristúpiť k zatýkaniu muselo členom organizovanej skupiny riadiacej výpovede kajúcnikov nahnať hrôzu.

Veci potom dostali rýchly spád.

Minister vnútra Roman Mikulec, vraj na podnet novinárov, telefonoval novému šéfovi inšpekčnej Petrovi Scholtzovi a ten o ničom nevedel, situáciu nemal pod kontrolou, jeho vyšetrovateľka Diana Santusová, pravdepodobne v snahe zabrániť priesakom, konala samostatne.

Následne volal prezidentovi policajného zboru Petrovi Kovaříkovi, ktorý bol v tom čase na dovolenke. Odtiaľ však zastavil, stiahol policajný tím zo Sobraniec, ktorý vykonával zadržanie podozrivých a vzal tak vyšetrovateľke Santusovej nástroj na ich zadržanie. Tento pokus o zadržanie tak zmaril. Vďaka tomuto zásahu šéfa polície zostali dvaja z troch podozrivých na slobode.

Ministerstvo vnútra sa k týmto udalostiam vo svojom vyjadrení priznáva.

Vo svojom vyjadrení doslovne uvádza: Po tom, ako bolo zistené, že je realizovaná akcia ÚIS, na ktorú bola nasadená zásahová jednotka ÚHCP Sobrance (pričom tento útvar spadá pod PPZ), požiadal aj policajného prezidenta o preverenie okolností ich nasadenia, vzhľadom na to, že dočasne poverený riaditeľ ÚIS o okolnostiach ich nasadenia nemal žiadnu vedomosť.

A ďalej uvádza: „Prezident Policajného zboru nezastavil činnosť tímu vyšetrovateľky, ale len činnosť zásahovej jednotky, ako jednej z častí tímu,“ čo je zo strany ministerstva v zásade iba slovičkárenie.

Tieto zistenia a súvislosti vytvárajú skladačku, a sú veľmi vážne a zarážajúce zároveň. Chcieť potrestať trestnú činnosť páchaním ďalšej trstenej činnosti je absolútne neprípustné a nesmie sa tolerovať. Takéto praktiky by boli pre štát a jeho fungovanie zničujúce.

Verme, že napriek tomu, že vyšetrovateľka ÚIS Diana Santusová bola z prípadu stiahnutá, dôjde k riadnemu vyšetreniu tejto trestnej činnosti vedúcej zdá sa až do vrchných poschodí súčasnej moci.

Jozef Kováč